Vo svojej ostatnej etape majú ZHZ zakódované dve základné podmienky. Prvá – priniesť na konzervatívnu opernú pôdu novinky, ktoré vo svete ani raritami nemusia byť. Druhá – pokúsiť sa kvalifikovaným obsadením poukázať na spevácku hladinu zahraničných domov a festivalov. Kritériá v oboch prípadoch dosť riskantné. Ísť po nevyšliapanom chodníčku objavnej dramaturgie a slovenských premiér je skúmaním tolerancie diváckej obce voči titulom, ktoré nemá zakódované ako "verklík“. A ochoty rozširovať si obzor. Nemenšie riziko číha z faktu, či sa v rámci finančného balíka podarí zostaviť atraktívnu a obohacujúcu spevácku ponuku.
Po prvom slovenskom uvedení Giordanovej Fedory pred týždňom sa vo víkendovom finále udialo dobývanie ďalších nových mét. Predposledný z desiatky javiskových opusov, ktoré počas necelých 34 rokov života Sicílčan Vincenzo Bellini zanechal, Beatrice di Tenda, momentálne nenájdeme na plagáte žiadneho divadla. O to ťažšie sa hľadá obsadenie vokálne náročných partov. Vo Zvolene sa hoci aj bez zvučných mien koncertné uvedenie vcelku vydarilo. Stmeľujúcim prvkom v maľbe pravdivého obrazu o diele bol dirigent Marián Vach, ktorý zázračne dokáže vyburcovať banskobystrický orchester na hranu svojich možností.
Na sólistoch bolo zjavné, že party spievajú po prvý raz. Hlavy mali sklopené viac do partitúry ako na partnerov. Každý obrábal vlastné políčko, takže iskra drámy vzťahov nepreskočila. Solídny výkon ponúkla Clara Polito, technicky príkladne štýlová, no timbrom skôr chladná Beatrice. Vychádzajúci mníchovský objav Tara Erraught (Agnese) vniesla do roly viac náladových kontrastov. Výrazovo mdlo, no vo frázovaní korektne odspieval part Filippa barytonista Sergio Bologna. Spočiatku nevýrazný tenor Leonarda Ferranda (Orombello) v druhom dejstve osvedčil dispozície pre bel canto.
Finále festivalu zvyklo niesť gala parametre. Verdiho Simon Boccanegra je tretiu sezónu v repertoári Štátnej opery, no pod taktovkou Igora Bullu nepatrí k jeho ozdobám. V akustických podmienkach zámockého nádvoria dokonca nepresný orchester hral decibelovú presilovku. Aj na úkor väčších hlasov, akým disponuje Azerbajdžanec Evez Abdulla. Jeho Simon dominoval v dramatických scénach, no v delikátnosti fráz bol menej disciplinovaný. Krutý omyl obsadenia priniesol dutý a intonačne labilný bas Daniela Borowského (Fiesco). Z hľadiska vokálnej kultúry a verdiovského štýlu bola talianska dvojica Chiara Taigi (Amelia Grimaldi) a Mario Malagnini (Gabriele) prijateľná, obaja sú však už za hlasovým zenitom.
Festivalu konečne raz prialo počasie. Takže už len trocha smutnejší dodatok – kiežby toľko hviezd ako z oblohy žiarilo aj na javisku.
Vincenzo Bellini: Beatrice di Tenda / dirigent: Marián Vach / zbormajsterka: Iveta Popovičová / slovenská premiéra koncertného uvedenia opery
Giuseppe Verdi: Simon Boccanegra / dirigent Igor Bulla / réžia: Laco Adamik / Zámocké hry zvolenské 29. a 30. jún 2012
