Podľa dramaturgičky Dariny Abrahámovej vyjadruje lakonické číslo 24 zároveň dátum aj časovú mieru, no skrývajú sa za ním bolestné osudy. Dodala, že tlak skutočných udalostí bol taký silný, že divadelníci sa rozhodli k dianiu vyjadriť aktuálnou inscenáciou.
Podľa režisérky a spoluautorky hry Valerie Schulczovej má predstavenie tri roviny: v prvej sú herci (Zuzana Fialová, Gabriela Dzuríková, Ivana Kuxová, Branislav Bystriansky a Jakub Rybárik) na javisku sami za seba a rozprávajú o vlastnom prežívaní, v druhej rovine stvárnili príbehy konkrétnych utečencov, ktoré poznáme aj zo skutočnosti a tretia rovina je kvázi dokumentárno-spravodajská. V hre spoznáme napríklad osud chlapca, ktorý dorazil na Slovensko len s igelitkou a pasom v ruke, príbeh ukrajinskej herečky Eleny alebo lekárky, ktorá prijme aj podradnú prácu za tri eurá na hodinu. Päť hercov tlmočí v prelínajúcej sa mozaike viacero príbehov.
Foto: Andrej Balco
Všetci piati herci sa nachádzajú na jednoduchej, no pôsobivej scéne Evy Kudláčovej-Rácovej, ktorá ju vytvorila z tyčí. Tie predstavujú hranice, ploty, aj steny príbytkov, raz sú nasvietené v žltých a modrých farbách ukrajinskej vlajky, inokedy na nich žiaria hviezdičky Európskej únie. Herci v kostýmoch (autorka Lucia Šedivá) pripomínajúcich farbou aj strihom vojenské oblečenie reprezentantov ukrajinskej vlády sa o tyče opierajú alebo pomedzi ne prechádzajú.
Herečka Zuzana Fialová na tlačovke pred premiérou povedala: „Bolo to najvzrušujúcejšie skúšanie, čo som kedy zažila, a to už 35 rokov hrám v tomto divadle o vojne v rôznych podobách. Umenie vždy vzniká z traumy, či už národa, alebo osobnej. Teraz sme dostali ponuku napísať vlastný text. Bolo zložité byť za seba a neschovávať sa za postavu. Napísala som o sebe, svojom otcovi aj synovi krátke, ale o to silnejšie osobné posolstvo.“
Čítajte viac Barbora Šajgalíková: Aj v ťažkých časoch hlava potrebuje divadlo. Zaženie zlé myšlienky
Pre herečky Gabiku Dzuríkovú a Ivanu Kuxovú bola téma vojny trýznivá, no napokon sú rady, že v hre účinkujú. „Pozrela som sa aj do vlastnej rodiny, uľavilo sa mi a verím, že sa po zhliadnutí hry uľaví aj divákom,“ uzavrela Dzuríková. Hra sa začína vetami o bombách nad Slovnaftom a náletoch na Petržalku, až divák ustrnie, potom hrôzostrašnú sci-fi rovinu opustí, no varovný tón pretrvá po celé predstavenie. Dramaturgička Darina Abrahámová srdečne pozýva divákov na hru, ktorá je „Čísloaktuálnou správou o stave našich duší a zároveň zdieľanou terapiou“.
