Milan Kňažko bol aj na vašej vlaňajšej oslave sedemdesiatky. Ste kamaráti, ale predsa – v hre Halpern a Johnson hráte spolu celý večer iba dvaja na javisku – nehrozí vám ponorková choroba?
S Milanom sa poznáme tak dávno, že už sa ani nepamätám, koľko je to rokov, a neomrzeli sme sa. Niečo sme spolu hrali ešte na Novej scéne, dokonca aj v starom Divadle Na korze. Hrali sme spolu napríklad vo vychytenom predstavení Amadeus. On stvárnil Mozarta, Emil Horváth Salieriho, cisára Paľko Mikulík, účinkovala aj Zuzana Kronerová a my so Zednikovičom sme hrali chýrnikov. Robil to režisér Vladimír Strnisko, hlavne s ním sme veľa spolupracovali. Bolo to mimoriadne úspešné predstavenie, ktoré sa veľmi páčilo aj Milošovi Formanovi.
Dal vám Milan Kňažko túto povestnú hru o dvoch mužoch, ktorí milovali jednu ženu, a ani o tom nevedeli, k jubileu? Vraj Halperna a Johnsona priviezol z Prahy.
Áno, Milan priniesol hru Halpern a Johnson z Prahy, kde ju uvádza Divadlo Ungelt a účinkujú v nej Petr Kostka a František Němec. Milan je síce odo mňa o niečo starší, ale usúdil, že sa už blížim k jeho veku, a že by som s ním túto vec mohol hrať. Mne sa hra veľmi pozdávala, dal som ju prečítať režisérovi Ondrovi Spišákovi, ktorý je u nás umelecký šéf, a Milan Kňažko súhlasil, aby nás on režíroval. My sme si projekt nazvali chudobné divadlo, lebo má jednoduchú scénu a je postavený iba na hereckých výkonoch.
Čítajte viac Herec a riaditeľ Divadla Astorka Korzo'90 Vlado Černý jubiluje
Vraj vám dal Kňažko vybrať, koho chcete hrať.
Nie, naopak! On povedal, čo kto bude hrať. Mne to bolo v podstate jedno, ale fakt je, že som v tomto prípade išiel tak trocha proti svojmu naturelu.
Hráte jemnejšieho z dvojice, Johnsona – znamená to, že by vám skôr sedel drsnejší Halpern?
Nie, že sedel, je to skôr zvyk. Bývam obsadzovaný viac do rabiátov, hrám skôr tých horších, razantnejších ľudí. Nie takého uhladeného človeka ako je Johnson v popise postáv. Milanovi sa viac páčila tá razantná postava Halperna, chcel ju hrať, ale sú to rovnocenné postavy.
Keďže je to hra pre dvoch, to ste mohli skúšať aj doma alebo niekde v kaviarni. Dá sa to?
Skúšali sme v našom novom župnom divadle, ktoré sa volá Štúdio A2, a ktoré sme si za veľkej pomoci župy vybudovali na Mickiewiczovej ulici 2. Na tejto adrese sme sa najprv dostali do podnájmu, aby sme si tu urobili kancelárie. V dome však bola – s vchodom z dvora – vynikajúca pivnica. Sníval som, že by tam mohlo byť divadlo. Ďalšia scéna nášho divadla, Astorka dva.
Foto: Ctibor Bachratý
To pripomína dávne Divadlo Na korze, ktorého je Astorka pokračovateľom. História sa opakuje?
Áno, však ja som odchovanec Divadla Na korze, a preto som si hneď uvedomil, že tu by mohlo vzniknúť, ako pocta Lasicovi a Satinskému, malé divadielko! Vždy som po niečom takom túžil a nakoniec nám župa vyšla v ústrety. Tu sme mohli s Milanom kedykoľvek skúšať aj Johnsona a Halperna, doobeda, podvečer, kedykoľvek, lebo prevádzka ešte nebola veľmi silná. Potom sme predstavenie preniesli hore (A2 voláme dolné divadlo), do Astorky na veľké javisko.
Čítajte viac Zabúda sa na človeka, osamelého človeka, hovorí Zita Furková
A2 je úžasný priestor. Divadlo Na korze nebolo až také pekné.
