Gróf v teplých ponožkách? Csongor Kassai bude hrať v muzikáli o zbojníkovi Pachovi

Ikonického Pacha najnovšie uvidíme v muzikálovom, vraj veľmi prekvapujúcom spracovaní. Nemajú chýbať ani akrobatické kúsky, zapojili do nich aj vás?

Do akrobacie už asi nie, mám operované kolená, v muzikáli účinkujú aj mladší ako ja, tí môžu skákať, ja už som si svoje odskákal. Vizuálne je to veľmi zaujímavé, neabsolvoval som skúšky s akrobaciou, lebo medzitým mám aj inú robotu a nerobím akrobaciu. Ale z toho, čo som videl, som si istý, že pre diváka to bude veľmi zaujímavé. Nechýba akrobacia na šáloch, rôzne scény vo výškach a je tam veľmi zaujímavá hudba. Sám sa na to veľmi teším.

Autor poviedky Peter Jaroš povedal, že Jánošík bola historická, vážna postava, takže on vymyslel Hybanom zbojníka Pacha, aby sa na ňom zasmiali. Páči sa vám tento prístup? Bude aj váš gróf smiešny?

Už v minulosti urobil pán Štepka v Radošinskom naivnom divadle Jánošíka s Milanom Markovičom a ja som vstúpil do toho, keď to obnovili v podobe Jááánošííík po 30 rokoch. Obidve verzie sú postavené na tom, že je to fraška a reflexia na aktuálnu sociálnu či politickú situáciu. Na muzikálovom spracovaní Pacha sa mi páči, že Kubo Nvota sa nebojí prešpikovať ho politickými odkazmi na sociálnu sféru a podáva si ľudí, ktorí si o sebe myslia viac, než naozaj sú.

Foto: PILC LUBOS

Csongor Kassai, herec Csongor ako gróf v muzikáli o zbojníkovi Pachovi

Hráte radšej vážne či veselé postavy?

Najradšej hrám zaujímavé postavy, keď vás hranie napĺňa, je jedno, či je to dráma, alebo komédia. Asi preto mi Kubo zavolal, že vedel, čo odo mňa môže očakávať. Veril, že naplním jeho víziu.

Aký teda bude váš gróf?

Nebude sa veľmi líšiť od toho, čo ľudia poznajú v podaní pána Labudu. Má byť komický, nabubrený, vystatovať sa majetkom a vedomím, že všetko môže. Nad sebou má len Erdödyho a Viedeň. Snažíme sa to urobiť komicky, aby sa to divákom páčilo, s týmto predstavením chceme cestovať. Veríme, že sa ľudia budú baviť od začiatku do konca.

V muzikáli Pacho – Zbojník z Hybe, hráte grófa. Ako je to v skutočnosti? Máte trocha modrej krvi?

V tom prípade by som mal v mene Kassai na konci ypsilon. Keďže tam nemám tvrdé y – ako Erdödyovci, Pálffyovci, Esterházyovci atď., tak asi modrú krv nemám. Všetky tieto urodzené rodiny mali na konci mena ypsilon, čo priezvisko povyšovalo, a tak sa to chápe aj historicky. Ja mám obyčajné mäkké i, takže ja som obyčajný sedliak.

Čítajte viac Pacho je späť. Aj bič bude plieskať aj frndžalica tiecť v novom muzikáli

Neláka vás niekedy začať si písať Kassay a preniknúť tak medzi šľachtu?

Keby to prinieslo nejaký prospech niekomu alebo niečomu, tak áno, ale pre seba? Byť zámožným a bohatým, to už je mi teraz načo? A ani si to nemôžem dovoliť, to koncové y a i je úzus.

Narodili ste sa v Kráľovskom Chlmci, lebo tam bola najbližšia pôrodnica, ale vyrastali ste v Malom Kamenci. Je váš kraj plný lesov, žili tam zbojníci ako Pacho?

