Svadobná cesta v čiernej košeli
Hlavný hrdina Marcello Clerici (Juraj Loj) je úradníkom v štátnych službách vo fašistickom Taliansku, no pre Duceho robí veľkú nadprácu. Jeho dušu poznačilo detstvo v nefunkčnej rodine s bláznivým a despotickým otcom aj silný traumatický zážitok. Tomuto chlapcovi pôsobila radosť iba krutosť – smrť a zabíjanie. So svojimi pocitmi však zostával sám. Roky bolo jeho najväčšou túžbou „byť ako ostatní“, „byť normálny“.
Až keď sa normou v štáte stala rovnaká krutosť a temnota, akú skrýval v duši, pocítil šancu a vedel byť vďačný. Prečo sa rozhodol slúžiť fašizmu? Na otázku svojho niekdajšieho profesora má jasnú odpoveď. „Dáva mi pocit slobody. Fašizmus prijme každého, kto chce byť pre režim užitočný. Prijme ho a nemoralizuje. Udavač môže byť udavačom, vrah vrahom. Ak slúžia režimu.“
Giulia (Anežka Petrová) je obeť, v detstve zažila sexuálne zneužívanie, za ktoré cítila vinu a hanbu, bola však aj obeťou v područí svojej matky a neskôr nadradeného manžela. Svojej túžbe byť milovaná obetuje hocičo, aj vlastnú identitu. Na rodinné tajomstvá je zvyknutá.
Marcello a Giulia sa vyberú na svadobnú cestu z upätého Talianska do uvoľneného aj trocha dekadentného Paríža 30. rokov. Ona si chce užiť trocha krásy, on má v meste tajné poslanie. Protipólom ich manželstva je otvorený vzťah profesora Quadriho (Martin Huba) a jeho ženy Liny (Rebeka Poláková).
Obaja sú presvedčení demokrati s liberálnym zmýšľaním, prístupní aj rôznym formám lásky. Nechýba im odvaha žiť podľa svojho presvedčenia a za toto svoje právo bojovať, aj za iných.
Mužom v pozadí je Orlando (Ľuboš Kostelný), ktorý reprezentuje moc a jej zradné nástrahy. Hoci obe matky (Ingrid Timková a Henrieta Mičkovicová) aj chorý Marcellov otec (Dušan Jamrich) v predstavení slúžia len na dokreslenie charakteru hlavných hrdinov, každá z týchto postáv má svoj vlastný príbeh a žiadna z nich nie je jednoduchá.
Marcellove spomienky na detstvo sledujeme na filmovom plátne v pozadí, scéna sa mení raz na meštiacku jedáleň, na nemocničnú aj hotelovú izbu či penzión pre pánov a parížsku tančiareň. Na javisku sa v košatom rozprávaní s množstvom postáv odvíjajú osudy hrdinov, ktorí v násilnej dobe hľadajú svoje miesto pod slnkom.
Odhaľujú svoje tajomstvá a prekvapujú, dej je plný zvratov a skvelé herecké výkony pridávajú na dynamike inak dlhému trojhodinovému predstaveniu. Prekvapivý je i záver, ktorý režisér upravil inak, než znie vo filme či v románovej predlohe. Na obraze hlavného hrdinu Marcella to však nič nemení, už jeho autor Alberto Moravia ho videl ako „poľutovaniahodnú postavu, zvedenú na scestie dobou“.
Miesto na slnku vykúpené krvou
Režisér Roman Polák, ktorý je zároveň autorom divadelnej adaptácie, má pocit, že keď pred dvoma rokmi začali hru tvoriť, predbehol realitu: „Dnes do ruskej armády verbujú vrahov, aby ako hrdinovia bojovali proti Ukrajincom, ktorí chcú žiť slobodne.“
Konformista je preňho záverom divadelnej trilógie, ktorú v SND vytvoril po inscenáciách Ruské denníky a Scény zo života režiséra (Ingmara Bergmana). Po Moraviovom Konformistovi siahol preto, že naňho silno zapôsobil románom inšpirovaný film, ktorý videl ešte ako gymnazista.
Čítajte viac Muž by nemal voliť medzi pravdou a chlebom. Martin Huba o novej hre v SND
Pre Národné divadlo je to ďalšia z inscenácií, ktoré osviežia historickú pamäť. „Dnes tu máme štyri roky deštruovania demokracie, a to sa dialo aj pred nástupom fašizmu. Ak demokracia nefunguje, nie je schopná vytvoriť občanom systém práva a spravodlivosti, národ si zvolí totalitu,“ varuje režisér. Historické súvislosti priblíži divákom aj obsažný divadelný bulletin, ktorý pripomína mechanizmus rodiacej sa totality aj životné osudy známeho spisovateľa, autora románovej predlohy.
Podľa Martina Hubu, predstaviteľa profesora Quadriho, sú outsideri vďační, ak si spolu s mocou konečne môžu vážiť sami seba. No dať priestor ľuďom, ktorí prostredníctvom moci hľadajú úctu k sebe, to je hriech. V divadelnej predlohe dáva kňaz rozhrešenie aj vrahovi, stačí, ak nebrojí proti režimu.
Čítajte viac Richard Stanke: Zapredal som sa len slobode
Konformista nie je iba hra o fašizme. Je to hra o hlbokých ľudských ranách, ktoré dostávame aj rozdávame, o vine a treste, o ľudskej potrebe niekam patriť, ľúbiť a byť milovaný, prijatý. O tom, ako aj malý človek môže pohnúť dejinami, ak je dostatočne lojálny k moci.
Marcello si našiel svoje miesto za cenu krvi, ktorú má na rukách. Jeho žena za cenu, že zatvára oči pred realitou, aby si žila v šťastnej bubline. Profesor Quadri a jeho žena za cenu nebezpečenstva smrti. Vždy to niečo stojí.
