Foto: Pravda, Robert Hüttner
Prvá bola Smrť
Csongor Kassai začal hrať po skončení bratislavskej Vysokej školy múzických umení (1997) v Radošinskom naivnom divadle a bola to akoby jeho ďalšia škola. Stanislav Štepka ho poznal ešte zo zájazdov na východ a angažoval ho. Chcel pre herectvo získať aj Kassaiovho mladšieho brata Alberta, ktorý rovnako ako Csongor vyštudoval elektrotechnickú priemyslovku. Tiež mal herecký talent, a navyše sa vraj s Csongorom neuveriteľne podobali. Stanislav Štepka navrhoval, že by mohli vytvoriť komickú dvojicu.
To sa nestalo, lebo, ako mi povedal Csongor Kassai v jednom z dávnejších rozhovorov, brat bol veľký introvert. Introvert je aj Csongor, ale túžba hrať bola silnejšia a zábrany odbúrala. Brat taký motor nemal.
Čítajte viac Csongor Kassai: Dokážeme pochovať aj planétu
Zo spomienky vidno však aj to, že prvé Kassaiove kroky v umeleckej Bratislave ovplyvnil Stanislav Štepka, čo sa prejavilo v hercovom ďalšom vývoji – účinkoval v kvalitných dielach. Zostal sympaticky rezervovaný a nevtieravo vtipný, vďaka čomu sa mu ponúkajú adekvátne príležitosti.
V rozhovore, ktorý sme robili, keď mal Kristove roky, sa napríklad zmienil, že prvou úlohou, ktorú dostal v Radošinskom naivnom divadle, bola Smrť. Opýtala som sa vtedy, či sa bojí smrti, a jeho odpoveď ma prekvapila úprimnosťou a originalitou: „Mám 33, teraz sa bojím najviac.“ Jasné, čím mladší človek, tým sa o život bojí viac. Csongor sa stále môže báť, lebo päťdesiatka dnes nič neznamená, ale jeho výkony sú pozoruhodné.
Očarujúci pekelník
Csongor Kassai je skôr nenápadný, tichý, ale keď niečo povie, či už v civile, alebo na javisku, má to cveng. Jeho tvorba sa spája s významnými dielami uplynulých desaťročí, či už v divadle, alebo vo filme. Spomeňme Šulíkovu Krajinku, Hřebejkove filmy Musíme si pomáhať, Učiteľka alebo snímku Krajina ve stínu režiséra Bohdana Slámu. Pozeranie Kassaiovej filmografie je zaujímavý exkurz do histórie českého a slovenského filmu, v pamäti sa vynoria najrôznejšie postavy. Akoby pri všetkom bol.
Pripomenula som si napríklad jeho Lucifera z filmu režiséra Romana Vávru Čert vie prečo, kde mu to veľmi svedčí: Rožky mu rastú z čela, ale vyzerá anjelsky. Aj príbeh filmu dospeje k tomu, že ľudia sami páchajú zlo, ale vinia Lucifera.
Tvár Csongora Kassaia je výrazná, zdalo by sa, že prekryje postavu, ale je to naopak. Csongor dokáže dať každej postave svoju tvár, ktorá je však vždy iná! Do niektorých úloh ho vraj líčili hodiny, celkom ho zmenili, a predsa tej postave dal niečo z osobitosti svojich čŕt, a najmä z osobitosti svojho ducha. A nielen tvár má Csongor pozoruhodnú, celé telo je stvorené pre herectvo.
Čítajte viac Kassai šikanu v škole nikdy nezažil. Bol som priemerný, vraví
Je komediant v tom najlepšom zmysle slova. Však často hrá aj v muzikáloch, účinkuje v tanečnom divadle. Skrátka, vie to. A je aj sympatický, príjemný, tichý človek. Asi aj preto s ním chce robiť toľko režisérov. A na najrozličnejších scénach – od alternatívnych po najvýznamnejšie. Hral aj v Slovenskom národnom divadle, v rámci Letných shakespearovských slávností na Bratislavskom hrade, a dokonca aj v Národnom divadle v Prahe (napríklad fascinujúce predstavenie Kytica). Bilanciu k päťdesiatke má teda bohatú a plány určite tiež.
Preslávili ho aj palacinky
Dúfajme, že má čas aj na súkromie a upečie občas palacinky, na ktoré je vraj macher. Mediálnej chvály sa dočkali aj jeho francúzske zemiaky, všetko údajne precízne nakrája, jedlo má aj estetickú hodnotu. A miluje aj prírodu. Zdôveril sa, že keby nebol hercom, staral by sa o zvieratá. Ale aj v tejto náklonnosti je originálny. Nemá rád iba rozkošné huňaté tvory, ako väčšina ľudí, ale obdivuje hady, jaštery a hmyz.
Had vraj musí všetko vyriešiť svojím telom, nemá končatiny, čo je náročné. A hmyz? „Hmyzu je tu najviac. Toto je hmyzia planéta. Nás je tu päť miliárd a hmyzu päťdesiat miliárd. V jednom mravenisku žije milión mravcov a ako to funguje!“ Má úplnú pravdu. K jubileu mu teda želáme, nech aj naďalej svojím umením a vtipnými výrokmi dáva zmysel chaotickému pozemskému ľudskému hmýreniu.
