Marínu Kraľovičovú som najprv vídala na javisku SND, potom na bratislavských uliciach a neskôr sme sa spoznali aj osobne. Vždy z nej vyžarovala vitalita, usmievala sa a v očiach mala záujem. Sama mi neskôr v rozhovoroch povedala, že nikdy v živote nepocítila depresiu, nevie, čo je nuda, nedá sa otráviť mrzutými ľuďmi. Ak sa na ňu zle pozrie pani, čo jej ráno predáva v trafike noviny, usmeje sa na ňu a poteší sa pohľadom na tichú rannú ulicu. Bývala vo vilovej štvrti, na vŕšku, rada chodievala do divadla aj z divadla domov pešo. Pohybom si dobíjala batériu a potom stále žiarila ako slniečko.
Celý život bola blondínka, mala v sebe jas. Na javisku bola výrazná nielen talentom, schopnosťou odovzdať sa postave, ale aj silou posolstva, ktoré sa snažila odovzdať. Bolo cítiť, že chápe autora hry, pozná zázemie príbehov, v ktorých hrá a rozumie všetkým súvislostiam. Hltala literatúru, priatelila sa s umelcami, sama bola múzou.
VIDEO: Emotívny príhovor Márie Kráľovičovej o svojom pôsobení v SND (jún 2017)Presvetlený bol aj byt, v ktorom bývala. Na stenách plno obrazov, knihy, kvety. Rodinné prostredie jej vytváral manžel Miroslav Procházka, ktorý bol novinár a básnik, a ktorého veľmi milovala. Bola síce plná energie, ale zároveň aj krehká, potrebovala niekde svoju silu čerpať. V rozhovoroch priznávala, že na kuchyňu nemá veľa času a dobre jej padne manželova pomoc. Mala dve deti, Mirka a Janku, ktorí jej tiež boli radosťou a oporou.
Šarm a smiech
Keď sa Marína Kráľovičová dostala do vyššieho veku, dlho nepoľavovala v práci. V Slovenskom národnom divadle hrala napríklad ešte v úspešnej hre Leni, a to so Zdenou Studenkovou, ktorú mala veľmi rada. Veľa chodila aj na zájazdy a všetko to vládala. Raz mi žartom povedala, že starnutie jej neprekáža, že je rada, že sa ešte na seba podobá, ale vraj jej v poslednom čase rastie nos. Na to sme sa zasmiali a ja som ju uistila, že má stále krásny noštek. Však si naozaj zachovala aj pôvab a tučnú som ju nikdy nevidela. Blysla sa ešte aj na oslavách rôznych svojich jubileí v SND.
Dlhé róby, vysoké opätky, šarm a smiech. Vtedy zasa žartovala, že to sú generálky na pohreb. Človek si vôbec nepripúšťal, že Marína Kráľovičová môže naozaj aj zomrieť. Nedávno som napísala jej dcére Janke, lebo som vedela, že sú spolu buď v Prahe, alebo na chalupe na Šumave. Pýtala som sa, ako sa majú, či je všetko v poriadku. Janka odpísala, že v podstate áno, ale že Marína, ktorá mala perfektnú pamäť a donedávna vedela naspamäť napríklad celú Nezvalovu Manon Lescaut, už by z nej ťažko recitovala. Bol v tom závan smútku, ale aj nádej.
Marína Kráľovičová sa stala členkou Slovenského národného divadla už v roku 1948 a na jeho doskách pôsobila neuveriteľných 70 sezón.
Ani si za tie roky nespomínam, že by Marína Kráľovičová bola vážne chorá. Iba raz, a to už mala asi osemdesiat, hovorila Janka o vážnejšom stave, z ktorého ju ale šikovný lekár dostal. V tom veku sa ešte s dcérou vybrala na výlet do Ameriky a obe vyzerali na fotkách ako kočky. A aj v deväťdesiatke ešte Marína cupitala na vysokých opätkoch, v teniskách som ju tiež nikdy nevidela, ale určite aj také niečo mala. Bola múza a zároveň životabudič, do koča aj do voza. Možno to súviselo s tým, že pochádzala z vidieka, z dediny Čáry na Záhorí.
Dodnes je pri hlavnej ceste učupený modrý domček, v ktorom sa tisla veľká rodina. Bolo ich päť detí, rodičia a stará mama. Kino tam samozrejme nebolo, ale Marína bola bystré dievča, ktoré si informácie v novinách a časopisoch našlo a už len snívala, ako sa cez Kúty dostane do sveta, čím myslela Bratislavu. Všetko sa jej podarilo, najprv sa učila za holičku, potom predávala v odevoch, vydávala v sklade papier a napokon sa na základe inzerátu dostala do divadla v Martine.
Nespokojná mama
Mama sa ale nahnevala a vraj ju vyšvácala čepcom, že chce byť komediantkou. V Martine ale zažila aj veľkú lásku s Ctiborom Filčíkom a od Štefana Krčméryho dostala meno Marína. Všetci ju tam milovali, ale pokračovala do Národného divadlka v Bratislave. Dostávala významné úlohy a dokonca hrala aj vo európskej premiére Pohľadu z mosta v Bratislave. Prekladateľ Miloš Ruppeldt sa poznal s Millerom a vydrankal jeho novú hru, preložil ju a hrala sa v SND skôr než v Ríme, kde v úlohe Maggie (Marilyn Monroe) žiarila Monica Vitti a Marína Kraľovičová nežiarila o nič menej.
Čítajte viac Ako dobre poznáte herečku Marínu Kráľovičovú? Otestujte sa
Vedela hrať aj moderné ženy, aj aristokratky, aj krojovanú rolu v Ženskom zákone, kde hrala aj po záhorácky. Hviezdnych úloh mala Mária Kráľovičová veľa, či už to bola svetová, či slovenská klasika, a mala šťastie aj na kolegov, s ktorými mohla hrať. Ladislav Chudík, Karol Machata, Elo Romančík, Mikuláš Huba, Július Pántik, Oldo Hlaváček a ďalší. A samaozrejme aj kolegyne – Zdena Grúberová, Mária Prechovská, Eva Krížiková, Mária Bancíková…
Marína mala rada týchto ľudí aj v zákulisí. Rada spomínala na priateľstvá s nimi, na večierky. Zomrela 5. decembra, v predvečer Mikuláša, a práve o Mikulášovi mi raz nadšene rozprávala, že pre deti hercov ho vždy robil niektorý herec a že aj rodičia sa bavili. Život sa odvtedy zmenil, na večierky niet času ani nálady, všeličo sa prehodnotilo, ale Marína Kraľovičová sa na novinky nikdy nesťažovala. Páčil sa mi jej výrok pri osemdesiatke, že táto túto dobu má rada, lebo je rýchla. Začudovala som sa, veď každý práve na to šomre. „Mne sa to páči, lebo aj ja som rýchla a som s touto dobou v súlade“, povedala s úsmevom.
To však neznamená, že bola nekritická. Mala aj bolesti, aj trápenia, nebola so všetkým spokojná, ale bola natoľko múdra, že s tým vedela žiť. Možno to vedela aj zo skúseností postáv, ktoré hrala, možno jej pomáhal aj zdravý sedliacky rozum, v každom prípade sa snažila odlíšiť to, čo je dôležité a čo je len balast. Preto sa jej život naplnil hodnotami, na ktoré budeme spomínať. A opona nad jej prínosom sa ešte len dvíha.
Čítajte viac Mária Kráľovičová: Verím v silu umenia (archívny rozhovor)