No, tam boli aj plesne na stenách, úzke schodisko a jeden jediný vchod. Keď si ľudia posadali do hľadiska, boli natlačení a počas predstavenia už nikto nemohol prejsť. Táto nová pivnica je väčšia a má vlastnosti vynikajúceho komorného divadelného priestoru. Podarilo sa nám tam dať techniku, zvukový pult, osvetlenie, všetko perfektné. Už sa to rozbieha a čakáme, že sa tam bude hrať možno 15-krát do mesiaca.
Na čo všetko budete túto „dolnú Astorku“ využívať?
Tento priestor sme otvorili ešte pred pandémiou, Szidi Tobias tu mala koncert a potom sme na dva roky zavreli. Vznikla aj so zámerom, aby priestor slúžil ľuďom, ktorí dostanú grant a nemajú ho kde realizovať. Tvoriví divadelníci, ktorí nemajú priestory, povedia, že budú projekt robiť v A2 a majú splnenú podmienku. Keď žiadate o grant, musíte totiž vždy povedať, kde to bude mať domovskú scénu, a my ju poskytujeme. Pojmeme teda, okrem našich predstavení, aj takéto projekty. Odpremiérujú ich a idú ďalší. To je zámer.
Foto: ORANGE
Vráťme sa ešte k vášmu slávnemu predstaveniu Halpern a Johnson. Vraj sa prišiel na vás pozrieť aj autor, britský dramatik Lionel Goldstein. Nemali ste trému?
Veď my sme ho pozvali! Chcel prísť na premiéru, ale Milan Kňažko ochorel, čiže premiéra vtedy nebola. Napriek tomu tu bol tri dni a my sme zahrali len pre neho, pre pani prekladateľku a pre niekoľko ďalších. Bol nadšený. Išli sme s ním aj na obed a tam nám porozprával zvláštnosti o hre. Napríklad, že v nej hral aj slávny Laurence Olivier. Hovoril aj, aký mal pocit z nás. Tá hra sa uvádza asi v tridsiatich krajinách sveta! Bol mimoriadne spokojný, a teda aj my.
Hovorili sme už, že vy by ste radšej hrali drsnejšieho Halperna. Prečo vlastne? Ľahšie sa vám hrá taký drsnejší typ?
Nie, mne je jedno, ako som obsadený, len divákmi som zaregistrovaný väčšinou ako hulvát, a preto hovorím, že mi to asi viac sedí. Ale ja hrám rád to, čo dostanem.
Režisér Ondrej Spišák si vás vôbec dovolil režírovať, keď mal na scéne Milana Kňažka a svojho šéfa? Pustili ste ho vôbec k režírovaniu?
Určite! Predstavenie musí mať režiséra. Potrebná je tá nezávislá ruka. Od režiséra závisí, kam predstavenie pustí. Mohli by sme sa vydať zrazu celkom iným smerom. Korekcia režiséra je nutná. So Spišákom sa nám veľmi dobre robilo, aj Milan bol spokojný. Milan má toľko divadelných skúseností, že by si mohol povedať – ja to budem robiť takto, ale spoľahol sa tiež na režiséra, a on nás veľmi citlivým spôsobom priviedol k špičkovému výkonu. Ide totiž o nuansy. On presne cíti, kde treba urobiť škrt, kde to je dobré, kde to ide dolu vodou.
Čítajte viac Oscarový Obchod na korze vystriedala Nevesta. Divadlo Astorka dnes premiéruje
Príbeh sa začína na pohrebe, ale je to vlastne veselohra. Ako sa mení na humor príbeh o manželskom trojuholníku?
Nie je to klasický trojuholník, to je práve zaujímavé. Pointa je v tom, že obaja 50 rokov žili s jednou ženou, len jeden z nich, Halpern, o tom nevedel. Je to úplne bizarná situácia, ale veľmi smiešna. A z tých dvoch, ktorí by sa mali vyzvať na súboj, sa stanú najväčší kamaráti. Autor to písal aj z vlastnej skúsenosti, hovoril nám o tom. On je v postave Halperna, majiteľa firmy, a Jonson bol vraj jeho účtovník.
Ako teda hráte toho uhladeného účtovníka?