Nie sú tam také vysoké hory ako napríklad na Liptove. U nás sú skôr nižšie kopce, najvyšší, Tarbucka, má niečo vyše 270 metrov. Stojí nad Malým Kamencom, ale hneď za zákrutou je Veľký Kamenec, takže ten kopec je spoločný. Sú tam skôr vinice než lesy. Bažanty, líšky, srnky. Vyššia zver ako srnka – takže ani zbojníci – tam nie je.

Foto: Pavel Hejný

csongor kassai Csongor ako Ariel v Shakespearovej búrke na Letných shakespearovských slávnostiach.

Máte rodný kraj prechodený? Ste turista alebo skôr milovník prechádzok po vinici?

Viete čo? Keď vás od detstva rodičia ženú s motykou a s hrabľami do viniča so slovami „Choď tam a pracuj!“, tak už sa vám veľmi nechce chodiť po tom kraji, lebo ho už veľmi dobre poznáte. Samozrejme, niekoľkokrát som vyliezol na Tarbucku, je tam aj televízna veža, ale neprechodil som ako turista ten kraj, lebo keď vyrastáte na dedine, nepotrebujete chodiť na turistiku. Príroda je okolo vás – stúpate po slepačincoch každé leto.

Mama s bratom bývajú stále tam? Chodievate za nimi?

Veľmi málo. Herecká práca ma drží v Bratislave alebo v Čechách, účinkujem v rôznych mestách. Domov sa pozriem naozaj len na Vianoce. A brat pracuje v Nemecku, tiež tam nebýva tak často, ako by chcel.

Brat študoval na tej istej elektrotechnickej priemyslovke. Čo vám dalo toto štúdium? Viete, čo je zásuvka a čo je zástrčka?

Nerozlišujem to takto. Ja som sa to učil v maďarčine.

A ako sa to povie po maďarsky?

Konektor.

Dobre ste sa vynašli. Čo však povedali rodičia, keď sa ukázalo, že ste začali hrať v košickom divadle Thália a že namiesto elektrikára budú mať herca? Boli prekvapení?

Brali to prirodzene, nekomentovali to. Aj keď som sa stal známejším, pre moju matku sa nič nezmenilo. Pre matku Juraja Slafkovského tiež nie je jej syn svetová hviezda, ale jej dieťa. Hotovo. A moja matka ma tiež neberie ako hviezdu. Keď prídem domov, som jej syn. Skrátka, veľký boom z toho v rodine nie je.

A baví príbuzných chodiť na vaše predstavenia?

Do Trebišova ani do Kráľovského Chlmca divadlo nezavíta, takže chodia do Košíc, keď tam hráme. Hádam nie zo slušnosti. Dúfam, že sa nevracajú domov otrávení: „To sme cestovali 80 kilometrov kvôli tomuto?“ Myslím si, že predstavenia sú zábavné a že chodia radi. Aj teraz sa ma švagriná pýtala, či sa nechystáme na východ. Tak dúfam, že pôjdeme práve s Pachom.

Foto: Bontonfilm

3-csongor kassai Záber z filmu Krajina ve stínu Bohdana Slámu.

Tušíte, čo by ich chytilo?

Pekná hudba, ľudová, etnická, ako by som to po slovensky povedal? Ľúbezná? Páčivá! Je tam aj pieseň grófa a grófky, moje dueto s Adelou Mojžišovou.

Čo hovoríte na svoj grófsky kostým? Je vám pohodlný? Ako sa najradšej obliekate? Máte dosť svetrov na tuhú zimu?

Tuhá zima? Veď planéta sa otepľuje.

A čo ruský plyn? Nebude vám chýbať?

Ja som ani doteraz doma nekúril. Máme zateplený dom, takže je to ľahšie. Ja som minulú zimu len pár ráz zapol radiátor a stále som mohol byť pohodlne oblečený. Dám si teplé ponožky. Myslím si, že hrubé ponožky sú lacnejšie ako ruský plyn v dnešnej dobe.

Hovoríte o pohodlnom oblečení. Je taký aj grófsky kostým v Pachovi?

Nie. Za jediné pohodlné kostýmy považujem iba pyžamá. Okrem nich máločo. Ešte môžete hrať nahý. Aj to je príjemné.

Aj pre divákov?

