Matúš Kvietik: Hľadám, kde je pravda

Matúša Kvietika sme videli už v niekoľkých seriáloch - po Sestričkách, Oteckoch, Kukučke a Svätom Maxovi hrá najnovšie čašníka v dobovom seriáli Dunaj, k vašim službám. Už vo februári pribudne na televízne obrazovky nový seriál Klamstvo. Matúš v ňom stvárni policajta, zapojeného do vyšetrovania údajného sexuálneho zneužívania. Rozprávali sme sa o jeho práci, diskusiách s dedom Štefanom aj o tom, ako sa mu žije s menom Kvietik. Čo si myslí o dnešku plnom najrôznejších obvinení, keď sa ani on sám nemôže vyhnúť otázkam na finančnú kauzu svojho otca, hoci s ním od svojich 11 rokov nebýva?

03.02.2023 09:00
Matúš Kvietik Foto: ,
Matúša Kvietika dnes viac ako divadlo zamestnáva účinkovanie v televíznych seriáloch.
debata (2)

Máte popri všetkých seriáloch čas aj na divadlo?

Teraz mi najviac času zaberá seriálová tvorba. Počas covidu mi veľa predstavení odpadlo, teraz mám aktívne len asi tri predstavenia. Jedno z nich je rozprávka v Divadle Aréna Zvieratká na letisku, to hrávame pravidelne dvakrát do mesiaca. Ďalšie predstavenie pre mladých divákov hrám v divadle Ludus, čo je trochu paradoxné – ja, ktorý nemám až tak v láske detského diváka, hrám teraz prevažne predstavenia pre deti.

Prečo je to s detskými divákmi ťažké? Sú veľmi kritickí?

Hlavne sú nevypočítateľní – ale to sa týka skôr tínedžerov. Ak ide o malé deti, tak nám hercom je jasné, že tam bude konštantný hluk. Častokrát učiteľky, čo okrikujú deti, sú hlučnejšie než samotné deti. A deti nechtiac veľa prezradia. V rozprávke Zvieratká na letisku kolega hrá psa, ktorý si má v rámci fóru vypiť alkohol, a ten mu strašne nechutí. Takže vytiahne fľašu slivovice.

Matúš Kvietik Čítajte viac Matúš Kvietik: S pasiou som si zahral krochkajúceho Brežneva

Jedna z replík znie: To je nejaký zvláštny džús. A vtedy sa nejaké decko ozve z druhého radu: To je slivovica. Často sa musíme držať, aby sme sa nesmiali nad hláškami deciek. A navyše deti stále niečo bonzujú. My sa pýtame: Kto nám to ukradol? A z hľadiska sa ozýva: Líška! Je to milé. V Luduse zasa hrám predstavenie Na západe nič nového, tam keď príde nejaká agresívne hlučná škola, musíme to len vydržať.

Pritom tá Remarqova kniha je skvelá.

Áno, ale predstavenie je dosť tiché, postavené na vzájomných dialógoch štyroch chlapcov, mladých vojakov v prvej svetovej. Keď to začnú komentovať tínedžeri v publiku, to je na palicu! Ale inokedy prídu iné stredoškolské triedy, ktoré to zaujme, sedia a počúvajú – vtedy je to super. Keď tínedžerov baví predstavenie, mám z toho ešte lepší pocit ako z vydareného večerného predstavenia.

Je to zvláštne. Keď sme napríklad hrali Dubčeka v Aréne, najlepšie predstavenie sme mali ráno pre tínedžerov. My sme dobre hrali a decká to zaujímalo. Vtedy ešte nebola spoločnosť taká rozpoltená ohľadom komunisticko-socialistickej tematiky. Sledujem politické diskusie, hoci to veľmi neprospieva môjmu duševnému zdraviu, a mám pocit, že spoločnosť je momentálne mimoriadne polarizovaná a odzrkadľuje sa to na mnohých veciach.

Zlatá labuť Čítajte viac Markíza má Dunaj, Nova zase Zlatú labuť. V čom sú seriály podobné a v čom odlišné?

Vidíte to aj na reakciách divákov?

