Režisér Jakub Nvota: Máme viac náhodných ako národných hrdinov

Už čoskoro bude mať premiéru nový muzikál s názvom Pacho - Zbojník z Hybe. "Má v sebe humor, ale aj melanchóliu múdreho človeka, ktorý trpí, keď naráža na ľudskú hlúposť," hovorí o Pachovi režisér Jakub Nvota. Súčasťou inscenácie o obľúbenom slovenskom zbojníkovi budú okrem poetických piesní aj pestré akrobatické čísla.

05.10.2022 00:00
kostková Foto:
Jakub Nvota s manželkou.

Čítali ste poviedku Petra Jaroša o Pachovi? Čím je výnimočná?

Text je dramatizáciou poviedky Petra Jaroša. Viem, že dnes je taká doba, že by to niekomu šlo aj bez toho, ale mne nie. Čítal som ju. Viac ako to. Pracoval som s ňou a žil pol roka, kým vznikla dramatizácia. Musel som v nej objaviť svoj pohľad na Pacha a jeho príbeh pre toto konkrétne spracovanie. Tá poviedka totiž vskutku výnimočná je. Peter Jaroš daroval Liptovu jeho zbojníka, ale zároveň stvoril model slovenského intelektuála, jeho melanchólie, jeho osobnej tragédie, tak ako ho poznáme od štúrovcov až podnes. Naše dejiny sú dejinami nejakej osobnej individuálnej statočnosti, keď sa niekto už na niečo nemôže pozerať, tak sa pokúsi to napraviť. Čiastočne uspeje, ale končí sám, opustený a v dezilúzii. Palárik, Štúr a mnohí ďalší. Pacho je groteskným obrazom tejto snahy. Očistením duše smiechom.

A ako sa vám páčil Ťapákov film z roku 1975?

Film Martina Ťapáka sa mi páčil, aby som odpovedal celou vetou, ale o to nejde. Pri práci na dramatizácii sa nepohybujete v kategóriách páči – nepáči, hľadáte inšpiráciu, významy, materiál. V tomto zmysle je film skutočným pokladom nádherných modelových situácií.

Prečo ste sa rozhodli stvárniť dielo ako muzikál?

Jednoduchá odpoveď na takto položenú otázku by bola, že som dostal ponuku od producentky Gabriely Urbanovej na muzikál Pacho, hybský zbojník. Ale dá sa zamyslieť nad tým, či príbeh Pacha a táto forma spolu súznejú. Myslím, že už film Martina Ťapáka potvrdzuje, že áno. Hudba, ale aj tanec boli jeho dominantnou zložkou. Bez nich by nevyznela paródia ani hravosť príbehu. Pacho je obráteným karnevalovým svetom oproti zbojníckym legendám, ktoré sa berú až príliš vážne. Jemne nás nabáda vidieť pravdu, že máme v histórii viac náhodných ako národných hrdinov. Snažíme sa, aby aj piesne a hudba dotvárali tento obrátený svet, sú v nich dominantné dva živly – poézia a humor.

Cítili ste pri tvorbe tejto inscenácie istý tlak? Predsa len ide o ikonickú postavu.

Robil som už na príbehu Jánošíka, Švejka, Spaľovača mŕtvol, Saturnina či Milana Rastislava Štefánika. Tlak z ikonických postáv necítim. Zaujíma ma príbeh, jeho možnosti a výpoveď. To, či je niečo z neho živé aj dnes. U Pacha som presvedčený, že sa nám podarilo objaviť to, v čom je aj naším súčasníkom.

Okrem scenára a réžie ste mali na starosti aj texty piesní. Čo pre vás pri ich písaní bolo dôležité?

Scenár je dramatizáciou poviedky Petra Jaroša s inšpiráciami z Ťapákovho filmu. Texty piesní vychádzajú z konkrétnych situácií a sú ich pokračovaním. Snažili sme sa, aby boli čo najorganickejšou súčasťou celku a nedelili ho na činohru a spev. Herec by mal plynule prejsť z jedného výrazového prostriedku do iného. Mal by cítiť, že sa podporujú a násobia. Mal som úplnú istotu, že aj keď budem písať viac poeticky a aj keď to budú viac básne než piesňové texty, Martin Geišberg ich dokáže zhudobniť. Viem, že sa so mnou natrápil, ale myslím, že výsledok bude stáť za to.

Ako sa vám spolupracovalo?

Martin je veľmi trpezlivý a citlivý, počúva a dokáže sa „ponoriť“. Páči sa mi jeho hudba a poetika. Presne som teda vedel, čo môže do procesu priniesť. Vyvažuje tú karnevalovú parodickú stavbu skutočnou poéziou, ktorá je v jeho hudbe. Vedel som, že ak by som niekedy v živote robil muzikál, tak len s ním, možno aj v istom zmysle porušiac pravidlá tohto žánru, ale zase v absolútnom rešpekte voči príbehu a voči tej výpovedi, o ktorú nám ide.

Súčasťou predstavenia budú aj cirkusové a bojové choreografie. Ako prebiehali skúšky?

Prebiehali dobre, nikto sa nezranil, robíme veci bezpečne a krok po kroku. Základnou ideou pri celej tejto práci bolo, že máme len herecké obsadenie. Nemáme zvlášť tanečnú, spevácku či akrobatickú zložku. Všetko sú to herci. Hrajú, spievajú, tancujú, robia akrobaciu. Samozrejme, že sa musia vzájomne dopĺňať a podporovať. Je to iné ako keď máte len tanečníkov alebo len akrobatov, ale snažili sme sa, aby v každej zložke posunuli hranice svojich možností. Mám výbornú choreografku na akrobacie Helenku Škovierovú, ktorá je fantastická pedagogička a skutočne vie naučiť techniku, ktorú pri takýchto výkonoch treba. Zvyšok je disciplinovaný tréning.

Odzrkadľuje Pacho v niečom Slovákov? Má táto postava čo povedať aj súčasnej generácii?

Keby to tak nebolo, nemalo by zmysel jeho príbeh inscenovať. Aspoň pre mňa nie. Pacho je tragikomický náhodný hrdina, ktorý sa hrdinom stáva, pretože nie je nikto iný. Je to len slušný človek, ktorý sa práve vďaka tomu dostane až k tomu, že je zbojníckym kapitánom. Má v sebe humor, ale aj melanchóliu múdreho človeka, ktorý trpí, keď naráža na ľudskú hlúposť. Svet okolo neho je aj náš súčasný svet. Zmätočný, rozhádaný, dopletený. Svet, kde nejde rozoznať, kto sú páni a kto zbojníci.

Broňa Kováčiková, herečka
Tomáš Grega, herec Čítajte viac Pacho, hybský zbojník už má aj svoj muzikál Csongor Kassai Čítajte viac Gróf v teplých ponožkách? Csongor Kassai bude hrať v muzikáli o zbojníkovi Pachovi
chyba