Pozrite si snímky z nového predstavenia Baletu Štátnej opary v Banskej Bystrici.
Ako ste prišli na nápad uviesť v Banskej Bystrici balet Anna Karenina?
Ešte pred niekoľkými rokmi som poslal do Štátnej opery v Banskej Bystrici svoj autorský projekt. Riaditeľku baletu Danu Dinkovú oslovil a neskôr ma kontaktovala, že by chceli so mnou spolupracovať. Chvíľu sme hľadali vhodnú tému – ja som napríklad navrhoval Eugena Onegina, no z tohto diela už mali v Bystrici operu – až sme sa zhodli na Anne Karenine.
Nebáli ste sa v dnešnej napätej situácii siahnuť po takejto ruskej téme?
Trochu áno, lebo som si vybral hudbu Čajkovského a Šostakoviča. Som však proti odmietaniu diel ruských klasikov. Nechcem ťahať politiku do kultúry a Tolstoj či Čajkovskij nemôžu za to, čo sa dnes deje. Čím by sme nahradili Čajkovského balety ako Labutie jazero či Luskáčik?
Foto: Ján Štovka
Je Tolstého Anna Kareninová vaša milovaná kniha? Oslovil vás príbeh vydatej šľachtičnej s dieťaťom, ktorá sa zamiluje do mladého Vronského?
Príbeh je pomerne jednoduchý, ale tá situácia je aktuálna aj dnes. Anna Karenina sa chcela vymaniť z upätých pravidiel 19. storočia, no nepodarilo sa jej to. Dodnes stále riešime rovnosť žien a mužov. Podľa mňa sú ženy nádherné bytosti, bez ktorých nie je možné fungovať. Chceli sme dobrú a známu tému, pretože po vyše 60 rokoch sa oddelil baletný súbor od opery – čo je z hľadiska budúcnosti veľká vec.
Tolstého román má vyše tisíc strán, preto musel byť dej okresaný a prispôsobený javisku
Ako ste k príbehu pristúpili?
Tolstého román má vyše tisíc strán, obsahuje množstvo dejových línií. Preto sme dej okresali a prispôsobili na javiskovú podobu. Bolo potrebné upraviť libreto tak, aby sme to, čo sa Karenine stalo v živote, prerozprávali jednoducho. Ďalšie dejové línie sme zrušili a naozaj sa venovali len Anne, jej milencovi Vronskému, Anninmu manželovi Kareninovi a ich synovi Seriožovi. V opačnom prípade by sme inscenáciu natiahli aspoň na 150 minút, čo považujem za zbytočné, a navyše by sme stratili podstatu toho, čo sme chceli povedať.
Prišli ste na to sám?
Spolu s profesorom Petrom Čaneckým. Vždy som s ním ako s veľkou kapacitou chcel pracovať. Je pre mňa inšpiráciou nielen ako výtvarník, ale aj ako človek. Konzultoval som s ním samotnú dramaturgiu, réžiu, obrazy. Je totiž nevyhnutné, aby mal tvorca kontrafokus, niekoho, kto zhodnotí, či sa vybral správnou cestou, alebo nie. Je skúsený a v mnohom mi pomohol. Za tie roky už je taký nasiaknutý umením, že by mohol pokojne vytvoriť inscenáciu sám. Spolu sme teda prekopali celý scenár Anny Kareniny do dnešnej podoby.
Foto: Juraj Žilinčár
Koľkokrát ste prerábali scenár?
Niekoľkokrát. Nakoniec som urobil 23 obrazov, čo vyšlo na krásnych 90 minút. Naozaj sme tam dali len podstatnú časť, ktorú sme chceli spracovať, aby sme udržali dynamiku inscenácie. Často sa stáva, že predstaveniam padá dynamika, a dávali sme si pozor, aby sa nám to nestalo, či už pri prvom, alebo druhom dejstve. Verím, že sa nám to podarilo. Veľký dôraz sme dávali na vzťah Anny a jej syna Seriožu. Akokoľvek by sa Anna rozhodla, bola by nešťastná. Keby ostala pri manželovi Kareninovi, mala by síce syna, ale nie Vronského. Ak by bola s Vronským, stratila by Seriožu. Nakoniec Anna prichádza o Seriožu aj o Vronského a uvedomí si, že jediné vyslobodenie pre ňu bude samovražda.
