Carmen ako dráma lásky obklopená fašizmom

13.07.2012 16:00
39 Carmen 4X
Na premiére Carmen na Opernom festivale v rakúskom St. Margarethene sa v stredu večer v úlohe Carmen predstavila Tiziana Carraro a v úlohe Dona Josého Dimitrios Flemotomos. Autor:

Operný festival v St. Margarethen patrí ku geograficky najbližším letným ponukám hudobného divadla, ako zvyčajne, na Slovensku počas leta zmĺknutého. Atraktívne prostredie rímskeho kameňolomu dokáže priam zázračne zmobilizovať záujemcov a zvyčajne tri desiatky večerov pod holým nebom bývajú vypredané. Pritom kapacita hľadiska je 4 500 miest.

O osud tohtoročného titulu sa organizátori báť určite nemusia. Bizetova Carmen je magnetom aj bez unikátnej skalnej prírodnej kulisy a 70 metrov širokého javiska, ktoré s využitím priľahlých bočných priestorov dokáže diváka vtiahnuť priamo do deja.

Po vlaňajšom naštudovaní Mozartovho Dona Giovanniho v menšom priestore južného divadla (na veľkej scéne boli na programe pašiové hry), prinášajúceho v réžii Thila Reinhardta modernú poetiku, sa tohto roku vrátil osvedčený inscenačný tím. Nezopakoval len pastvu pre oči, efektné nastavenie realistických kulís, čarovanie s farbami, svetlom a multimediálnymi technológiami, ale vniesol do deja radikálny časový posun. Príbeh lásky voľnomyšlienkárskej Cigánky ku katolícky vychovanému dôstojníkovi začlenil do súradníc fašistického Španielska a občianskej vojny roku 1937. Frankov režim bol stále prítomnou nadstavbou, ktorá síce líniu príbehu nerozbíjala, no militantnosťou nasiakli aj inak romantické plochy. Čo iné by sa v cigaretovej továrni vyrábalo, čo iné by sa pašovalo, ak nie zbrane. O výstrely nebola núdza.

Známky vojny a symboly katolicizmu sa v réžii Roberta Herzla a na scéne Manfreda Wabu prelínali po celý večer. Oči publika zamestnávali okrem sólistov a množstva zboristov aj dobové vojenské nákladiaky, živé kone a impozantné prestavby kulís. Samotné zloženie arény z dvoch približujúcich sa panelov, predtým opačne otočených, si vyslúžilo potlesk.

Na novej festivalovej Carmen je čo obdivovať. Spája vyskúšané metódy opulentného, občas s gýčom koketujúceho divadla pod holým nebom s novými podnetmi. Nie je síce inscenačne revolučným počinom, no striasa zo seba balast ošúchaných „zeffirelliovských“ verzií.

Festivalový orchester a zbor (v ňom účinkovali aj slovenské speváci) hral pod taktovkou Viedenčana Alfreda Eschwého spoľahlivo. Hoci hudobníci sú skrytí a dirigentova hlava sa zjavuje len na monitoroch, rytmus večera to nenarúša. Tiziana Carraro (Carmen) je síce výrazovou speváčkou a atraktívnou herečkou, no zmyselnejšia farba mezzosopránu by jej kľúčové postavenie posilnila. Najvrúcnejší hlas večera tak ponúkol Dimitrios Flemotomos (Don José), tenor zatiaľ skôr lyrickej povahy, znejúci v každej polohe či dynamike pútavo. Okrúhly soprán zemito poňatej a tmavo odetej Eveliny Novakovej (Micaela), ako aj elegantne vymodelovaný Escamillo Josefa Wagnera tvorili kvalitné kvarteto protagonistov, ktoré v malej roli Moralesa dopĺňal čerstvý absolvent VŠMU Aleš Janiga.

Je tu leto 2012 a na Slovensku sa v operných ponukách nič nezmenilo. To aby sa nám náhodou zo slovníka nevytratila čarovná fráza uhorková sezóna.

Georges Bizet: Carmen, dirigent: Alfred Eschwé, réžia: Robert Herzl, scéna: Manfred Waba, kostýmy: Susanne Ozpinar, premiéra na Opernom festivale St. Margarethen 11. júla

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku