Opäť hráte postavu, ktorá má charakter. Z jej úst zaznie replika, že muž by sa nemal dostať do situácie, keď musí voliť medzi pravdou a chlebom. Je to tak?
Je to jedna z najťažších situácií v živote a nie vždy sa tomu dá vyhnúť. Nedá sa predpokladať, že život človeku túto skúšku neponúkne, potom už záleží na morálnom imperatíve. Nutnosť rozhodnúť sa medzi pravdou a chlebom je veľmi zákerná situácia. Všetci vieme, že chlieb je veľmi dôležitý aj že pravda je veľmi dôležitá. Žiť s výčitkou, že človek sklamal jednu alebo druhú hodnotu, je ťažké. Literatúra a divadelné umenie môže ponúknuť aké-také rozhrešenie ľuďom, ktorí boli takej skúške vystavení a majú pocit, že pred sebou alebo pred okolím zlyhali. Pretože v takejto otázke sa nedá nezlyhať, v tom je paradox života. Keď však také témy zaznejú z javiska, je príjemné cítiť, že divák je za ne vďačný.
Foto: Ctibor Bachratý
Hra Konformista sa odohráva v období fašizmu v Taliansku, čo môže povedať divákovi dnes?
Odohráva sa v období nástupu totality. Ľudský rod už pozná nekonečné množstvo rôznych totalít, ale vždy ide o zneužitie moci. Ľudia inklinujú k tomu, aby využili nemravnosť doby, ani naša dnešná doba nie je iná. Nebezpečenstvo zneužitia moci sprevádza ľudstvo od antiky a je tu stále, preto je dôležité túto tému otvárať. Človek sa zbaví len toho, čo prizná, to je Freudova myšlienka. Ak chceme eliminovať šancu, že sa do totality namočíme, musíme o tom hovoriť. Všetko, čo popierame, o čom nedebatujeme, čoraz viac mohutnie. Ak nebezpečenstvo analyzujeme, bavíme sa o ňom a upozorňujeme naň, je nádej, že sa mu vyhneme. Tváriť sa, že tu dnes nehrozí zneužitie moci, by bolo falošné. Čím väčšiemu outsiderovi ponúknu účasť na moci, tým je vďačnejší a ochotnejší urobiť čokoľvek. Spojenie outsiderstva, nekompetentnosti a podielu na moci je asi najväčšia hrozba rozvinutej spoločnosti. Ak sme na to hrou Konformista aspoň čiastočne upozornili, tak to malo zmysel.
Čítajte viac Najprv treba byť dobrý, až potom slávny, naopak to nejde, hovorí Martin Huba
