Hra Ivanov má po prvej premiére, ako dnes diváci reagujú na Čechova?
Najviac boli prekvapení tým, že tento text má niekoľko sto rokov, a pritom hovorí živým jazykom o súčasníkoch. O našich životných pocitoch – a v reáliách dnešného sveta. Čechov sa dokázal tak hlboko „spustiť“ do vnútorných svetov človeka, až vás to zadúša.
Kladie divákom tie najzásadnejšie otázky. Vždy však s humorom a sebairóniou, modernistickou lyrikou. Hru uvádzame ako frašku, lebo náš život a snaženie sa nám také javia. Smiešne a kruté zároveň. Diváci preto často reagujú smiechom. Život nie je čierno-biely. Čo sa jednému zdá vážne, inému sa vidí komické.
Aký je prešovský Ivanov?
Prešovský Ivanov je muž, ktorý stojí na rozhraní aktívneho života a staroby. Má šesťdesiatdva rokov. Hodnotí svoj doterajší život a sám sebe nerozumie. Kedysi bol plný života a energie, spoločensky sa angažoval, menil veci k lepšiemu, hľadal cestu k ľuďom.
Dnes ho už nič nezaujíma. Ani vlastný život, ani tí ostatní, ani dlhy, ktoré narobil. Nedokáže ani milovať svoju manželku, hoci vie, že čoskoro zomrie. Čechovove postavy zosobňujú všetky ľudské vzťahy, túžby, sny, slabosti, obavy, naše prednosti aj zlyhania.
Pozrite si snímky z nového predstavenia prešovského Divadla Alexandra Duchnoviča.
Povedali ste, že Rusíni Čechovovi rozumejú – znamená to, že vedia z neho vytiahnuť nielen tragiku, ale aj humornú stránku života?
Presne tak. Rusínska skúsenosť menšiny vo väčšine a zároveň ich predpríprava v inej hereckej škole (väčšina študovala v Kyjeve, v Inštitúte Karpenka-Karého), ale aj skúsenosti s alternatívnym divadlom počas prešovskej éry Blaha Uhlára a Miloša Karáska, to všetko ich naučilo veľmi autenticky vyjadriť na javisku životný pocit človeka v pestrej škále rôznych stavov. Od smútku, tragiky, lyrična, až po banalitu či komický úškľab.
U Rusínov je to organické, prirodzene prepojené. Vážna dráma so smiešnosťou ľudského snaženia uchmatnúť si svoje miesto pod slnkom. Či už hľadaním lásky, šťastia, blízkeho človeka, opory, zmyslu života. Dokážu spontánne a pravdivo vyjadriť situácie, ktoré prežívame aj my a zmiešať ich s čechovovskou esenciou sebairónie a nadhľadu. Rusínski herci sú preto v Čechovovi neopakovateľní!
Čítajte viac Rusíni Čechovovi rozumejú. V Prešove ukážu Ivanova ako frašku
Divadlo Alexandra Duchnoviča hrá v rusínskom jazyku a s hrou Ivanov príde v júni aj do Bratislavy. Budú mu diváci rozumieť?
Rusínčina znie na javisku pôvabne, má neuveriteľný sexappeal. Vždy, keď divadlo hosťuje v Bratislave alebo na festivaloch v Martine, Nitre alebo vo Zvolene, diváci si prvé dve-tri minúty zvykajú, potom ich ten jazyk očarí a po desiatich minútach mu absolútne rozumejú. „Cítia“ v ňom všetky situačné aj významové nuansy hry. Zároveň je to jazyk poetický aj dnešný. Slovenskí diváci sa nemusia obávať, že mu nebudú rozumieť.
Čítajte viac Zákazy a nenávisť. Ruskí klasici na Ukrajine putujú do zberu
Prečo ste práve dnes siahli po nadčasovom Čechovovi?
S Divadlom Alexandra Duchnoviča spolupracujem už sedemnásť rokov. Začalo sa to Ujom Váňom a za ten čas sme spoločne naštudovali jedenásť inscenácií, zvyčajne to boli diela ruskej klasiky. Za ten čas sme zostarli a verím, že sme sa aj ľudsky a umelecky posunuli. Dnes nehráme Ivanova o kríze stredného veku. Je to inscenácia o poslednej etape ľudského života.
Ivanov má 62 rokov a stojí na rozhraní aktívneho života a staroby. V inscenácii si napokon všetky postavy kladú rovnaké otázky. Generácia starých otcov, ktorých korene vyrastajú z dôb socializmu; päťdesiatnici, ktorých zväzuje pavučina malomeštiactva, hromadenia hmotných statkov či túžba po výhodnom postavení; štyridsiatnici v osídlach mnohorakých podôb lásky; či dvadsiatnici s bledými tvárami upretými do bezcieľna.
Všetkým na perách uviazla podobná otázka: Ako mám žiť, aby sa mi život neprešmykol medzi prstami a neuplynul ako voda? Čím mám svoj život naplniť? Láskou, prácou, rodinou, vlastným egom, sebaprežívaním? Dnešný svet sa zbláznil. Nie sú nám jasné ani základné hodnoty nášho jestvovania. Nepoznajú ich jednotlivci, ani celé spoločenstvá – štátne útvary. A Čechov je vo svojich otázkach presný.
Používa lekársky skalpel. A je na nás, ako si na otázky odpovieme. V tejto hre znie stíšený ľudský hlas, ale aj výkrik Lebedeva v slávnej opileckej scéne, keď sa divadlom ozýva krik: „My vieme, čo dnes Rusko chce?“ Pýtate sa: Kedy to Čechov napísal? A mrazí vás…
Niekoho môže zaskočiť, že práve v čase ruskej agresie na Ukrajine rusínske divadlo hrá ruskú klasiku…
Mnohé skutočnosti, ktoré politikov pred rokom zaskočili, nie sú prekvapivé. Keby napríklad pozorne čítali diela ruských klasikov, našli by v nich odpovede. Alebo aspoň poodhalenie toho, o čom sme tak často a radi žartovali. O „širokej ruskej duši“, o ruskej povahe.<pe>
