V tejto hre absolvujeme jednu búrlivú domovú schôdzu, spoznáme hrdinského Odysea, čo cestuje električkou na Žilinskú, Influencerku Slavu aj inovatívny hudobný nástroj, ktorým sa dá ľuďom brnkať na city. Odhalíme, pri ktorom smetiaku sa tajne schádza milenecký pár a v cene vstupenky je aj dobrá rada, ako šetrne a so šarmom susedovi oznámiť, že sme ho nechtiac vytopili.
Pozrite si snímky z novej komédie Divadla GUnaGU o Bratislave a Bratislavčanoch.
Ďalej a vyššie
Divadlo GUnaGU je malý priestor, kde sa rozdiel medzi javiskom a hľadiskom takmer stiera. Účinkujúci preto s obľubou do hry zapájajú divákov. Najnovšie sa teda všetci stanú účastníkmi domovej schôdze.
Na domovej schôdzi, ako je známe, sa rieši pestrý program a na každej správnej schôdzi sa tiež hlasuje. Váš hlas rozhodne o oprave strechy a možno vyrieši aj detektívnu otázku: kto odstránil zo spoločných priestorov hortenzie? Bytový dom v bratislavskom Starom Meste poňal do svojich útrob rozličných obyvateľov a každý z nich vie predostrieť svoje námety, sťažnosti a požiadavky so zodpovedajúcou naliehavosťou (bez pohľadu na závažnosť nastoleného problému). Za názvom tejto hry by sa teda žiadal naliehavý výkričník: Vážení susedia, zamykajte vchod! tak, ako sme na to v podobných oznamoch zvyknutí. Okrem strechy a hortenzií príde na pretras aj taká háklivá téma, ako je parkovacia politika. A k čomu schôdza nájomníkov dospeje? Naša ústava, žiaľ, nepozná právo na parkovanie!
Foto: Ctibor Bachratý
Susedia si jeden druhého, ako je známe, väčšinou nevybrali. Existujú však výnimky, no tie sa na verejnosti (a tobôž nie na schôdzi) nepretriasajú. Zato sa každý môže obuť do upratovačky, pretože nepozdraví prvá. To preto, že sme zabudli na staré príslovie: najprv si pozametaj pred vlastným prahom… Susedia sa na schôdzi pretekajú, no Viliam Klimáček nás radšej vyvedie na malú prechádzku Starým Mestom, aby sme si trocha oddýchli. "Bratislavu mám rád, je to najslobodnejšie mesto na Slovensku a som si vedomý kontroverznosti tohto výroku,“ tvrdí autor v divadelnom bulletine. Ako dôkaz mu poslúži skutočná historická postava Schöne Náciho. Pričuchneme teda k histórii niekdajšieho kozmopolitného mesta, v ktorom sa oddávna hralo o to, čia budova bude stáť najvyššie. Ako je Bratislavčanom známe, nič sa na tom nezmenilo ani dnes.
Čítajte viac Kto riadi zemeguľu? Božidara Turzonovová a jej kolegyne
Kto zvoní pri dverách?
Z krátkeho exkurzu do histórie sa znova ocitneme v súčasnosti, no tentoraz v betónovej Petržalke. Napokon, miesto nie je až natoľko podstatné. Život naberá spád a pri dverách zvonia raz horliví Svedkovia Jehovovi, inokedy ešte horlivejšia Poslankyňa. Sused, Plynár, Sprievodca, Napoleonský vojak, ale aj Odyseus, Otec, čo stále nadáva, Kolobežkový fantóm, Jehovistka aj Smetiar – všetky tieto postavy uvidíte v jedinej osobe všestranného Viktora Horjána. Susedka, Magistra, Sprievodkyňa, Schöne Náci, Homér aj Matka, čo stále žehlí, Kolobežkový fantóm, Jehovistka i Poslankyňa – všetky tieto tváre v jednej hre predvedie vynikajúca Lucia Vrablicová. Novou susedkou v dome, ale aj ďalšou Sprievodkyňou, Čumilom, Trinásťročnou dcérou a tiež Influencerkou Slavou je mladá a nádejná Romana Ondrejkovičová. Každý zvonček pri dverách otvára novú situáciu, každé búchanie na dvere signalizuje ďalší trefný gag, ktoré sa striedajú rýchlejšie ako poschodia vo výťahu. Komédia sa nenávratne rúti ku groteske, každý z mikropríbehov "medzi dverami“ je smiešny na javisku, ak sa nám zdá, že sa nás priamo nedotýka.
Foto: Ctibor Bachratý
Lenže Klimáček, ktorý považuje Bratislavu za najslobodnejšie slovenské mesto, píše práve o veciach, ktoré sa nás týkajú. Rozhádaní susedia žijú (a musia) spolu žiť v jednom dome, v jednom meste, v jednom štáte, na jednej planéte. Kým oprava (našej) strechy nás (väčšinou) zaujíma, čo sa deje za prahom (domu, mesta, krajiny), sa už mnohým vidí priďaleko. Tak ako populárny revolučný výdobytok – socha Čumila na bratislavskom korze, radšej len opatrne nadvihneme poklop nad svojou skrýšou a sledujeme, čo sa bude diať. Veď čo keby náhodou prišiel koniec sveta a my by sme pri tom neboli? Možno nám ujde, že sa vlastne nachádzame – v kanáli. Autor na to len pokrčí plecami: "Je na nás, či si slobodu udržíme a či sme ochotní čosi pre ňu obetovať, alebo či zalezieme ako Čumil.“
