Pozrite si snímky z nového predstavenia prešovského Divadla Alexandra Duchnoviča.
Prešovský Ivanov je muž, ktorý stojí na rozhraní aktívneho života a staroby. Má šesťdesiatdva rokov. Hodnotí svoj doterajší život, pýta sa… „Čo sa to so mnou stalo? Som to ešte ja?“ Sám sebe nerozumie. Kedysi, veľmi dávno, bol plný života a energie. Spoločensky sa angažoval, iniciatívne menil veci k lepšiemu. Aktívne hľadal cestu k ľuďom, k lepším zajtrajškom… A dnes? Nič ho nezaujíma. Ani vlastný život, ani tí ostatní, ani dlhy, ktoré narobil a ktoré zaťažujú jeho majetok. Kedysi miloval svoju manželku, ktorú jej rodina pre jeho vieru zavrhla a vydedila. Ale dnes ju už nemiluje. Nedokáže ju milovať. Hoci vie, že čoskoro zomrie.
Foto: Dalibor Krupka/Divadlo Alexandra Duchnoviča
Čítajte aj V Divadle Aréna sa usadil Sklenený zverinec
Jeho duševná prázdnota zrkadlí všeobecný chlad, agresivitu, povrchnosť a malichernosť, egoizmus a bezohľadnosť okolitého sveta. Doby, ktorú aj dnes žijeme
Libezňuk k svojmu Ivanovovi dodáva: Hral som ho na začiatku svojej kariéry. Riešil som v ňom pomyselnú krízu stredného veku. A dnes sa kruh (herecký aj ľudský) uzatvára. Mam vyše šesťdesiat rokov a viem, že viac z tej cesty života mám za svojím chrbtom ako pred sebou. Ivanova prenasledujú obavy z budúcnosti. Je otrávený sebou, ale aj bezútešnými pomermi v spoločnosti. Všetkými, ktorí ho obklopujú. Utápa sa v bezcieľnosti, beznádeji a všadeprítomnej nude. Stratil akúkoľvek energiu, chuť do života. Jeho duševná prázdnota zrkadlí všeobecný chlad, agresivitu, povrchnosť a malichernosť, egoizmus a bezohľadnosť okolitého sveta. Doby, ktorú aj dnes žijeme. On však cíti potrebu zásadnej zmeny. Nedokáže ju však uskutočniť. Je to len tým, že už je starý…?
Je to svet neľútostný aj zábavný, drsný aj poetický
Režisér inscenácie a autor scénickej i kostýmovej výpravy Svetozár Sprušanský dopĺňa: V Ivanovovi sme našli veľa humoru, pravdivej úprimnosti k človeku, obnaženej aktuálnosti k ľudským túžbam a necnostiam, ktoré nás robia krutými. Výtvarným uchopením a výrazom, ako aj hereckou hrou sme sa snažili divákovi jasne tlmočiť náš postoj k svetu, ktorým žijeme a spoluvytvárame. Je to svet neľútostný aj zábavný, drsný aj poetický. Taký, ako ho vie zachytiť len Čechov. A pritom je to svet taký súčasný. Bohužiaľ pre nás. A rusínski herci tomuto svetu tak dobre rozumejú. A dovolím si tvrdiť, že Čechova „vedia hrať“. Teda – oni ho nehrajú. Oni na javisku bytostne sú. Preto sú v ňom takí autentickí.
Foto: Dalibor Krupka/Divadlo Alexandra Duchnoviča
Čechovova prvá „veľká“ hra Ivanov mala premiéru v roku 1887. Jej postavy boli predobrazmi ďalších postáv a ďalších veľkých hier Čechova. Dodnes zosobňujú všetky ľudské vzťahy, túžby, sny, slabosti, obavy, naše prednosti aj zlyhania. A ešte živšie ako kedysi. Autor ich „kreslí“ neuveriteľne prezieravo a pravdivo. Teda – tragikomicky. Čechov svojím typicky lakonickým spôsobom dodáva: Žiaden román ani divadelná hra nedokáže prekonať náš skutočný život v jeho absurdite.
Čítajte viac Prečo Rusíni hrajú ruskú klasiku? Ivanov od Čechova v Prešove
Premiéry Ivanova budú 17. a 22. marca 2023 o 19.00 hod. na Veľkej sále Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove. Bratislavské premiérové uvedenie tejto inscenácie je naplánované na 20. júna 2023 v Divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave.
Čítajte aj Peter Dedinský predstaví príbeh Anny Kareniny ako tanečnú drámu
