Pozrite si fotografie z výborného predstavenia Divadla Andreja Bagara v Nitre.
Každý by v rodine rád videl muža a potom aj deti. Lízele má v truhlici svadobné šaty, rada by si ich obliekla, no svojou zvláštnou povahou nápadníkov odplaší. Zatiaľ jej nič nechýba, no v diaľke už počuje hrmenie, zem sa s ňou chveje a tuší veľkú búrku, ktorá rúca domy. Tá búrka príde už čoskoro a nezostane po nej kameň na kameni. Píše sa rok 1942 a Lízele je slovenská židovka, ktorú nečaká nič dobré.
Poviedku Nevesta napísal Ladislav Grosman, autor predlohy k slávnemu filmu Obchod na korze, a inšpiráciou mu bol skutočný osud jeho manželky Edity. Hru Nevesta alebo Zdá sa, že hrmí, uvádza Divadlo Andreja Bagara v Nitre, spoluautorkou aj režisérkou divadelného spracovania je študentka dramaturgie Martina Havierová. V tejto hre je na čo sa pozerať.

Svet sa zbláznil
Príbeh židovskej nevesty Lízele odhalí tradície a vzťahy vnútri židovskej komunity, aj postavenie žien vo vtedajšej spoločnosti. Odhalí však najmä vzťahy väčšiny, bežných obyvateľov, k židovskej menšine počas Slovenského štátu. Tak ako sa na oblohe sťahujú mračná, aj v malom meste krok za krokom rastú obmedzenia, závisť aj nenávisť voči židom. Zákony im zakazujú pracovať, podnikať, chodiť do verejnej školy, zabaviť sa, nakupovať a chodiť von po určitej hodine. A keď ich už celkom zbavia ľudských práv, naložia ich do transportov.
Keď v meste nariadia registráciu slobodných židovských dievčat, spoločenstvo príde na jediné možné riešenie, ako sa jej vyhnúť: fiktívna svadba na úrade! Len tak naoko. Lenže chápadlá novej moci sú čoraz silnejšie, aj úplatní úradníci sa pred nimi zvíjajú ako červy na udici. Sedemnásť svadieb v jeden deň je podozrivých a moc v meste definitívne preberie garda. My, čo sme tú dobu nezažili, ostaneme zaskočení extrémnou agresivitou propagandy Slovenského štátu, ktorá vykresľuje židov ako škodlivých nepriateľov. „To je on, poznáš ho podľa hviezdy! To je on, čo všetko hrabe k sebe! To je on, čo poburuje a rozširuje lži!. Dobre si zapamätaj tých, čo sa s ním spájajú!,“ nabáda jeden z dobových plagátov.

Silný príbeh Nevesty hovorí o neľudských zákonoch, o ľuďoch s nízkou dušou, o tom, kde sa rodí mašinéria transportov, poníženie človeka človekom až do prachu. Hru plnú emócií umocňujú autentické príbehy a svedectvá o osudoch židov v období Slovenského štátu. Nikto nemôže byť na pochybách: tento príbeh sa naozaj stal. Je skutočný. Za všetko hovorí hlas samotnej Edity Grosmanovej, ktorú odvliekli do koncentračného tábora hneď v prvom transporte zo Slovenska. V nahrávke spomína: „Neviete si ani predstaviť, aké to bolo neľudské!“ V bulletine k predstaveniu citujú aj jej iný výrok: „Neviem, čo v tých ľuďoch je. Ja neviem, prečo sa nepoučili. Neviem, prečo nechápu, že vo vojne neexistuje víťaz.“

Každá Nevesta je iná
Po hre Nevesta siahlo aj bratislavské Divadlo Astorka Korzo '90 a obe predstavenia sú skvelé, hoci každé je iné. V nitrianskom divadle Andreja Bagara hru naštudovali v spolupráci s Divadelnou fakultou VŠMU a priestor dostali mladí divadelníci. Naplno tiež využili technické možnosti svojho javiska v Štúdiu, posuvné hydraulické stoly v rôznych úrovniach vytvárajú ilúziu mestečka a jeho ulíc. Dej sa rozohráva v zaujímavom priestore, kde sú herci divákom usadeným v polkruhu okolo scény na dosah ruky a sledujú aj viacero dejov súčasne, na rôznych miestach. Diváci majú javisko ako na dlani, dívajú sa naň zhora, čo zároveň umocní emocionálne vypäté scény, keď sa postavy stávajú „poníženými ľuďmi“, ľuďmi bez práv.

Nielen prostredie, aj spracovanie je, samozrejme, na inom javisku iné. Kým niektoré postavy dostávajú väčší priestor v bratislavskom naštudovaní, iné v nitrianskom, napríklad postava Starostu či Tety Cipky v Divadle Andreja Bagara nie je, do deja vstupuje len nepriamo, no hre to vôbec neuberá. Inak vyznievajú charaktery hlavných postáv: bratislavská Lízinka (Zuzana Konečná) je sebavedomejšia a zrelšia žena, nitrianska Lízele (Ivana Kubáčková) je bláznivejšia a viac závislá od mienky spoločnosti. No obe Nevesty sú krásne po svojom a rovnako presvedčivé. Podobne aj mužská postava gardistu (v Astorke Krištof Tobiáš a. h. / Tomáš Turek, v Nitre Otto Culka) sa v každom divadle mení inak, no podstata ľudskej zloby sa zmeniť nemôže.
Divadlo Andreja Bagara v Nitre ako sprievodné podujatie k predstaveniu Nevesta alebo Zdá sa, že hrmí, pripravilo vo foyer výstavu s názvom Židovská Nitra, ktorá približuje život židovskej komunity v Nitre od konca 19. storočia až po koniec II. svetovej vojny.
HODNOTENIE PRAVDY: 5 HVIEZDIČIEK z 5
Nevesta alebo Zdá sa, že hrmí/Divadlo Andreja Bagara v Nitre / réžia Martina Havierová/ hrajú Ivana Kubáčková (Lízele), Branislav Matuščin (Jonáš), Daniela Kuffelová (Golda), Zuzana Moravcová (Pani Remešová), Andrej Remeník (Poťu), Martin Nahálka (Chaskel Lindauer), Otto Culka (Gardista), Ján Cibula (Rabín) / scéna Anna Kušková/kostýmy Magdaléna Líšková.