Funguje tam emaptia k tomu druhému, istý typ tolerancie. Halpern je dominantný človek, od ktorého protivník môže čakať, že dostane po hube. Musí sa teda k nemu približovať pomaličky, aby po hube nedostal. Je to taká ľahká vojna medzi dvomi mužmi, ktorí sa postupne zbližujú, lebo zisťujú, že majú veľa spoločného, a nakoniec sa navzájom uznajú.
Každý vidí tú ženu, tú svoju lásku, celkom inak. Stalo sa vám, že ste na niekoho mali úplne iný pohľad než niekto iný? Prípadne, že ste svoj pohľad zmenili?
Človek sa často na niekoho pozerá s predsudkami, ale potom sa vám ten človek odhalí a je to úplne iné. Uvedomíte si, že ste mu vnútorne krivdili. Ale býva to aj naopak. Niekto je vám veľmi sympatický a zrazu zistíte, že ste sa mýlili. Ľudia sa v ľuďoch aj mýlia.
Ako riaditeľ divadla riešite aj takéto vzťahové veci. Je to ťažké?
Myslíte v súbore? Ja som bol duchom vždy športovec a tímový hráč, to znamená, že som sa vždy snažil aj do súboru dostať kvalitného herca, no musel to byť aj charakterný človek. Najprv u nás pár ráz hosťuje, poznávame ho, a keby ho kolektív neprijal, tak by teoreticky nemal šancu. Môžete zobrať hocijakú veľkú hviezdu, ak nezapadne do tímu, koniec, dovidenia. Čiže je v tom veľká psychológia a chémia.
Foto: Archív RTVS/Elena Hríbiková
Práve ste mali v divadle premiéru hry Nevesta od autora Obchodu na korze Ladislava Grosmana. Hrá tam aj nováčik (v Astorke) Tomáš Turek a skoro celý súbor. Pôsobí to ľahko, ale inscenácia sa vraj rodila s problémami.
Nevestu Ladislava Grosmana sme začali robiť pred tromi rokmi, prišiel covid a my sme museli vracať peniaze, ktoré sme na ňu dostali, lebo sme ju nemohli realizovať v stanovenom termíne. Peniaze z fondu sme už nedostali, ale zasa pomohla župa. Teraz nám teda spadol kameň zo srdca, že je konečne na javisku. Je to krásna hra, úspešná, zmysluplná.
Čítajte viac Nerovný pár v divadle Astorka. Čo všetko vieme v sebe zabiť?
Hoci je o smutných veciach, je aj vtipná a zábavná. Kus dejín cez príbeh lásky a nenávisti. Máte aj dosť mladých divákov pre takéto tituly?
Veru, mali by ju vidieť najmä mladí ľudia. Myslím, že by ju mali vidieť povinne!
A ako sa dá záujem mladých dosiahnuť dobrovoľne?
Neviem. Však sú aj kultúrne poukazy, školy by na to mali, ale už asi nie sú učitelia, čo povedia, tak a teraz všetci ideme spolu do divadla! To musíte vidieť! To dnes neplatí, čo je veľká škoda. Máme v divadle skvelé predstavenia, ktoré bavia, ale aj vzdelávajú. Napríklad Posledná barónka, Revízor, Sen noci svätojánskej alebo Jeden nemecký život.
To je ako násobilka, to treba ovládať. Divadlo prehlbuje vzdelanie. A to sa dnes zíde. Od mnohých mladých som počul, že sa v škole podrobne neučili ani o roku 1968! Keď chodila dcéra na inak výborné gymnázium, musel som jej o roku 1968 vysvetliť takmer všetko. Aj o holokauste sa učia len povrchne. Myslím si, že naša Nevesta má preto obrovský zmysel.
V Astorke hrá celá plejáda výborných hercov. Vyberali si z nich do filmov aj českí režiséri ako Jan Hřebejk, Bohdan Sláma či Jan Zelenka. Trvá to ešte?
Trvá to, ale kedysi sme chodili hrať do Čiech častejšie.
Foto: Archív RTVS
Objavujú sa ale nové šance, nie? Vy ste sa dokonca objavili priamo v seriáli Druhá šanca. Tam hráte postavu v duchu vašej tradície, ktorá je skôr negatívna. Máte rád kameru?
