Ľubica Krénová: Museli sme pridať 25 stoličiek
Hra Ako sa robia ryby z rybacej polievky bola písaná pre Milana Kňažka ako nová verzia hry Skúška, ktorú v SND v rokoch 1988–89 chystali, ale neuviedli. Ako ste prišli na nápad, oživiť hru po toľkých rokoch v Slovenskom inštitúte?
Keď som na jar tohto roku organizovala štvordňové hosťovanie Činohry Slovenského národného divadla v Prahe, ktoré vrcholilo bravúrnou inscenáciou Feldekovej hry Nepolepšený svätec, len tak mimochodom poznamenal, že má hru Ako sa robia ryby z rybacej polievky a že mi ju pošle na prečítanie. Zaujala ma téma pohotového prevracania kabátov a búrlivej privatizácie v deväťdesiatych rokoch. Hneď som si predstavila, za akých okolností ju môžem v Prahe prezentovať ako pôvodnú slovenskú tvorbu: Slovenský inštitút sa pravidelne zapája do celoeurópskej Noci divadiel a to mohla byť vhodná príležitosť. Už pri čítaní som mnohé postavy videla obsadené konkrétnymi hercami. Trebárs Oľgu Belešovú ako ministerku, Zuzanu Kronerovú v dvojúlohe novinárky a policajta a Romana Pomajba v úlohe majiteľa divadelného bufetu.
Foto: Pravda, Robert Huttner
Milan Kňažko často v Prahe účinkuje – uvítal aj Slovenský inštitút?
Účinkuje v dvoch českých inscenáciách, ale v Slovenskom inštitúte vystupoval po prvýkrát. Som mu za to vďačná, pretože práve jeho prítomnosť, spolu s účasťou Zuzany Kronerovej, najviac pritiahla českú verejnosť. V sále pre sto ľudí sme museli pridať dvadsaťpäť stoličiek. Kým v hre Skúška, uvedenej v SND v roku 1988, bol jeho Alcest hlavnou postavou, v tomto voľnom pokračovaní hry je už takmer epizodickou. Predstavuje akýsi symbol morálneho imperatívu a má dva nosné monológy. Ľubomír Feldek túto postavu napísal rafinovane, pretože sa ozýva zo zákulisia.
Ale v tomto prípade bol na javisku?
Stála som o to, aby v inscenovanom čítaní naozaj účinkoval. Téma Noci divadiel sa týkala hrdinov a nehrdinov. V tom okamihu mi naskočilo, keďže Noc divadiel sa každoročne koná okolo 17. novembra, že pripravíme komponovaný program, ktorý bude odkazovať k skutočným novembrovým hrdinom a fiktívnym ponovembrovým nehrdinom, ktorých vypočítavé praktiky kriticky reflektuje práve hra Ako sa robia ryby z rybacej polievky.
Foto: Archív Slovenského inštitútu
Predstavenie ste uviedli spolu s výstavou o udalostiach v Novembri 1989 v Bratislave. Ako to prijala Praha?
Považovala som za podstatné predstaviť v Prahe novembrovú udalosť, na ktorú by sme mali byť hrdí a o ktorej sa v Česku málo vie, a síce demonštráciu za občianske práva a náboženské slobody, ktorú zorganizovali vtedajší študenti FF UK a ktorá sa konala sa v predvečer Medzinárodného dňa študentov v Bratislave. Vedela som, že o nej existuje dokumentárna výstava, ktorú pred pár rokmi osobne otváral Milan Kňažko. A ono sa to všetko, akoby samé od seba pospájalo. Alcest je v novej hre menšia postava, ale verila som, že Milana Kňažka osloví možnosť prepojenia s výstavou a diskusia s účastníkmi udalosti zo 16. novembra 1989. Komponovaný program teda pozostával z vernisáže výstavy, v jej kulisách sa uskutočnilo inscenované čítanie a potom nasledovala diskusia o novembrových udalostiach.
Čítajte viac Ľubomír Feldek: Ako Šuhaj Váňa zachránil svet
Kto všetko diskutoval?
Milan Kňažko, historik Pavel Kosatík, niekdajší študent DAMU Pavel Chalupa, ktorý ako prvý v Československu čítal študentské memorandum k policajnému zásahu na Národnej triede, česká diplomatka Jana Hybášková, ktorá v roku 1989 študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej, a samozrejme slovenskí účastníci demonštrácie zo 16. novembra, Dagmar Füle, Milan Novotný a Radoslav Števčík. Všetky tri súčasti komponovaného programu mali mimoriadnu odozvu. Myslím si, že keby sme predstavili iba výstavu, nenašla by si toľko návštevníkov, ako sa to podarilo v spojení s inscenovaným čítaním.
A to akurát ani nie je inštitút vo zvyčajných priestoroch!
