Od augusta 2022 je DPOH neziskovou organizáciou. Čo sa však zmenilo pre diváka?
Diváka nemusí zaujímať právna forma divadla, ale je to dôležité. Keď totiž z budovy DPOH v roku 2007 odišlo Slovenské národné divadlo, budova istý čas chátrala. Potom mesto, ktoré ju dostalo do majetku, pochopilo, že je dobré divadlo zachovať. Po dvojročnej rekonštrukcii bolo v júli 2009 slávnostne otvorené už ako Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava. Od októbra 2009 bolo divadlo v správe Bratislavského kultúrneho a informačného strediska (BKIS), najprv len na jednu sezónu, potom sa to veľakrát predlžovalo. Nedávno sa skončila zmluva a magistrát, ani BKIS už ju nechceli viac predlžovať. Rozhodovalo sa, či tu vôbec divadlo bude a ak áno, akú bude mať podobu alebo či sa budova zatvorí, lebo je kríza. Lenže budova si vyžaduje investície, aj keď je zamknutá.
Takže nakoniec sa vyhodnotilo, že výhodnejšie je divadlo zachovať?
Áno, ale bolo treba nájsť peniaze v mestskom rozpočte. Dôležité je, že budova sa otvára teraz naozaj ako divadlo, nie ako stagiona, kde je kombinácia vlastných produkcií s prenájmami rôzneho typu – od komerčných, napríklad sa tu konali eventy bánk, až po rôzne zájazdové predstavenia iných divadiel. Tým, že DPOH je teraz nezisková organizácia s vlastným rozpočtom, začalo budovať naozajstnú divadelnú štruktúru a má šancu systematicky sa venovať rozvoju koncepcie, svojho smerovania a tomu prispôsobenému dramaturgickému plánu. Vo výhľade je aj vytvorenie vlastného súboru. To nie je jednoduché, lebo jednak to stojí peniaze, bude to stáť minimálne štvrtinu rozpočtu celého divadla, jednak treba zohnať hercov. Zdá sa, že ich je veľa, lebo je explózia rôznych seriálov, ale nie všetci herci, čo sa objavia na televíznej obrazovke, majú návyk z divadiel. Ak chcete vybudovať dobrý súbor, potrebujete hercov s javiskovou skúsenosťou.
Foto: Andrej Balco
Kedy by vlastný súbor mohol vzniknúť?
To závisí od mesta a uvidí sa, ako bude fungovať kombinácia Matovičovho balíčka, ktorá deštruuje všetky samosprávy, s energetickou krízou. V tejto chvíli napríklad v DPOH osciluje mesačná platba za plyn medzi 55 000 až 60 000 eurami, pred rokom to bolo 6 000 eur. Tú energiu niekto zaplatiť musí, a my ju nedokážeme premietnuť do ceny lístka. Potom by totiž lístok musel stáť toľko čo na Broadwayi, kde zaplatíte 300 až 400 dolárov a nemusí to byť ani miesto na sedenie, len na státie. Divadlo nikdy nie je schopné v žiadnej krajine si na seba zarobiť, ak to nie je výsostná komercia ako muzikál. Preto je vstupenka vždy dotovaná a vidno na tom stupeň rozvoja krajiny, či je schopná investovať do kultúry toľko, aby neživorila, ale prekvitala.
Čiže vás dotuje mesto?
My sme organizácia zriadená mestom a nezisková preto, aby sme boli konkurencieschopní na trhu grantovej politiky, to nám dáva väčšie šance. Budget je nastavený tak, že tretinu rozpočtu si musíme zarobiť, nemáme garantovaných sto percent.
Riaditeľkou DPOH ste vy, umeleckým šéfom sa stal Gejza Dezorz. Ako dlho spolupracujete?