Jasné, hrali sme v Ružinove predstavenie Vták, kde stvárňujeme s Vladom Plevčíkom homosexuálov, a tam po nás vrieskali nadávky o buzerantoch. Vtedy počkáte, kým sa divák vyvrieska, a hráte ďalej. Ale hrá sa potom naozaj „výborne“. Nechápem, že si divák aspoň zhruba nepozrie, na aký titul asi ide, a potom sa sťažuje. To ako keby som sa vybral na Avatara, pričom viem, že o ten film absolútne nemám záujem, a potom sa budem rozčuľovať, aká je to hlúposť. Preto možno preferujem televíznu tvorbu – tam na mňa maximálne zdvihne hlas Peter Kelíšek.

Takže nakrúcanie seriálu Dunaj, k vašim službám je pohodové?

Je rýchle, ale ja mám rád ten produkčný tím, dobre sa mi robí s tímom Kelíšek – Hoferica – Magát. Už som s nimi nakrúcal seriály Kukučka a Sestričky. Po ľudskej stránke sa mi s nimi dobre spolupracuje.

V Česku je seriál Zlatá labuť, ktorý rozpráva úplne rovnaký príbeh ako slovenský seriál Dunaj…

To je teraz trend. Takto vznikli aj Sestričky, aj Druhá šanca.

Video

Pochopia diváci, že ide o fikciu, nie o skutočný príbeh obchodného domu Dunaj, ktorý navrhol architekt Christian Ludwig v rokoch 1935 – 1936 a pôvodne sa volal Brouk a Babka, až neskôr ho premenovali na Dunaj?

Historici by určite namietali, ale v tomto seriáli netreba hľadať historickú presnosť, pôjde tu viac o vzťahy, ktoré sa odohrávajú na historickom pozadí. Veľa ohlasov zatiaľ na seriál nemám, pretože sa vyhýbam sociálnym sieťam. Sám sebe nie som najlepším kritikom, vždy vo všetkom vidím chyby. Ale tvorcovia boli po prvých dvoch dieloch so sledovanosťou spokojní.

Pozeráte doma seriál Dunaj, k vašim službám?

Nie, nemáme doma telku. Ale zato seriál sledujú moji starí rodičia a mama, ktorá mi píše po každom dieli, ktorá herečka sa jej páčila a ktorá nie. Sledujeme streamovacie služby a ako veľký chlapec som sa vrátil do detstva a čítam komiksy. Baví ma japonská manga o chlapcovi, čo má veľmi ochranársku mamu. To keby niekto adaptoval ako seriál!

Bavia ma aj japonské a kórejské filmy. Kórejská kinematografia je úplne najlepšia. Milujem kórejskú detektívku Spomienky na vraždu, tú nakrútil režisér Parazita. Bol som šťastný, že Parazit získal Oscara. Teraz sa mi strašne páčil film Všetko, všade, teraz, to bol totálny úlet a experiment. Ale jedenásť nominácií na Oscara? Nebavia ma marvelovky a Avatar, komputerom generované veci. Zato milujem veci od Tarantina.

Ešte sa vráťme k Dunaju. Snaží sa vám radiť aj dedo, slávny herec Štefan Kvietik? Dáva vám spätnú väzbu?

K televíznej tvorbe sa nevyjadruje, ale od čias vysokej školy máme popremiérové debaty. Na každej mojej premiére dedko je, veď musí dávať pozor, či nerobím hanbu rodine. Vtedy mi povie, čo sa mu páčilo alebo čo by mi vyčítal. Jasné, že aj vyčíta, ale vždy sú to rozumné diskusie.

Hlavní predstavitelia slovenského seriálu...
Hlavnou romantickou linkou v seriáloch Dunaj, k...
+15Zábery zo seriálu Zlatá labuť televízie Nova.

Apropo, ako sa žije s menom Kvietik?

Ťažko povedať, zatiaľ som sa veľmi nestretol s tým, že by ma niekto prirovnával k starému otcovi v rámci roboty. Asi preto, že sme značne odlišní – je tam veľký generačný rozdiel, dedo sa už dlho neukázal na televíznych obrazovkách. Za jeho éry sa pracovalo celkom inak, robili sa iné projekty ako dnes, inak sa financovali. Zatiaľ som sa nestretol s ničím negatívnym. Keby som otvoril internet, asi by sa niečo objavilo, ale v rámci pudu sebazáchovy to nerobím.

Kedysi herci opovrhovali seriálmi, dnes je všetko inak, však?

Dnes je televízna tvorba gro. Keď prišli Sopranovci, mnohí užasli, že sa dajú robiť aj dobré seriály. Prišla revolúcia vo vnímaní televíznej tvorby. Je zaujímavé vidieť tú zmenu pohľadu. Ja som si dlho myslel, že mnohé svetové seriály majú lepšiu kvalitu než filmy.