Diskusia sa skončila po polnoci a keby sme boli vo vlastných priestoroch, asi by trvala ešte dlhšie. Bohužiaľ, Slovenský inštitút sa musel presťahovať, pretože priestory, v ktorých sídlil, sa budú rekonštruovať. Zatiaľ sme sa presťahovali len do administratívnej časti, v budúcom roku sprístupníme nové prezentačné priestory. Takže sme pod hlavičkou Slovenského inštitútu hosťovali v Kampuse Hybernská. Voľba adresy bola naozaj dobrá, pretože podujatie oslovilo široké publikum a veľmi veľa mladých ľudí. Práve pri pohľade do hľadiska sme si všetci uvedomovali, aký to malo zmysel. Milan Kňažko sa zhostil hoci aj menšej postavy maximálne profesionálne a všetci dohromady vytvorili skvelú partiu. Neviem si predstaviť lepšiu paródiu ministerky z deväťdesiatych rokov, akú predviedla Oľga Belešová! Inscenované čítanie bolo však iba skrátenou verziou hry. Bol to jedinečný večer šitý na konkrétnu udalosť.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Ľubomír Feldek: Aj rozprávky obsahujú politikum
Ľubomír Feldek má s kľukatými cestami svojich diel, a vôbec literárnych diel, už svoje skúsenosti. Postavy, aj hry, sa môžu stratiť a zasa vynoriť: „Stáva sa to s divadelnými hrami neraz, najmä keď hra obsahuje nejaké politikum. Stáva sa to takým postavám ako je Antigona, Hamlet, a patrí medzi ne aj môj, od Moliéra vypožičaný, mizantrop Alcest. Ale týka sa to aj rozprávkových postáv. V SND v decembri končí svoju éru hra Ako sa stal Lomidrevo kráľom – ale príbeh rozprávkového Lomidreva, ktorého v rozhodujúcej chvíli zradili jeho priatelia Valivrch a Miesiželezo, je tiež ukážkovo politický. Politické zrady sledujeme každý deň v priamom prenose.
Som rád, že hru Ako sa robia ryby z rybacej polievky uviedli v Slovenskom inštitúte v podobe inscenovaného čítania. Takáto forma nie je u nás bežná, hoci vo svete je zaužívaná a umožňuje pohotovejšie predstavenie hry publiku. Bol to výborný nápad Ľubice Krénovej na oživenie hry Ako sa robia ryby z rybacej polievky. Jej premiéra mala byť pred tridsiatimi rokmi, ale zišlo z nej. Nežná revolúcia totiž Milanovi Kňažkovi, ktorý hral v spomínanej Skúške, zmenila dočasne poslanie, stal sa vtedy ministrom, a divadlo išlo v jeho kalendári bokom. Nečudo, že SND muselo prvé januárové predstavenie Skúšky v roku 1990 zrušiť a divákom vrátiť vstupné. A keď sa to zopakovalo druhý aj tretí raz, SND usúdilo, že bude rozumnejšie Skúšku celkom stiahnuť z programu. Napísal som vtedy novú hru – do rovnakých kulís, no bez Kňažka. Bola to práve táto hra Ako sa robia ryby z rybacej polievky, ale dramaturgiu SND to nenadchlo.
Čítajte viac Ľubomír Feldek pozná tajomstvo Larinej melódie
Čo bolo príčinou? Určite nie hra, tá bola o tom, že zatiaľ čo nič netušiaci herci skúšajú Skúšku, ktosi sa zmocňuje budovy divadla. Práve keď Skúšku doskúšajú, zistia, že stratili strechu nad hlavou a nemajú ju kde hrať. Zrejme moja nová hra predbehla dobu. V roku 1990 sa veľká krádež koní, na akú je príležitosť len raz za storočie (ako nazval veľkú privatizáciu poľský publicista Jacek Kuroň), ešte len rodila v hlavách politikov. Hoci to bola jednoduchá myšlienka (stačilo „na pět minut zhasnout“), málokto si to v roku 1990 vedel predstaviť. Aj ja iba na javisku. No mal som zrejme aj smolu. SND sa vtedy obávalo, či po nežnej revolúcii neklesne návštevnosť divadiel, a či ( práve v čase takýchto obáv), hru, čo by mala stáť na Kňažkovi, možno uvádzať bez Kňažka? Nečudujem sa, že to neuviedli. Som však vďačný Milanovi, že si našiel po vyše troch desaťročiach čas a j do tejto dobre uležanej hry si prišiel zahrať. A som vďačný aj Zuzke Kronerovej, Olinke Belešovej, Danielke Šinkorovej, aj všetkým ostatným účinkujúcim za túto svetovú premiéru.“
Čítajte viac Anna Lara: Môj otec Ľubomír Feldek je superman