S Gejzom sa poznáme od školy, on študoval bábkarskú réžiu, neskôr sme sa stretli pri spoluprácach v televíziách. Sledovala som tvorbu Dezorzovho lútkového divadla a počas pandémie sme ešte pod BKIS robili projekt Hravé čítanie, čo bola klasická literatúra pre študentov formou krátkych videí. Na ich réžiu som oslovila Gejzu. Prirodzenou evolúciou vznikla inscenácia Kopny! Buchny! Ric! a zistila som, že podobne vnímame umenie, divadlo aj medziľudské vzťahy.
Prečo ste divadlo slávnostne otvorili práve hrou Kopny! Buchny! Ric!?
Lebo sa nám v ten deň podarilo dať dokopy všetkých hercov. Nie je to totiž jednoduché, keď nemáte vlastný súbor. Mnoho titulov sa bude derniérovať len preto, že pol roka sme neboli schopní od hercov získať prienik termínov a keď k tomu pripočítate pol roka nehrania a obdobie pandémie, tak inscenáciu musíme stiahnuť, aj keď nechceme. Druhý dôvod pre výber hry Kopny! Buchny! Ric! bol, že sme divadlo chceli otvoriť už začiatkom januára, a preto bola vhodná komédia, nie novonaštudovaná hra, ktorá na javisku bude mať premiéru až koncom marca.
Foto: Andrej Balco
Keď oslovujete hercov na jednotlivé hry, je pre nich vaše meno zárukou, že to bude stáť za to? Ste známa ako spoluautorka hry Leni so Zdenou Studenkovou aj ako scenáristka viacerých televíznych seriálov.
Je to kombinácia, poznajú moju aj Gejzovu prácu a zároveň sa veľa hercov snaží vrátiť na toto javisko. Mnohí tu veľa hrali, ich začiatky sú spojené s týmto javiskom. Dúfam, že sa nám podarí tak etablovať na divadelnej mape, že herci a ostatní tvorcovia nebudú zvažovať len genia loci tejto budovy či mená Schulczová – Dezorz, ale bude sa im páčiť aj smerovanie divadla.
Čítajte viac Krása nevídaná: Dievčenstvo vie byť pekne desivé
Predstavte nám teda tituly, na ktoré sa môžu diváci tešiť. Prvá premiéra by mala byť už 31. januára, však?
Áno, bude to FANTOMAS a hoci to znie ako reminiscencia na francúzsku komédiu s Louisom de Funesom, nie je to tak. FANTOMAS je akronym zložený z prvých písmen projektu, ktorý vymyslelo občianske združenie Zvolsi.info. Sú to mladí sociológovia, politológovia, psychológovia a novinári, ktorí sa rozhodli, že svoj čas budú investovať do boja s dezinformáciami, konšpiráciami a hoaxami. Projekt pomáha zorientovať sa vo svete virtuálnej reality a hybridných vojen. F znamená fact checking, čiže overovanie faktov a posledné S znamená strach. Medzitým je A ako autor textu, N je nálepkovanie, ktoré treba prekuknúť, neuspokojiť sa so šokujúcimi Titulkami, treba si dať pozor na Obrazovú manipuláciu, upozorniť svoj Mozog, ako narábať s Argumentami. FANTOMAS je treťou časťou projektu Generácia Z. Je výnimočný tým, že pri každej inscenácii spolupracujeme s odborníkmi. Majú hercom, ktorí sú tiež väčšinou z generácie Z (teda narodenej po roku 2000), pomôcť zorientovať sa v problematike. Ako konzultantku pri hre FANTOMAS máme Kristínu Blažekovú zo Zvol si info. Text si píšu aj samotní herci, sú to príbehy, ktoré sa im v nejakej podobe stali, ale samozrejme sú rozvinuté do fikcie.
Foto: Ľuboš Kotlár
Prečo volíte formu rozprávania osobných príbehov?
Považujeme to za jedinú cestu, ako presvedčiť ľudí veriacich konšpiračným teóriám, aby aspoň začali vnímať. Nemusia s vami súhlasiť, lebo keď sa v konšpiračnom svete zakuklíte, je z neho ťažké vyjsť. Túto formu sme zvolili aj pri predošlých inscenáciách Krása nevídaná a Sused, ktorého nechcem – tie tiež patria do projektu Generácia Z.