Šancí je naozaj dosť. Mal som teraz plodné obdobie – robil som v troch zaujímavých filmoch. Jeden sa volal Vitaj doma, brate a nakrúcalo sa v Báčskom Petrovci. S Michalom Kollárom som robil komédiu, ktorá sa volá Villa Lucia, a hrám aj vo filme Indián, ktorý už mal premiéru. No a dostal som úlohu aj v seriáli Druhá šanca, kde som zasa „vo svojej koži“ a účinkujem aj v ďalšom seriáli Duch. Roboty mám dosť, musím zaklopať.
Poznali ste Báčsky Petrovec už pred nakrúcaním?
Kedysi dávno sme tam boli s divadlom. Teraz som dostal ponuku od režiséra Petra Butka, Slováka, ktorý žije v Prahe. Je režisér i herec a v Báčskom Petrovci spravuje silný ochotnícky súbor. Tam niekto napísal dokument o Báčskom Petrovci a napadlo im z toho urobiť film. Jednu z hlavných úloh hrá Robo Jakab od nás z divadla, ja hrám starousadlíka, ktorý dáva veciam pointy. Bol som na premiére a film sa mi veľmi páčil. Je to super komédia. Nakrúcali sme asi dva týždne v lete, bola tam úžasná atmosféra.
Čítajte viac Juraj Nvota: Komúna stojí na obrovských kontrastoch
O čom bude film Villa Lucia a seriál Duch? Aké postavy tam hráte? Hulvátov či jemné?
V jednom dieli seriálu Duch hrám slizkého odporného prokurátora. Teda znova podľa predpokladu. A vo filme Vila Lucia hrám policajta odchádzajúceho do dôchodku, ktorý sa chce zabezpečiť vykrádaním luxusných víl. Je to sympatický, vtipný hulvát, no, samozrejme, bezcharakterný. Človiečik vhodný len pre komédiu.
Vo vašom župnom divadle A2 budú vraj aj predstavenia pri poháriku vína.
S Ondrejom Spišákom sme vymysleli projekt Červený balón. Herci budú prednášať svoju obľúbenú poéziu, čítať prózy, kto vie spievať, zaspieva. Vždy príde aj hosť a v cene lístka bude pohár vína. Sedieť sa bude pri stolíkoch, niečo ako v kabarete. Najbližší Červený balón bude v štúdiu A2 16. novembra s Ľubomírom Feldekom, kde budú naši herci čítať jeho autorskú a ním vybranú ruskú a ukrajinskú poéziu.
Darí sa vám v divadle aj vo filme. Ste šťastný?
To ťažko povedať. Mám dobré domáce zázemie, rodinu, dá sa povedať, že to je obrovské šťastie, ale či som šťastný z toho všetkého, čo sa deje okolo nás, tak to sa asi nedá tvrdiť. Snažím sa športovať, udržiavať sa vo fyzickej kondícii, hrám pravidelne hokej s partiou chalanov. Oni ma tolerujú, hoci som zďaleka najstarší hráč. Sem-tam sa ešte posadím na koňa, chodím plávať, snažím sa udržiavať v kondícii, kosím v záhrade. Moja žena robí okolo domu všetko, aj tie najťažšie práce, a ja sa na to pozerám s pocitom šťastia. Môj kamarát Pastel, ktorý žije v Sydney, hovorí, že som sa dobre oženil.
Vladimír Černý
Herec Vladimír Černý sa narodil 21. júna 1951 v Bratislave. V mladosti bol aktívnym športovcom, rozhodol sa však pre herectvo, ktoré študoval na VŠMU v Bratislave. V rokoch 1969 a 1970 hral ako hosť v legendárnom Divadle Na korze. V rokoch 1974 až 1981 bol členom Poetického súboru Novej scény, neskôr pôsobil v Činohre Novej scény. Od roku 1995 je riaditeľom Divadla Astorka Korzo ’90. Divadelným hitom je práve hra Johnson a Halpern, v ktorej hrá s Milanom Kňažkom, účinkuje aj v seriáli Druhá šanca, Duch a v aktuálnych filmoch Indián, Vitaj doma, brate či Villa Lucia.
