Jej inscenačný tím, ktorý prináša na javisko tému osamelosti, stereotypov i obsesií, ďalej tvorí scénograf Antonín Šilar, scénu a kostýmy navrhla Zuzana Sceranková. Pod hudbu a pesničky do predstavenia sa podpísala Katarzia. Speváčka a skladateľka tiež účinkuje v inscenácii, spolu s ňou členky činoherného súboru Monika Hilmerová, Jana Oľhová a Ingrid Timková.
Všetky tri stvárňujú slečnu Raschovú. Textom Kroetzovej hry je iba libreto, bez replík postavy, len s opisom konania a akcií. Divák vidí príchody domov, osamelé večere, voľnočasovú aktivitu či starostlivosť o telo. „Tohto autora inscenujem prvýkrát, zaujíma ma, akým spôsobom sa dá na javisku zobraziť alebo rozprávať o skutočnom vnútornom svete postáv, text je špecifický v tom, že postava v ňom nerozpráva, pôvodne je to napísané ako monodráma, my sme to rozložili do troch rôznych vnútorných svetov,“ uviedla na štvrtkovej tlačovej konferencii Polívková.
O slečne Raschovej toho diváci veľa nevedia, okrem toho, čo vidia na javisku, príbeh postavy a priebeh jedného večera opísal autor na piatich stranách. Režisérka použila rôzne divadelné prostriedky, okrem hereckých sú v inscenácii dôležité svetlá, priestor, objekty a zvuky. „Pre mňa je zaujímavé skladať dohromady celistvý obraz, ktorý potom viac vyjadruje to, čo sa odohráva vo vnútri než to, čo je viditeľné navonok. Paradoxne sa snažíme zviditeľniť neviditeľné. Toto sa s mojím tímom kontinuálne snažíme skúmať,“ vysvetlila Polívková svoj výtvarný prístup, ktorý je jej blízky možno aj preto, že pôvodne je divadelná výtvarníčka.
Čítajte viac Z premiéry Kocúrkova odchádzali šokovaní diváci. Hra zostáva rébusom
„Perspektíva rozprávať cez obraz je mi blízka, zároveň je to tiež pre mňa prvá práca s hrou bez textu, doteraz sa v mojich inscenáciách veľa, veľa, veľa hovorilo,“ priznala režisérka. Dominujúcim v jej inscenácii či „divadelnej skratke života“ je pocit osamotenia, ktorý vyvrcholí v hraničných situáciách.
Koncert na želanie je mĺkvy, hyperrealistický experiment, v ktorom sa scénografia a priestor stávajú hereckým partnerom. „Ponúka otázku, či sa dá vnútorným monológom viesť mlčanlivý dialóg s divákom,“ približuje SND Kroetzovu hru či skôr libreto. Koncert na želanie uvádza v slovenskej premiére, päťdesiat rokov od jej vzniku.
