VIDEO: Juraj Kemka a Marián Miezga: Jeden je sluha, druhý pán v hre Milana Kunderu

V novej hre Divadla Astorka Korzo '90 Jakub a jeho pán hrajú túto nerozlučnú dvojicu Marián Miezga a Juraj Kemka. Ako namiešali melancholický humor podľa Milana Kunderu?

31.01.2023 12:05
debata
Video
Rozhovor s Mariánom Miezgom a Jurajom Kemkom, ktorí stvárňujú hlavné úlohy v novej divadelnej hre Jakub a jeho pán.

Táto hra Milana Kunderu vyzerá na prvý pohľad ľahučko, ale v skutočnosti taká ľahučká nie je.

Kemka: Malo by to pôsobiť ľahučko, ale to býva najťažšie. Utrafiť mieru, aby to bolo uveriteľné, osobné, aj nohami na zemi.

Miezga: V hre sú aj prvky commedia dell’arte a človek zistí až na skúške, aké ťažké je spliesť dokopy všetky zvuky – búchanie, cinkanie nástrojov, kopance, facky – s príbehom, ktorý prechádza celým životom postáv.

Jakub a jeho pán putujú do hlbín ľudskej povahy. Ako by ste svoje postavy predstavili?

Miezga: Jakub je verným pomocníkom svojho pána, má ho veľmi rád, ale neposlúcha ho na slovo. Má svoju hlavu a niekedy sa myšlienkam svojho pána postaví, nikdy by ho však nepotopil, je rád, že putuje životom spolu s ním.

Kemka: Mne sa v tejto hre páči veľmi pekne napísaný oblúk, keď na začiatku je Jakub naozaj sluhom a pán pánom, ale na konci hry sú na jednej úrovni, pán by bez svojho sluhu nevedel žiť, je to jeho priateľ, jeho všetko.

Ako Jakub a jeho pán zapadnú do dnešného sveta, čo môžu povedať divákovi?

Kemka: Rozmýšľal som nad tým, prečo si režisér Ondrej Spišák v šialených časoch, ktoré žijeme, vybral práve túto hru, kde nájsť súvislosť s realitou mimo divadla. Pán hovorí napríklad o „naničbásnikoch“, ktorí knihu Denisa Diderota prepísali do divadelnej podoby – aj v tom sa hra prelína s realitou v našej vláde či parlamente, kde ľudia odkopírovali svoje diplomové práce, aj v rôznych intrigách, ktoré hráme na javisku, ale s nimi aj žijeme. Dôležité je však aj to, aby sa ľudia pri tejto hre zabavili.

Juraj Kemka Čítajte viac Juraj Kemka: Mám v sebe aj neurotika

Miezga: Aj v tejto dobe je veľa ľudí so svojím životom nespokojných. Moja postava Jakub je fatalista a verí, že ak je to tak „hore písané“, tak to tak má byť. Bol by človek so sebou spokojný, keby mal absolútne všetko? Prečo nie sme spokojní so životom, ktorý si píšeme my sami ako scenár, a hľadáme niečo iné? Aj o tom táto hra polemizuje.

V hre viackrát zaznie, že to, čo sa stalo v histórii, bolo už bolo toľkokrát prepísané, že na skutočnosť si už nikto nespomenie. Aj také posolstvo nesie Jakub a jeho pán?

Kemka: Hra má viacero posolstiev a že sa životné príbehy opakujú, že všetko tu už raz bolo, v tom je filozofia tejto hry a jej ústredný motív. Sme frustrovaní, že sa naše životy opakujú, že to nevieme zmeniť, a z toho vzniká melanchólia príbehu Jakuba a jeho pána. Pre mňa je to hlboké a krásne.

Miezga: Ja si nemôžem pomôcť: ak sa opakuje, čo tu už raz bolo, treba sa s tým zmieriť, veď aj móda sa napríklad opakuje – prečo nie? Treba žiť život, aký si budeme sami písať krôčik po krôčiku, alebo je možno už niekde hore napísaný za nás.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #divadlo #Juraj Kemka #Marián Miezga #divadelná hra #Astorka Korzo '90