Teraz ma zaujal seriál The Last of Us, ktorý vznikol podľa videohry. Tá podľa mňa ponúka jeden z najdepresív­nejších príbehov. Je to o úprimnej láske medzi otcom a dcérou v postapokalyp­tickom zombie prostredí, ale zároveň je to o sebaklame a o tom, čo je človek schopný urobiť pre to, aby bol šťastný. Mám rád fantasy a sci-fi, milujem horory.

Prečo?

Je to veľmi polarizujúci žáner, vie byť až monumentálne sprostý, morbídny, na druhej strane sú skvelé veci ako Desivé dedičstvo (Hereditary) od Ariho Astera – to je priam umelecké dielo. Milujem ten žáner, pretože tu si tvorca môže dovoliť urobiť všetko. Horory môžu byť smutné, intelektuálne, môžu mať silný odkaz.

Aj by ste chceli hrať v nejakom horore?

Samozrejme, už som si zahral aj v kanadskom light horore Van Helsing. Hral som stredovekého sedliaka v Transylvánii, ktorý lovil upírov. Zavolali ma na kasting a zobrali ma. Bola to veľká zábava. Uvidíte ma na Netflixe, v prvých troch dieloch piatej série. Stretol som tam napríklad herečku Nicole Muňoz, ktorú poznám z iného hororu. Rád spoznávam nových ľudí, napriek môjmu mizantropstvu. Vidieť kanadskú hereckú legendu, ako je Kim Coates – pracoval s Ridleym Scottom či Bruceom Willisom – to je zážitok. Ku koncu sme už spolu žartovali, bolo super, že sme si s týmto skúseným hercom rozumeli.

Matúš Kvietik si zahral aj v televíznom seriáli... Foto: Peter Žákovič
Matúš Kvietik Matúš Kvietik si zahral aj v televíznom seriáli Dunaj, k vašim službám.

Vy ste na voľnej nohe?

Nemám stále zamestnanie, takže som závislý od divadelných predstavení či televíznych projektov. Nenávidím, keď sa herci či umelci stavajú do pozície martýrov a rozprávajú, aké to mali ťažké za covidu, lebo mnohé profesie to mali ešte horšie, ale bolo to strašné. Vtedy žiadna práca nebola. Mal som nejaké úspory, písal som, snažil sa prežiť. Bolo mi z toho mizerne. Rok a pol som bol zavretý doma.

Ale už sa to zmenilo, nie?

Chvalabohu, potom prišli Oteckovia. To bola zábava na pol roka, teraz nakrúcame nový seriál Klamstvo.

Na Klamstvo sa vás ako redaktorka Pravdy musím opýtať. Tiež vzniklo podľa britského seriálu, však?

Áno, je to naozaj zaujímavý projekt – už pre tému sexuálneho zneužívania. V hlavných rolách sú Tomáš Maštalír a Monika Horváthová, neskôr sa pridajú ďalšie postavy, medzi nimi aj ja. Budem hrať skorumpovaného policajta, ktorý zamieša v príbehu karty. Táto postava nie je veľmi veľká, ale celkom posúva dej. Moja postava má drogovú minulosť. Pri tomto projekte som vypomáhal aj na kamerových skúškach, hral som postavu Tomáša Maštalíra. Potrebovali vyskúšať baby, tak som vypomohol.

Ako sa to hralo?

Dobre, rád hrám eticky otázne postavy. Baví ma, keď v tom má divák aj herec trochu mišung a dokonca môže sympatizovať aj s obvineným. Hľadáme, kde je pravda. Spomeňte si na film Davida Finchera Stratené dievča s Rosamund Pike a Benom Affleckom, tam sa tiež veľa hrá s očakávaniami. Raz máte sympatie k jednej postave, raz k druhej. Klamstvo bude tiež také, aj moja postava bude mať viaceré póly – vie, čo by mal urobiť, ale má v sebe aj dávku sebectva, je karierista. To ma bavilo.

Čo si myslíte o hnutí MeToo? Nie je nebezpečné, ako ľahko môže niekomu zničiť kariéru?

Väčšina obvinení sa štatisticky ukáže ako opodstatnené. Ale je to ťažké. Keď sa potom zistí, že niektorý prípad bol vymyslený, ľuďmi to otrasie.

mama na prenájom, Čítajte viac Ultra tesný boj Markízy a Jojky: Rozdiely medzi seriálmi sú minimálne, záleží na každom divákovi

Mal by sa oddeľovať súkromný život tvorcov od ich diela?

