Koncert pre Zádora
Daniel Čapkovič nám už dávno rozprával o tom, ako pátra na internete aj inak po stopách Desidera Zádora a čo všetko našiel. Napríklad aj fotografiu sympatického muža v klobúku, ktorá je teraz aj na pozvánke na zajtrajšiu udalosť. Do objektívu sa usmieva Desider Zádor a podujatie je venované 150. výročiu narodenia speváka.
V Hornej Krupej mu odhalia pamätnú tabuľu na zrekonštruovanom kultúrnom dome a bude aj zaujímavý program. Dramaturg Opery SND Jozef Červenka priblíži v príhovore nazvanom Kto bol Desider Zádor život tejto osobnosti, zaspievajú Mariana Sajko, Daniel Čapkovič a pri klavíri bude Branko Ladič.
Po prvý raz sme si vypočuli Zádorov príbeh už asi pred rokom. Daniel Čapkovič nás vtedy „nakazil“ svojím nadšením, a tak sa tešíme, že jeho snaženie bolo korunované úspechom a Desider Zádor sa vrátil do Hornej Krupej.

Nie je to, samozrejme, zásluha iba jedného človeka, a práve aj o tých ostatných nám Daniel Čapkovič porozprával. Okrem samotnej obce projekt podporil Trnavský samosprávny kraj na čele so županom, Trnavské osvetové stredisko a Židovská náboženská obec, ako aj odborníci a nadšenci zo sveta hudby.
Spieval aj s Destinnovou
Pri príprave 150. výročia narodenia Zádora mohol Daniel Čapkovič vďaka finančnej podpore trnavského župana uvažovať o tom, kto vyhotoví pamätnú tabuľu.
„Hľadal som vhodného autora a zafungovala náhoda. V centre Bratislavy som si všimol pamätnú tabuľu generála Antona Petráka, ktorá sa mi zapáčila. Mal som už ale odporúčanie na troch výtvarníkov a keď som jedného z nich oslovil, ukázalo sa, že práve on robil aj spomínanú tabuľu generála. Výtvarník sa volá Peter Valach a stvárnil Zádora reliéfom podľa fotografie. Tá je aj na pozvánke a spevák ju dal zrejme fanúšikovi po predstavení v drážďanskej opere.
Na snímke je originál jeho autogramu z roku 1914. V tom čase spieval Desider Zádor po celej Európe – v Londýne, Berlíne, Miláne, Paríži, Bruseli, Zürichu, vo Viedni, v Budapešti i v Prahe, mal medzinárodnú kariéru. Slovensko týmto slávnym rodákom a uvedomením si jeho významu získava aj nádej na pozornosť zo zahraničia. Hlavný zmysel tejto udalosti pre nás samotných je, že doteraz anonymná Horná Krupá bola len nenápadná sestra Dolnej Krupej a zrazu dostáva hudobno-historický lesk!"

Daniel Čapkovič, ktorý je aj v obecnom zastupiteľstve, pokračuje: „Desidera Zádora si v Hornej Krupej ľudia nepamätajú. Nemáme staré kroniky, nezachovali sa potrebné pozemkové knihy, nevieme, kde býval. Vieme však, že Desider bol najmladší z piatich súrodencov, ako aj to, že si zmenil meno z David Zeisler na Desider Zádor.“
Príbeh operného speváka, ktorý pochádzal z tejto malej obce, je určite veľmi zaujímavý aj pre poznanie vtedajšieho hudobného života vo svete. V roku Zádorovho príchodu na svet v Hornej Krupej sa narodili aj ďalší veľkí speváci a hudobníci ako Enrico Caruso, Fiodor Šaľapin či Sergej Rachmaninov. Bol úrodný rok a Zádor doň pasoval. Zaradiť si ho lepšie dokážeme, ak si z roku 1908 vypočujeme nahrávku Gounodovej opery Faust a Margaréta spolu s Emou Destinnovou!
Začalo sa to pípnutím
„O Zádorovi máme stále viac informácií a na internete sa objavujú ďalšie nahrávky z jeho interpretácie,“ hovorí Čapkovič. „Paradoxné však je, že keby som sa v roku 2015 do Hornej Krupej nepresťahoval, asi by mi nepípla ememeska, obrazová správa, od Evy Blahovej a tento projekt by sa nerozvinul. Poslala mi fotografiu životopisu Zádora, ktorý objavila. Bol to úžasný impulz a verím, že iniciatíva obce Horná Krupá tomu ešte pomôže.“
Daniel Čapkovič uvažuje, že nebude náhoda, ak Zádor naspieval Beethovenovu pieseň Der Kuss (Bozk). Nahrávku nedávno objavil na youtube. Prečo by si zvolil túto skladbu, keby nikdy nepočul o tom, že Beethoven chodil do Dolnej Krupej? Musel vedieť o tejto spojitosti.

Skrátka, Zádorov život je plný podnetov a kto sa zaujíma o hudbu, príde si pri jeho poznávaní na svoje. Spevák mal bohatú umeleckú kariéru i zaujímavý osobný život, ktorý ešte nie je celkom spracovaný, ale na internete možno nájsť rôzne stopy, ktoré ho dokazujú. No a koho to zvlášť zaujme, iste vyrazí aj do Hornej Krupej. Pýtame sa Daniela Čapkoviča, či sa to oplatí, čo tam všetko je.
„No, to je tam, kde sa vrany obracajú, trocha na konci sveta,“ smeje sa barytonista. „Ale nie, žartujem, cez Hornú Krupú sa dá ešte pokračovať ďalej, ale smutné je, že ako obec v 21. storočí ešte nemáme ani vodovod, ani kanalizáciu. Z obecného rozpočtu je realizácia, samozrejme, nemožná. Projekty sú však pripravené. Okrem toho hráme celkom dobrý futbal, máme peknú prírodu a teraz aj tohto slávneho rodáka. Už len preto sa oplatí k nám prísť.“