Bol ešte s niečím problém?
Najväčší problém bola hudba. Výber hudby sa nerodil jednoducho, pretože tá správna musela zapadnúť do príbehu tak, aby vyznela v inscenácii skôr ako sprievod k filmu. Pôvodne som uvažoval o Ščedrinovi, no nechcel som, aby nám Ščedrin určoval príbeh. Rozhodli sme sa pre hudobnú koláž Čajkovského a Dvořáka, teda skladateľov z doby, keď sa Annin príbeh odohráva. Pridali sme aj Šostakoviča, ktorý je síce z iného obdobia, ale je výborný pre dramatické scény. S dirigentom Igorom Bullom sme analyzovali, či to k sebe pasuje. Myslel som aj na banskobystrický symfonický orchester Štátneho divadla. Záležalo mi na tom, aby si to aj hudobníci užili tak ako ja.
Čítajte viac Zlatá lýra ako hudobná inscenácia? V Divadle Andreja Bagara
Mimochodom, naštudovali ste si aj iné spracovania príbehu Anny Kareninovej?
Áno, videl som tri ruské spracovania vrátane verzie Borisa Eifmana, jedno moderné z Zürichu a jedno české. Libor Vaculík urobil krásne spracovanie v Plzni. Aj s ním som sa radil, za čo mu veľmi ďakujem. Aj keď som sa inšpiroval inými verziami, nakoniec sme išli úplne inou cestou a naša Karenina je celkom odlišná od tých, čo som videl, a to ma teší.
Komu ste zverili svetelný dizajn?
Mnoho choreografov si vytvára svetlá podľa seba, ale Peter Čanecký mi odporučil svetelnú dizajnérku Michaelu Pavelkovú. Michaela mi svojím umením uľahčí prácu a zvýši kvalitu inscenácie, takže sa môžem naplno venovať tanečníkom a samotnej inscenácii. Na stretnutiach sme si postupne hovorili, čo a ako chceme a aj sa nám to podarilo. Miška je fantastická.
Čítajte viac Krištáľové krídlo: Kategóriu Divadlo a audiovizuálne umenie ovládli ženy
Aký ste zvolili pohybový slovník?
Vychádzam z techniky klasického tanca, v ktorej používam neoklasické a moderné prvky. Samozrejme, prispôsobujem všetko tanečníkom, pretože chceme ukázať, čo vieme, a nie, čo nevieme. Umelci v tomto súbore sú šikovní, tvárni a veľmi sa teším, že s nimi môžem spolupracovať. Na scéne bude celkovo okolo 13 tanečníkov a jeden chlapček, ktorý stvárňuje Seriožu a volá sa Benjamín Košík. Veľmi šikovný chlapček. Máme štyri páry na zborové tance a jeden sólo pár v rámci zborového tanca. Vronského tancuje hosť – Lukáš Cenek z Olomouca. Lukáš je veľký umelec, a preto sme ho prizvali na spoluprácu. Ani Karenina nemôže byť dvadsaťročné dievča, ale žena, ktorá má niečo zažité.
Foto: Juraj Žilinčár
Kto ju teda stvárni?
Máme dve výborné Anny – sólistky Beatku Gaalovú a Veroniku Szabovú. Alexeja Karenina tancuje nový sólista z Rumunska Alex Dobre.
Pre seba ste si rolu nenachystali?
S aktívnym tancovaním som prestal na konci roka 2017 po 12 rokoch pôsobenia v SND a teraz mám radšej túto druhú stranu. Vytvoriť pre slovenského diváka klasické tanečné predstavenie v kombinácii so štátnou inštitúciou je pre mňa veľká výsada a šťastie. Pri našom malom trhu je naozaj precedens dostať túto prácu a Dane Dinkovej ďakujem, že mi zverila svoj súbor, aby sme spoločne niečo krásne vytvorili.
Čítajte viac Sopranistka Jolana Fogašová o napätej situácii v Opere SND
