Tisícdeväťsto nie je letopočet. Je to meno

Tisícdeväťsto nie je len číslo či letopočet. Je to meno. Meno zázračného pianistu, ktorého v tom roku, na prahu nového storočia, ako novorodeňa ktosi nechal na lodi a on z nej nikdy nevystúpil na suchú zem. Celý život strávil v obmedzenom priestore jednej lode, no pritom nasával do seba príbehy všetkých cestujúcich z celého sveta, ktorí sa plavili za lepším životom - k brehom Ameriky. Poznal Paríž, Londýn aj malé španielske horské dedinky, poznal ich vône a chute, hoci tam sám nikdy nebol. Vie totiž počúvať a dokáže vidieť očami iných ľudí. Jeho príbeh je oveľa zaujímavejší.

, 10.05.2022 14:00
Tisícdeväťsto Foto:
Jediným účinkujúcim v hre Tisícdeväťsto je herec a multiinštrumentalita Ján Cibula, ktorý k inscenácii zložil aj hudbu.
debata

Čudný chlapík robí šialené veci

V tomto predstavení vás budú hlboko znepokojovať nielen rozbúrené vlny Atlantiku, ale aj vlastné myšlienky. Dáte sa kolísať zázračnými tónmi klavíra, čo sa kĺže po palube v rytme oceána, až sa celkom ponoríte do neuveriteľného príbehu jedného človeka a celého ľudstva.

Tie tóny sú ako z iného sveta, lebo presne tak hral Tisícdeväťsto, hrdina rovnomennej hry svetoznámeho talianskeho spisovateľa Alessandra Baricca.

Divadlo Nová scéna hru uvádza v réžii Matúša Bachynca s jediným účinkujúcim – mladým nadaným hercom a multiinštrumen­talistom Jánom Cibulom, ktorý k inscenácii zložil tiež hudbu. Je to prvá inscenácia novej dramaturgickej línie Štúdia Olympia, zacielená na mladé talenty.

O talenty v tejto hra nie je núdza – vynikajúca predloha (lektorka dramaturgie Andrea Bučko, dramaturgia Martina Mašlárová), vynikajúce stvárnenie (režisér Matúš Bachynec, herec Ján Cibula) aj nápadité prostredie, čo podporuje atmosféru (scéna Barbora Šajgalíková).

„Tisícdeväťsto bola moja naobľúbenejšia kniha, keď som dospievala a sama hľadala svoju cestu. Vtedy sa človek neraz toľkých možností, ktoré svet ponúka, zľakne a radšej sa stiahne do svojej "kajuty“, len aby nemusel vykročiť zo svojej komfortnej zóny a vyberať si," približuje Andrea Bučko, lektorka dramaturgie. Ako hudobníčka aj herečka sa teší aj z toho, že sa na javisku prepojilo divadlo s hudbou.

Pozná krásu, nie však súťaž

Príbeh božsky talentovaného a tak trocha čudného chlapíka Tisícdeväťsto, ktorý sa bojí vystúpiť z lode – z vlastnej komfortnej zóny – a napokon sa dokáže vzdať svojich túžob, je filozofický aj snový, dotýka sa samotnej podstaty ľudského bytia, priateľstva, lásky, strachu, aj ľudských ambícií. A nechýba mu ani humor. Podľa režiséra Matúša Bachynca môže osloviť celkom rozdielne generácie. Herec Ján Cibula skladá svojej postave hold:

„Tisícdeväťsto je pre mňa všetko to, čo človek nevie pomenovať, ale napriek tomu cíti, že je to to správne. Je to ten najlepší hudobník, najvzácnejší človek, najmúdrejšia osoba, najkrajšia a najčistejšia bytosť. Je to ten, koho milujem. Je to absolútny ideál všetkého.“

V hre sa v jednej postave stretávajú dvaja hrdinovia, Tisícdeväťsto a jeho najbližší priateľ, trubkár Tim, ktorý o ňom rozpráva. Predstaví nám legendárneho pianistu – samouka, ktorý hrá hudbu, akú nikdy nikto nepočul. A zároveň robí navonok šialené veci, ktoré však jemu dávajú priam geometrický zmysel. Vie oceniť krásu aj cit, no nepozná súťaž.

Potrebuje svojich 88 čierno-bielych klavírnych klapiek ako oporu, a zároveň nástroju vládne ako nik iný. Nik nevie, ako to robí, no vždy zbadá Ameriku ako prvý. No nikdy z lode nevystúpi. Svojou vnímavosťou rozdáva ľuďom nádej, a tú od neho získal aj kamarát Tim, hoci inak kvôli vojne prišiel o všetko.

Na pianistu Tisícdeväťsto sa nedá zabudnúť, ak ho raz stretnete – na lodi, na ulici, hocikde. Loď, na ktorej sa plavil, skutočne existovala a pred sto rokmi viezla ľudí za lepším životom, za ich túžbami. Aký je ten lepší život podľa nás dnes?

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #premiéra #divadlo #inscenacia #Divadlo Nová scéna #Tisícdeväťsto
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy