Zlatá lýra hlási návrat. V Nitre ju oživili od Gotta po Grigorova

Po vydarených Búrlivých výšinách v trnavskom Divadle Jána Palárika má Marián Amsler na konte ďalší pozoruhodný projekt, no z celkom iného súdka. Najnovšie v Nitre zrežíroval predstavenie Zlatá lýra. Piatková premiéra v Divadle Andreja Bagara zožala búrlivé ovácie.

05.04.2023 07:00
zlata lyra Foto:
Vondráčková (Anna Disko), Kubišová (Nikolett Dékány) a Waldemar Matuška (Ján Cibula) v predstavení Zlatá lýra.
debata

Tvorcovia inscenácie sľubovali okrem víťazných hitov slávneho festivalu aj osudy ich interpretov a obraz doby, v ktorej žili. Lákali na poodhalenie zákulisia Bratislavskej lýry, nadhľad, humor a samozrejme slávne mená ako Karel Gott, Waldemar Matuška, Eva Pilarová, Marta Kubišová a Helena Vondráčková, Jana Kocianová, Meky Žbirka, Marika Gombitová, ale aj ich neskorších nasledovníkov ako súrodenci Hečkovci, Elán či Robo Grigorov. A nielen to, víťazné piesne Lýry doplnili aj o songy, ktoré síce nesúťažili, no v programe festivalu zazneli a stali sa slávnymi, ako napríklad Krylova pieseň Bratříčku, zavírej vrátka. Už pred premiérou tvorcovia avizovali, že študovali dobové dokumenty i archívy ŠtB, pretože chceli pomenovať defekty bývalého režimu. Ten podľa nich mimoriadne sledovanú Lýru prezentoval ako výkladnú skriňu kultúry socialistického Československa.

Skupina Modus spojila Janka Lehotského a Mariku...
Mirka Brezovská (v strede) v podaní  Nikolett...
+9Marta Kubišová a Helena Vondráčková v podaní...

Konferencier s podprsenkou

Nuž, humor aj obľúbené pesničky diváci naozaj dostali – a treba oceniť, že nitrianski herci ich spievali naživo v hudobnom naštudovaní Jána Cibulu. Jednoduchú, no premyslenú scénu Laury Štorcelovej tvorila biela stena s otvorom, cez ktorý sa dalo nahliadnuť do zákulisia, a schody, po ktorých prichádzali jednotliví speváci. Na stenu sa miestami tiež premietali ukážky, ako sa speváci pripravujú na vystúpenie, či zábery, ako do Bratislavy pricestoval slávny Dežo Hoffmann (vďaka nemu na Lýru prišli mnohí zahraniční speváci ako Cliff Richard či Sandie Shaw), ako reční Alexander Dubček alebo Karel Kryl spieva slávneho Bratříčka. Na scéne sa striedajú moderátori vo vynikajúcom stvárnení Ivany Kubáčkovej – tá je na začiatku Jarmilou Košťovou, neskôr sa zmení na Milana, Izabelu i Alenu.

Hoci zaznie len meno prvej moderátorky, ktorú v roku 1972 Slovenská televízia prepustila z práce pre jej účasť na ilegálnom televíznom a rozhlasovom vysielaní v prvých dňoch okupácie, pamätníci sa dovtípia, že Milan vtipkujúci o podprsenke je pripomienkou Lasicovho výroku „Dámy a páni, som konferencier dnešného programu. A konferencier je ako dámska podprsenka – nemusí byť, ale keď je, dokáže celú vec pozdvihnúť.“ Neskôr sa na poste konferencierov vystriedalo množstvo známych osobností, českých i slovenských, medzi nimi Vladimír Dvořák, herci divadla Rokoko Darek Vostřel a Jiří Šašek, Blažena Kočtúchová, Elena Galanová, Izabela Pažítková, Miroslav Šimek a Luděk Sobota, Ivan Krajíček, Ida Rapaičová, Josef Laufer, Alena Heribanová, Karol Polák…

umenie padat Čítajte viac Príbuzné Jackie Kennedyovej ovládali Umenie padať

Prečo si nesladiť kávu

Vráťme sa však do roku 1966, keď sa festival uskutočnil po prvýkrát. Krátko po piesni Le rossignol anglais od zahraničného hosťa Lýry Huguesa Aufraya sa na scéne zjaví Karel Gott – v podaní Andreja Remeníka. Ten zaspieva slávny Rozprávkový dom od Vieroslava Matušíka, no čoskoro sa na scéne odohrá humorná scénka. Ktosi z Prahy telefonuje moderátorke a rozpráva jej, že rozprávkový dom nesmie byť kdesi pod nebom, ale tu na zemi v našej socialistickej vlasti. Text Elišky Jelínkovej je problém, takže hoci pieseň získala v roku 1966 Zlatú lýru, nesmie sa viac hrať. A vôbec, aj pieseň Kávu si osladím je čudná, veď správny socialistický občan by mal cukrom šetriť, a nie sladiť „o trochu víc“. Diváci sa smejú.

Po Gottovi moderátorka ohlási vystúpenie Marty Kubišovej a Heleny Vondráčkovej s hitom Oh baby, baby, ktoré si vyslúži Striebornú lýru. Martu stvárňuje Nikolett Dékány, Helenu poslucháčka VŠMU Anna Dysko – a obe sa na pódium ešte neskôr vrátia. Marta s piesňou Cesta, s ktorou v roku 1968 získa Zlatú lýru, no song, kde sa spieva o ruskom vojakovi, čoskoro nahradí Modlitba pro Martu. Marta Kubišová je v inscenácii vykreslená ako zásadová a statočná, kým Helenina víťazná pieseň Malovaný džbánku je okomentovaná slovami, že na maľovanom džbánku predsa nemôže byť nič zlého. V prvej polovici prevažujú piesne českých hviezd – Evu Pilarovú a jej Rekviem spieva Andrea Sabová, Waldemara Matušku spievajúceho Don diri don stvárňuje Ján Cibula, Karla Černocha, ktorý sa neskôr musí ospravedlniť za Píseň o mé zemi (v roku 1969 s ňou vyhral Zlatú lýru), Marián Viskup, Karla Kryla imituje Peter Oszlík a pred prestávkou príde aj dvojica Martha a Tena Elefteriadu v stvárnení Daniely Kuffelovej a Evy Pavlíkovej.

Marta Kubišová a Helena Vondráčková. Foto: Bára Podola
zlata lyra Marta Kubišová a Helena Vondráčková.

Nitrianski herci predvádzajú slušné spevácke výkony, no Karel Gott známy ako „goldene Stimme aus Prag“ – zlatý hlas z Prahy bol len jeden. Ani rozsah Evy Pilarovej či hlboký alt Marty Kubišovej nie je jednoduché napodobniť. Predstaveniu však nechýba humor a spád. Prestávku vyplní známy prejav Gustáva Husáka o tom, nech odpadne, čo je kolísavé a divákov pobaví či zamrazí jeho zmienka o tom, aké pracovné podmienky majú speváci typu Karel Gott.

Kam zmizol Duchoň

V druhej polovici predstavenia sa scéna zmení, namiesto schodov sa objaví neónový nápis a pribudne slovenských víťazov Lýry – Eva Pavlíková spieva Krédo Evy Mázikovej, Andrej Remeník príde ako Karol Duchoň s hitom Zem pamätá, vystrieda ho Vondráčková s Malovaným džbánkom a po nej už exceluje Daniela Kuffelová ako Jana Kocianová a jej Pár nôt z roku 1976. A potom by mal prísť Karol Duchoň s hitom Hrám, ale Duchoňa nevedia zohnať, moderátorka je v úzkych – a diváci sa bavia na Kubáčkovej skvelom stvárnení zúfalstva.

S príchodom slovenských hviezd ako by sa zlepšovali aj spevácke výkony hercov – Andrea Sabová vystupuje v pruhovanom nohavicom kostýme ako Marika Gombitová. So Študentskou láskou a s textom Kamila Peteraja a hudbou Pavla Hammela získava v roku 1978 Zlatú lýru. Krátko nato sa hovorí o jej nehode, nasleduje další telefonát z Prahy, že by nemala vystupovať, no ona sediac na schodoch zaspieva nesúťažné Prstienky z trávy. Marián Viskup výborne zaspieva v úlohe Joža Ráža Kaskadéra, Juraj Ďuriš vystúpi s Atlantídou Mira Žbirku, Nikolett Dékány exceluje ako Mirka Brezovská a predstavenie graduje vynikajúcim Posledným valčíkom Roba Grigorova, kde sa zaskvie Marián Viskup. Kým sa osud Lýry spečatí, zaznie ešte nesúťažná Nech mi nehovoria od Ivana Hoffmana. A potom sa premietajú scény búrania a znie prejav Václava Havla, ako „naše země nevzkvétá“.

Stanislav Štepka, RND Čítajte viac Stanislav Štepka: Z Radošiny je dobré víno aj divadlo

Možno tvorcovia do inscenácie dostali až priveľa politiky, v každom prípade Zlatá lýra stojí za zhliadnutie. Obsahuje veľa vydarených výstupov – hereckých (napríklad krásna scéna Evy Pavlíkovej ako Joan Baez, ktorá prišla podporiť Chartu 77, ale aj prednáška o správnom obliekaní socialistických občanov) i speváckych, úžasné kostýmy Marije Havran a divák sa ani chvíľu nenudí. Koniec koncov, estrádu v najlepšom slova zmysle sľuboval aj sám režisér Amsler.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Divadlo Andreja Bagara v Nitre #Marián Amsler #Zlatá lýra