Ako sa vám páči nová opera Ľubice Čekovskej, kde hráte grófa Lascu?
Je to zaujímavé dielo, v piatok malo slovenskú premiéru a naučil som sa ho iba pre toto uvedenie. My sa skvele bavíme. Účinkujú v ňom špičkoví umelci, ktorí Impresaria Dotcom premiérovali na festivale v Bregenzi. Pre mňa to bola výzva, lebo moderná opera sa učí veľmi ťažko. Postupy nie sú jednoznačné ako v klasickej opere, takže aj príprava je oveľa náročnejšia. Scénicky a vizuálne je to nádherne spracované dielo, hudba vynikajúco dokresľuje príbeh z dnešnej doby.
Ide o komickú operu, tzv. operu buffa, ale nejde predsa len o inšpiráciu zo života? Nemali aj na vás niekedy operní režiséri šialené požiadavky?
Dnešná doba sa naozaj ponáša na to, čo hráme na javisku. Ja hrám agenta, ktorí zvolá slávnych operných spevákov na predspievanie pre boháča menom Dotcom. To meno si môžeme vysvetliť rôzne – či ide o Veľkého brata alebo neviditeľnú internetovú sieť. Impresario Dotcom má na spevákov neuveriteľné požiadavky a ja ich presviedčam, aby na jeho želanie naozaj šli spievať pod vodu do veľkého ľudského akvária. Keď speváci protestujú, že ich nebude počuť, vravím, že tam budú špeciálne mikrofóny a určite to bude perfektné. Oni vysilení padajú a ja len zhrabnem peniaze. Je to obraz dnešnej doby.
Impresario Dotcom si želá avatgardnú operu odohrávajúcu sa v ľudskom akváriu. Vašej postave grófa – agenta idú rebelujúci speváci v opere na nervy. Hovoríte, že Che Guevara je proti nim „obyčajný sraľo“. Úbohé operné hviezdy sa zrazu musia snažiť ako obyčajní ľudia o jeho priazeň, takže sa s tým môže stotožniť aj divák – aj naňho sú niekedy kladené šialené požiadavky?
Určite áno, talianska libretistka Laura Olivi preniesla dej na operných spevákov. V pôvodnom librete písal Carlo Goldoni o hercoch. Operní speváci si navzájom robia rôzne kulehy. Napríklad kontratenor, ktorého na začiatku pozdravím a poviem mu, že v letiskovej hale ešte počkáme na ostatných spevákov, sa čuduje: ja som si myslel, že ide len o mňa. Je tu aj situačný humor, až taký anglický, určite nie prvoplánový, ale veľmi inteligentný.
Foto: Zdenko HANOUT
Koľko z Goldoniho zostalo v príbehu? Veľmi sa posunul?
Podstata príbehu ostala, paradoxne pandémia korony dodala opere pitoresknosť – do deja sú zakomponované rúška a spreje, pramenia z toho zábavné momenty.
Operu vnímame ako čosi veľkolepé, honosné, no vaša postava agenta hovorí, preboha, koľko eur som minul, nezarobil som dosť, musíme škrtiť výdavky…
Áno, hrám lakomca, ktorý pozve spevákov na predspievanie, ani nedá každému zvlášť izbu, všetkých napchá do jedného apartmánu a ešte im tvrdí, ako na nich nešetrili. Pričom speváci sa nemajú kde rozospievať, nemajú ani pianíno. Je to pritiahnuté za vlasy ako dnešná doba. Vidíte, prepustia sa štyria ľudia a prácu urobí ten jeden, ktorý tam zostane. Je to vyslovene súčasné.
Stalo sa niečo podobné aj vám? Žeby vám ponúkli taký malý apartmán, že sa ani nemáte kde rozospievať?
Predspievania v skutočnosti fungujú trochu inak, sami si hradíte náklady na predspievanie. Tu agent vezme spevákov k sebe, správa sa k nim zle, tvári sa, že to bude celkom moderné umenie pre novú operu.
Častokrát si však režiséri vymýšľajú rôzne bláznivosti, napríklad Rusalka sa odohráva medzi narkomanmi, speváčka musí spievať vo výške na hojdačke. Vy ste sa s takým niečím nestretli?
