Hyeny v SND. Macbeth je viac než horor

Bola som zvedavá, ako si tvorcovia predstavenia Macbeth v SND poradia s týmto úskalím a či dokážu diváka vtiahnuť do dávneho príbehu. Nešťastných manželov Macbethovcov, ktorí majú nenaplnený život aj preto, že prišli o dieťa, stvárnili Petra Vajdová a Alexander Bárta. Šalejú zo smútku, sú krutí, pomstiví, ale aj podlízaví. Sú zlomení aj agresívni. Deklamujú to vo veršoch, ktoré sú miestami obrazné, inde posúvajú dej. V SND obyčajne poskytnú divákom text predstavenia v bulletine, žiaľ, akurát pri Macbethovi sa rozhodli od toho upustiť. Dramaturgička Miriam Kičiňová to zdôvodnila predpokladom, že Macbetha diváci iste dobre poznajú, však Shakespeare je maturitná otázka. A ak nie, tak si aspoň dodatočne zájdu do knižnice a Macbetha si prečítajú. Tak či tak, poučení aj nepoučení diváci musia dobre počúvať.

Krvavý Macbeth: hra, ktorú sprevádza prekliatie

Pozrite si fotografie z inscenácie Shakespearovho Macbetha na doskách SND.

Fotogaléria 9 fotiek

+6

Cukríky pre divákov

Kedysi sa uvádzali Shakespearove tragédie v dobových kostýmoch, na scéne bol zamat, zlato, nábytok, stromy aj oblaky. Skrátka, kulisy pomáhali obecenstvu oprieť sa o vizuálny vnem a pohodlnejšie vnímať text. Dnes sa musí divák orientovať v nápaditých symboloch a úsporných náznakoch. V tomto predstavení na scéne Toma Cillera dominuje svorka hyen, z ktorej ide hrôza. Navonok však pôsobia, ako impozantné súsošie.

Presne takí sú aj manželia Macbethovci (Petra Vajdová a Alexander Bárta)– navonok milučkí, peknučkí, v srdci zlo. Lady Macbeth rozdáva úsmevy, dokonca aj cukríky, ale to sa iba robí. V skutočnosti nabáda muža vraždiť. Obaja sú primitívni, zmietaní svojimi ambíciami a vášňami. Okolo nich sa striedajú postavy, s ktorými súperia, ktoré prenasledujú a vraždia. Atmosféru podfarbujú sivé hmly, ktoré evokujú lesy plné blúdiacich vojakov, utečencov a veru aj čarodejníc. Nie je to však len obyčajná mágia pre spestrenie, motív čarodejníc v Shakespearovi má historické korene.

Foto: Oleksandra Shergina

Macbeth Robert Roth Tri carodejnice Foto Oleksandra Shergina Robert Roth hrá v Macbethovi Tri čarodejnice.

Anglický kráľ Jakub I. sa vraj zaoberal čarodejníctvom, ktoré sa v tom mytologickom čase bralo do úvahy aj ako možná hybná sila dejov. Dokonca sa traduje, že poverčiví herci odmietali hrať v tejto hre, lebo čarodejnice občas dávali o sebe vedieť. Okolo Macbetha vôbec existuje veľa zaujímavých legiend, štúdií a textov, ktoré stojí za to pozrieť si pred alebo po návšteve predstavenia. Macbeth patrí k tým hrám, ktoré neexistujú len samé o sebe, ale treba ich vnímať v kontexte histórie, skutočnej i divadelnej, so všetkým, čo sa na hru rokmi nabalilo.

Čítajte viac Hyeny v Národnom divadle. Prekliata hra Macbeth je aktuálna ako nikdy predtým

Macbetha hral Chudík

Zaujímavá je aj história slovenského prekladu Macbetha. Túto, práve uvádzanú verziu, preložila Zora Jesenská. Je to príležitosť spomenúť si aj na túto osobnosť (mnohí ju možno poznajú už len z knihy Jána Roznera Sedem dní do pohrebu) a toto je jej autentické dielo. Jesenskej preklad obsahuje aj slová, ktoré dnešní mladí už nepoznajú, bola to pre tvorcov vraj hostina prekvapujúcich výrazov, povedal režisér Martin Čičvák. Modernejšie Macketha preložil Ľubomír Feldek, ktorý o téme napísal aj zaujímavú štúdiu. Vysvetľuje napríklad, že ono Mac, ktorým sa začínajú až dve mená v hre (Macbeth, Macduff) je z galčiny a znamená syn.

Zora Jesenská vytvorila svoj preklad pre SND v päťdesiatych rokoch, sama som videla to predstavenie Macbetha v roku 1959. Režíroval ho Jozef Budský, hlavné úlohy hrali Eva Kristínová a Ladislav Chudík, veľkí recitátori a odborníci na veršované slovo. Divadlo P.O. Hviezdoslava bolo menšie, oni mali skvelé hlasy, keď nimi zaburácali, až diváci cúvli. Obecenstvo tiež bolo naladené na vnímanie veršov, odchované rôznymi chvíľkami poézie, ba dokonca existovalo aj Divadlo poézie.

Čítajte viac Ľubomír Paulovič: Divadlo aj politika je jedna veľká komédia

Dnes je už vyjadrovanie sa vo veršoch exkluzívnou záležitosťou, o to viac po nej treba chňapnúť. Možno divákov Macketh aj trocha umorí, ale ten pocit účasti na niečom neobyčajnom, čo prežilo stáročia, má niečo do seba. Na scéne je celý čas aj bubeník Marek Žilinec, ktorý sedí bokom a ozvučuje dej zvláštnym spôsobom (hudba Marek Žilinec a Vladislav Šarišský). Bubeník navodzuje zvukom vojenské pochody, zvady, hádky, vášne, tep, smrť, búchanie srdca, unikanie času, zvyšovanie napätia a pod. Zvláštnosťou sú tiež odkazy na alžbetínske divadlo, kedy ešte aj mužské úlohy hrali ženy (Peter Brajerčík hrá napríklad okem vraha aj Lady Macduffovú).

Foto: Braňo Konečný

Macbeth Alexander Barta Macbeth Petra Vajdova Lady Macbeth foto Brano Konecny Alexander Bárta (Macbeth), Petra Vajdová (Lady Macbeth).

V predstavení sa odohrá niekoľko silných scén, všetky postavy dostanú príležitosť. Petra Vajdová napríklad ťahá svoje bremeno ako bielu róbu po zemi (kostýmy Georges Vafias), Alexander Bárta účinne skĺbil zlo a prostoduchosť, Robert Roth sa sugestívne mení v trojúlohe (stvárňuje Tri čarodejnice aj Vrátnika), Kostelného ako Macduffa hodí zúfalstvo o zem. Veľký part má poslucháč VŠMU Tadeáš Bolo, ktorý hrá princa a diváci uvidia aj Richarda Autnera, Petra Brajerčíka, Romana Poláčika a ďalších. Verše hrozia statickosťou, ale Macbetha rozpohyboval aj Ladislav Cmorej. Herci hrajú celým telom (vyníma sa najmä Petra Vajdová) a drobné špásy, ako neumytelné krvavé ruky vrahov, tiež osviežia pozornosť diváka.