No to sa už treba opýtať ich, či im je príjemné pozerať sa na nahého herca.

Koľko ste mali rokov, keď ste hrali nahý? Tlieskali vám?

Bolo to v hre 100 zranených sĺz a mal som tridsaťosem rokov. Bol potlesk, ale som si istý, že nepatril tej nahote, ale výkonu. To bolo pohybové divadlo a hrali sme ho aj na festivale v Bratislave asi v roku 2009. Precestovali sme s tým kusom skoro celú Európu.

Foto: Bright Sight Pictures

Laska hory prenasa, Csongor Kassai, Richard Stanke Záber z filmu Láska hory prenáša. Csongor Kassai a Richard Stanke.

Ale vráťme sa ku kostýmu pre postavu grófa v Pachovi, ktorý máte práve oblečený. Sedí?

Mám ho na sebe prvý raz a zistili sme, že niekde tlačí, ešte nie sú dierky na gombíky, treba zistiť, kam na zápästí ich umiestniť. Ale kostým nebýva pohodlný. To je údel hercov.

A v tomto kostýme budete robiť nejaké akrobatické kúsky?

Je akcia, keď mi Pacho zoberie z ruky bič a naháňa ma. S tým bičom robíme kúsky, zasekáva ma, podrazí a podobne. Ale to sú menšie akrobacie, adekvátne môjmu veku.

S Tomášom Gregom, ktorý hrá Pacha, ste sa už na javisku stretli? Videli ste ho hrať Karola Duchoňa v inscenácii martinského divadla Zem pamätá? Máte čas chodiť do divadiel?

Určite by som mal, ale nepatrím k tým baníkom, ktorí sa chodia pozerať do bane pozerať sa na ostatných, keď majú sami voľno. Viem však, že Tomáš Grega je veľmi šikovný a v tomto projekte sa to potvrdilo. Samozrejme, sporadicky chodím na niektoré divadelné predstavenia, ale nepatrí to k mojim relaxačným činnostiam. Napríklad kolega Viktor Horján chodí veľmi často a takmer na všetko. On je veľký kritik.

Čítajte viac Csongor Kassai: Anjel s rožkami má 50 rokov

Ste na voľnej nohe a často sa teda stretávate s celkom novým kolektívom tvorcov. Nechceli by ste mať domovské divadlo a stále miesto?

To mám v kuchyni. Môžem si predstavovať, že sa na mňa diváci pozerajú. Ale vážne – netúžim mať vlastné divadlo. Mám už päťdesiat, a to znamená, že mám za sebou mnoho ľudí, s ktorými som pracoval. Zopár z nich sú takí, s ktorými si sedíme, máme spoločnú energiu, ale každý je niekde inde.

Máte to tak aj s česko-slovenským duom SKUTR, ktoré tvoria režiséri Martin Kukučka a Lukáš Trpišovský? Tí vás pozvali aj do českého Národného divadla, režírovali aj Búrku na Letných shakespearovských slávnostiach, kde hráte Ariela.

Oni sú radi, keď s nimi pracujem, ale pre mňa je to čím ďalej tým namáhavejšie. Preferujú fyzický prejav. Mám rád náročných režisérov, len v mladosti som bol blázon, keďže som stále ponúkal a ponúkal. Ale toto moje telíčko si za nové nevymením. Nemám v zásuvke novú kostru na ďalších desať rokov. Telo sa opotrebováva a ja fyzicky už ako herec neponúkam toľko ako predtým.

Asi aj zveličujete. Veď aj Jakub Nvota si vás vybral do muzikálu Pacho – Zbojník z Hybe a on je tiež náročný.

Už sme spolu robili, poznám jeho poetiku. Myslím, že práve preto mi volal a ponúkol postavu grófa. Sám si text zaktualizoval. Vedel som, že s ním sa mi bude dobre pracovať, tak som ani nezaváhal.

Foto: ASFK

7 Aniko Vargova Nech je svetlo ASFK Anikó Vargová a Csongor Kassai vo filme Nech je svetlo.

Niektoré filmy, v ktorých ste hrali, sú už priam kultové. Mali ste niekedy aj strach, či zvládnete náročný námet?