Niektoré inscenácie mi išli proti srsti. Opera Ľubice Čekovskej je satirou na niektoré moderné inscenácie – napríklad nezmyselnosť akvária na pódiu. Nedelím réžie na klasické a moderné, ale na dobré a zlé. Hral som v mnohých klasických réžiách a bola to nuda, speváci nepoznali charakter postavy, a naopak, niektoré moderné inscenácie boli krásne. Robili sme takého Orfea, kde som sa tešil, že idem na javisko. Alebo keď sme účinkovali v inscenáciách Jožka Bednárika, to bol plezír, presne sme vedeli, čo príde, to bola radosť, presvedčil vás o svojej koncepcii.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
V opere Impresario Dotcom vaša postava hovorí: Musíte vytvoriť kakofóniu, to je súčasné umenie na najvyššej úrovni. Pochopili ste?
Je tam zdôraznené aj slovo kakofónia, ktoré sa u nás aj v nemčine podobá na iné slovo… Máme predať také niečo a tváriť sa, že predávame tortu. Asi tak.
Všetky tri sólistky Terézia Kružliaková, Eva Bodorová aj Adriana Kučerová povedali, že vy ste z nich mali najťažšiu úlohu. Naozaj?
Oni už totiž Impresaria spievali v Bregenzi, mali na prípravu oveľa viac času a teraz si to už len zopakovali. Ja som sa to musel naučiť odznova, sám s korepetítorom a keď začal študijný proces, prišla dirigentka Alice Meregaglia a už sa aranžovalo, potom sa robili poaranžovky a to je veľmi ťažké v takomto modernom diele. Keby to bola Carmen, máte o diele predstavu, ale učiť sa modernú operu, to vôbec netušíte, čo tam zaznie. Mali sme k dispozícii videozáznam, ale z toho sa opera nedá naučiť. Preto to bolo veľmi náročné, ale prijal som to ako výzvu. Myslím, že to vyšlo dobre. Túto robotu milujem. Pre mňa je najviac byť na javisku a robiť povolanie, pre ktoré ste sa narodili. A keď mám príležitosť robiť veľkú rolu, tak to je ešte viac než malá zašitá postava.
Teraz ste mali na naštudovanie roly tri týždne, bežne je to koľko?
Pri iných dielach sú bežné dva mesiace. Lenže všetci ostatní už v diele účinkovali, aj pre angažmány kolegov po svete sa museli skúšky skrátiť.
Na tlačovke pred premiérou ste povedali, že na rolu ste kývli bez toho, aby ste videli noty. Je pre vás Ľubica Čekovská takou zárukou kvality?
Áno, už som spieval lorda Henryho v jej opere Dorian Gray a to mi otvorilo srdce pre modernu. A Ľuba! My ani nevieme, koho doma máme, vo svete ju uznávajú, píše nádhernú hudbu aj do filmov. Je super človek a fantastický umelec, takže som nemal o čom premýšľať. Ale keď som otvoril partitúru, vyleteli mi oči – lord Henry je úplne inak písaný, je to diametrálne odlišné dielo. Operu sme zoškrtali, takže sa mi mnohé veci skomprimovali, zmizli oddychové časti.
Zvládnu toto moderné dielo diváci klasickej opery?
Na Impresaria Dotcom treba prísť s otvorenou hlavou, nemať predsudky a pozrieť si celé dielo. S réžiou hudba funguje fantasticky, je to veľmi zábavné aj herečka, ktorá hrá Impresaria, je z Viedne, je fantastická – Zeynep Buyrac. Sú tam skvelí interpreti ako Evka Bodorová, Terka Kružliaková – tie hlasy, čo doma máme.
V akých ďalších tituloch vás ešte môžeme vidieť najbližšie?
V mnohých veciach účinkujem, zúžil sa ansámbel a po kolegoch preberám menšie postavy, na Silvestra budem hrať v Netopierovi, v Svätoplukovi budem mať inú postavu než Mojmíra. V budúcej sezóne sa teším na Madamu Butterfly. Teším sa.