Koho v hre FANTOMAS uvidíme?
Annamáriu Janekovú, ktorá hrá aj v Kráse nevídanej, Katrin Virágovú zo Suseda, ktorého nechcem, Jakuba Šveca z Bratislava by night a posledným je neherec Adam Kubala, ktorý sa teraz pripravuje na rolu Ondreja Nepelu vo filme s Janou Nagyovou.
Nejdete ľahšou cestou osvedčených komédií. Naplníte divadlo?
Dúfam, že áno, aj keď táto cesta vyžaduje veľa trpezlivosti. Lenže ak si niekto má dovoliť luxus pôvodnej tvorby, je to práve divadlo s dotáciami. To bol aj prípad úspešného českého Divadla Komedie, ktoré sa znovu stalo súčasťou Mestských divadiel pražských. Istý čas bolo najvyhľadávanejším divadlom v Prahe, bolo garanciou dobrých inscenácií o spoločnosti. Otázne je, či sú pražský a bratislavský trh porovnateľné. My v DPOH by sme sa radi odlíšili od ostatných divadiel, chceme hrať o tom, čo je „tu a teraz“. Ani Moliere a Shakespeare nehrali tituly z minulosti, ale písali pre svojich súčasníkov. K ich textom sa vraciame, lebo sú nadčasové, ale verím, že nájdeme ekvilibrum aj s klasickejšími textami. Chceme písať a hrať o tom, čím v meste žijeme. A odlíšiť sa chceme aj tým, že budeme prinášať mestské témy.
Foto: Andrej Balco
Čo bude teda ďalší titul?
Druhou premiérou bude 25. marca Pressburger Fight Club – čo asociuje známy film. Je to zámer, lebo hra bude o bratislavskom rodákovi Imrichovi Lichtenfeldovi, zakladateľovi bojového umenia krav maga. Odohráva sa za čias Slovenského štátu. Ľudáci bojujú so židovskou komunitou. A židia sa napriek očakávaniam začínajú brániť. Imrichovi Lichtenfeldovi sa podarilo utiecť pred transportmi na parníku po Dunaji až do Egejského mora. Hra v prvom rade hovorí o Slovenskom štáte. Vzniká z našej potreby vysporiadať sa s hlboko zakoreneným ľudáctvom a Slovenským štátom. Hrubé čiary a laxnosť v prístupe spoločnosti sa nám vypomsťujú, potom nie sme schopní zatočiť ani so smeráckymi mafiánmi, aj keď toho máme plné ústa pred vilami vo Francúzsku, lebo keď sa potom zídeme v parlamente, tak si odpustíme, veď sme jedna rodina. To je rozdiel oproti Nemecku, kde naozaj prebehla denacifikácia.
Čítajte viac Ako sa z priemerného človeka stal nebezpečný manipulátor
Keď sme pri židovských témach, v DPOH sa hrali hry Antikvariát o známom bratislavskom antikvariáte Steiner, a Mein Kampf, zostanú v repertoári?
Mein Kampf sa už hrať nebude, s Antikvariátom by sme radi pokračovali. V rámci dramaturgie máme líniu hier o významných bratislavských rodákoch, ako bol Lichtenfeld. Otvárame sa aj spolupráci s občianskymi združeniami, chceme dať priestor nezriaďovanej kultúre. Takže 22. apríla uvedieme s OZ Tri bodky na ceste s Luciou Mihálovou a Markom Kolenom monodrámu Dr. Jekyll/Mr. Hyde. Posledným titulom v tejto sezóne bude 1. júna rozprávka Jána Gorduliča. Ešte nemá názov, ale je na motívy bratislavských rozprávok Márie Ďuríčkovej, muziku by k nej mala vytvoriť Jana Kirschner. Pokračovať budú aj obľúbené detské predstavenia Websterovci: Lili a ukradnutá sieť a Tri prasiatka.