To je individuálne, ja som tiež mal rád tvorbu niektorých ľudí, ale na ich tvorbu sa už neviem pozerať. Jedným z nich je Woody Allen – mám rád filmy Annie Hall či Match Point – Hru osudu. Mal som rád niektorých hudobníkov, ale napríklad Marilyna Mansona už mám problém počúvať. Sám si hovorím, že treba počkať na súd.

Dnes sa každá kauza medializuje, stále sa píše o nejakých sexuálnych obťažovaniach. Vždy si pomyslím: ale ja som to neurobil, dajte mi s tým pokoj. Je to na každom z nás. A ešte ťažšie je to s historickými osobnosťami. Napríklad americký autor sci-fi, fantasy a hororov H. P. Lovercraft bol vraj rasista. No bol, ale pred sto rokmi.

So starým otcom Štefanom Kvietikom, s Elenou... Foto: VICTÓRIA ČERNÁKOVÁ
Matúš KVietik So starým otcom Štefanom Kvietikom, s Elenou Vacvalovou a Milanom Lasicom v relácii RTVS Zlaté časy.

Dnes už to nemá ľahké ani Krištof Kolumbus.

Ale povedzme si pravdu, Kolumbus bol masovým vrahom. Nepáči sa mi, keď verejnosť odsúdi niekoho ešte predtým, ako rozhodne súd.

Dnes akoby všetkých zaujímali len kauzy a škandály.

Hej, mnohých ľudí vyzdvihujeme, až keď zomrú, akoby nikoho nezaujímali, kým žijú.

Aj vás sa ešte stále pýtajú na otcovu kauzu?

Hej, sú to veci, v ktorých mám ja sám strašný bordel. Akceptujem prezumpciu neviny, na druhej strane politicky už vôbec nerozumiem, čo sa deje. Dnes je ťažké odlíšiť politické kauzy a reálne zločiny. Budem rešpektovať, ako rozhodnú súdy. Mrzelo ma, že s otcovou kauzou bola spájaná celá rodina vrátane starého otca. Vypisovali mi všelijaké výhražné správy, že ja som ďalší na rane.

V seriáli Sestričky hral záchranára. Foto: TV MARKÍZA
matúš KVietik V seriáli Sestričky hral záchranára.

Čo vy na to?

Pomyslel som si: Prosím, skúšajte si, čo chcete, ale nehovorte mi, že som mladý Kajetán Kičura. Keď mi to rozprávali, mal som na účte 1500 eur, to Kičuru by som si inak predstavoval, ten sa zrejme pohyboval v iných finančných reláciách. Problém je, že automaticky do toho zaplietli celú rodinu. Písali sa všelijaké domnienky v čase, keď sa ešte ani nezačal súd. Ja mám k dispozícii rovnaké informácie ako verejnosť, ktorá sa o kauzu môjho otca zaujíma. A to je všetko.

Politické machinácie a korupcia, s tým som nikdy nechcel mať nič spoločné. Som introvert, človek, ktorý má rád svoj pokoj a nerád sa prehnane socializuje, neviem sa predávať, toto celé ide okolo mňa. Vychádzali komentáre: Určite o niečom vedel. Ale ja sa v tom prostredí nepohybujem, mám desaťročný Nissan Juke, žiadne audi nemám ani nechcem mať. Pozrite sa na mňa, čo mám na sebe. Vždy som sa venoval kultúre a veci biznismenov a finančníkov išli mimo mňa. Nikdy som s otcom na ničom nespolupracoval, už vôbec nie na biznise.

Koľko rokov s otcom nebývate?

Dvadsať rokov, od mojich jedenástich rokov.

Matúš Kvietik

Narodil sa 10. apríla 1991 v Bratislave. Vyštudoval herectvo na VŠMU. Účinkoval v divadle Astorka Korzo '90 a v Mestskom divadle Žilina. Aktuálne hrá v Divadle Aréna v rozprávke Zvieratká na letisku, v Divadle Ludus v inscenácii Na západe nič nového a v Divadle komédie v DK Ružinov v inscenácii Vták. Seriály: Dunaj, k vašim službám, Svätý Max, Van Helsing, Sestričky, Oteckovia, Delukse, Kukučka, Susedia.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #herec #rozhovor #Matúš Kvietik