Napríklad vo filme Krajina ve stínu. Pôvodne som v tom filme mal hrať inú postavu. Po kamerových skúškach mi režisér Bohdan Sláma volal, že ma vymení. Moju postavu dostal iný herec a ja som dostal postavu Jozefa Pachla. To ma trošička aj vystrašilo – po prvý raz som mal vo filme hrať hlavnú úlohu, ktorá je nosná. Nebol som si úplne istý, či to zvládnem. Nebolo mi naozaj všetko jedno. Nevedel som, či si len predstavuje, že na kameru to bude vyzerať lepšie, alebo či mi ozaj herecky verí. Videl som však, že je veľmi senzitívny, hercovi rozumie a vie ho správne pripomienkovať. Dôveroval som mu a aj to dobre dopadlo, film mal 14 nominácií na Českého leva.

Vráťme sa k muzikálu Pacho – Zbojník z Hybe. Čítali ste aj Jarošovu knihu?

Nie a neviem, či si ju mám prečítať teraz, keď to mám už naskúšané. Ani v Radošinskom naivnom divadle, keď som robil Uhorčíka, nechcel som počuť Markovičovu nahrávku, aby ma neovplyvnil. Samozrejme, videl som film, kde moju postavu grófa hral Marián Labuda. Našťastie sa na neho nepodobám a môj gróf bude v niečom iný. On čerpal zo seba a ja tiež čerpám zo seba.

Využijete aj maďarčinu?

Myslím, že ten prízvuk neutajím. A keď budem vyslovovať moje meno Gyömbér, tak to bude po maďarsky.

Predstavenie je venované Jozefovi Kronerovi. Bol to pre vás záväzok?

To keby som hral Pacha, ale hrám grófa. Takto je to skôr záväzok voči Mariánovi Labudovi. Diváci porovnávajú. Keď sme hrali Obchod na korze v hudobnej verzii na Novej scéne, určite sa nedalo vyhnúť tomu, aby ma diváci neporovnávali s Jozefom Kronerom vo filme. Nepociťujem to však ako záväzok: Ctím si tých, ktorí príbehy stvárňovali pred nami a robili to výborne, všetka úcta, ale musím vychádzať zo seba.

Čítajte viac Video: Z Csongora Kassaia bude gróf v novom muzikáli o Pachovi, zbojníkovi z Hybe

Treba vzdorovať vzorom a autoritám?

Režisér musí mať autoritu, všetci musíme mať prirodzenú autoritu, aby sme sa vedeli kdekoľvek uplatniť. Inak ja som Jozefa Kronera objavoval až postupne, lebo ja som sa k slovenskej kultúre dostal až v roku 1993, keď som prišiel na VŠMU. Dovtedy som poznal Mariána Labudu a Ladislava Chudíka. Seriál Nemocnica na okraji mesta prevzali totiž aj Maďari, takže s maďarským dabingom som ho videl. Keďže vo filme Vesničko má středisková účinkoval maďarský herec János Bán, vysielali to aj v televízii a tam som videl Labudu. Mal som šťastie, že som s ním ešte mohol hrať v divadle. Napríklad v Producentoch v Istropolise a v Ako sa vám páči v SND.

Cítite, že vás ľudia majú radi? Je to pre vás dôležité?

Samozrejme, to pohladí dušu. Niekto sa mi aj prihovorí, povie, že ma videl, že sa mu páčilo. To človeka motivuje. A z toho plynie možno aj záväzok: Potešil som ich raz, tak aby som nesklamal.

Nedávno ste oslávili jubileum. Užili ste si lásku publika?

Hrali sme Shakespeara v Prahe, bol som Ariel v Búrke. Oslavoval som prácou, čo mi absolútne neprekáža. Ľuďom sa to páčilo. Tlieskali, hoci nevedeli, že jeden z účinkujúcich práve v ten deň oslavuje päťdesiat rokov.

Veď ani nevidno, že by ste starli.

Teraz som nalíčený. Takže sa zdám možno o sto rokov mladší. Som aj čerstvo oholený, takže vyzerám tip-top.