Napísať operu Impresario Dotcom si vyžadovalo aj odvahu. Nebáli ste sa, že bude príliš bláznivá? A či diváci pochopia množstvo signálov, ktoré skrýva?
Posmelil ma aj text. Libreto Laury Olivi podľa poviedky Carla Goldoniho bolo výborné a mohla som na ňom stavať. Od začiatku som spolupracovala s celým tímom, aj s libretistkou, aj s režisérom. Vytvárali sme situácie spolu. Takže stále sme vedeli, odkiaľ a kam ideme. Strach som pocítila iba vtedy (bolo to kvôli covidu), keď mi povedali, že opera musí byť zostrihaná a bez pauzy. Toho som sa zľakla, tŕpla som, aby to vyšlo. Za každým taktom si stojím, viem prečo ho tam chcem mať.
Čo pre vás znamená písanie opery? Na živobytie to asi dnes nestačí?
Som skladateľka súčasnej modernej hudby, robím filmovú hudbu, robím ju s veľkou láskou, s oduševnením. Remeslo v ruke mám, ale práve preto sa pri vážnej hudbe snažím posúvať.
Posuny prinášajú reakcie. Komentovali vás kolegovia?
Ale áno. Spočiatku mi hovorili, že to nie je celkom jednoduché a vôbec nie ľubozvučné „na prvú“! Po premiére ma mimoriadne prekvapili nadšené reakcie publika. Boli i také, že to bolo na prvé počutie náročnejšie. No pre celý inscenačný tím bol tento úspech asi to najväčšie zadosťučinenie. A sme zaň nesmierne vďační. Hudba, ktorá sa napíše na papier, ešte „drieme“, čaká na „zobudenie“ do zvuku, ktoré prinesú speváci, hudobníci. Pri tvorbe – oživovaní diela z papiera do živých zvukov, je dôležité, aby bol notový materiál urobený tak, aby tam bolo čo najmenej chýb. Ako keď sa píše kniha a dostane sa po zredigovaní do konečnej podoby. My sme s mojím nemeckým vydavateľom Baerenreiter Verlag Kassel veľmi dlho riešili korekcie, aby jazyk, talianske libreto, ktoré som zhudobňovala, bolo správne vpísané. Aby ťažká doba bola vpísaná pod ťažkú slabiku slova, ľahká pod ľahkú, aby to zodpovedalo najvyšším kritériám, ktorých je celý rad. Ale nakoniec, výsledok musí byť ten najlepší. A o to nám všetkým zúčastneným išlo.
Foto: Zdenko HANOUT
Máte veľmi dobré tvorivé zázemie. To ste si budovali, či máte šťastie?
Nikdy neviete, koho si pozvete a ako to vyjde. Roky ma zastupuje vydavateľstvo, sú to takpovediac akísi hudobní rodičia, ktorým záleží na tom, aby ste sa pohybovali v kvalitnej spoločnosti. Ale asi to bez šťastia nejde. Samozrejme, poznáte svojich priateľov, kolegov, ale práve pri Impresariovi Dotcomovi som tých ľudí nepoznala, lebo sa robilo v Bregenzi. Hudba nás ale spojila. A zdá sa, že i charaktery, chémia, povahy všetkých zúčastnených. Vznikol úžasný tím pod vedením režisérky Elisabeth Stöppler a dirigentky Alice Meregaglia, v Bregenzi to dirigoval a naštudoval Christopher Ward. Máme sa radi a sme akoby všetci na jednej lodi.
Ako sa komponuje do hudby humor?
Pre mňa bol určujúci text. Ak je v taliančine, tak zhudobňujem taliančinu. A humor bol naznačený už v librete, no hudbou rozširujete komickosť a akoby s akousi ľahkou dávkou nadhľadu vyrábate hudobné jemné fóry, ktoré charakterizujú váš vkus, štýl. Speváci/herci už prišli do hotového. Inak by to asi nefungovalo.
Čítajte viac Kto je Impresario Dotcom? Jedinečná nová opera Ľubice Čekovskej na doskách SND
Dirigentka sa čudovala, aké nástroje ste dali do rúk hudobníkom z orchestra, napríklad aj rapkáč alebo ukulele. Nefrflali?
Mám tam naozaj veľa nezvyčajných nástrojov a považujem to za občerstvenie. Nejdeme po asfaltke, snažím sa raziť novú cestu.
Operou znie jeden veľmi ponurý zvuk. Je predtuchou smrti?
To je ten tón D, Dotcom, Death… Vyjadruje Dotcoma, ktorý neváha spevákov spievaním pod vodou zabiť. Nakoniec však začnú držať spolu a to ich zachráni. V tých pasážach je hudba lahodná.
Čítajte viac Hviezdny Pavol Remenár: Hrať lakomého operného agenta je zábava
Prekvapením je aj to, že postavu Dotcoma hrá žena, a to populárna herečka pôsobiaca v činohre vo Viedni, Zeynep Buyrac. Neprekvapila vás táto režisérova voľba?
Nie. Táto postava je napísaná i v partitúre, chcela som, aby nespievala, ale rytmizovanou rečou rozprávala svoj part. Naša herečka je nesmierne talentovaná a má okrem iného i obrovský zmysel pre rytmus. Neviem sa na ňu vynadívať, s akou chuťou to robí. Ešte šťastie, že nie je takou šialenou manipulátorkou i v skutočnosti, to by som sa veru nesmiala. Jej posolstvo je totiž hrozivé.
Dielo sa v SND hralo iba raz, ale určite bude ešte inscenované. Komu patrí toto predstavenie a kto má nárok ho znova uviesť?
Nesmierne by sme si priali prísť na dosky Opery SND ešte raz. Ale nepatrí sa žobrať o priazeň. Verím, že sa azda nájde cesta a Impresario sa odohrá znova. Pred rokom mal mať nemeckú premiéru v Opere v nemeckom Essene.
Čítajte viac Skladateľka Ľubica Čekovská: Rozprávky sú návodom, ako zachrániť svet
