Doktora Jekylla a Mr. Hyda si možno pamätáte z rovnomennej pesničky Mira Žbirku. V pár veršoch vystihol podstatu: Dr. Jekyll, Mr. Hyde, každý z nich je iný. Obaja však rovnako riadia moje činy. Dr. Jekyll, Mr. Hyde, dvaja čudní páni. Jeden chodí v noci len, druhý na svitaní…" Originálny príbeh o rozpoltenom človeku napísal v roku 1886 škótsky spisovateľ Robert Louis Stevenson, ktorý sa preslávil svojím dobrodružným románom Ostrov pokladov. Monodrámu Jekyll & Hyde v sobotu uviedlo ako svoju tohtoročnú tretiu premiéru bratislavské Divadlo P. O. Hviezdoslava.
Pozrite si snímky z novej inscenáce DPOH pre mladých.
Horor nielen z minulosti
Vydaniu hororovej novely Čudný prípad doktora Jekylla a pána Hydea vraj predchádzala Stevensonova nočná mora. Snívalo sa mu o človeku, ktorý sa po požití elixíru z bieleho prášku premení na netvora. Stevenson sa hneď ráno pustil do písania a o tri dni novelu dokončil. S prvou verziou však nebol spokojný a ihneď ju spálil. Do týždňa napísal druhú, viac alegorickú verziu. Za pol roka sa len v Anglicku predalo 40 000 výtlačkov a Stevensonovi sa začal plniť sen o tom, že nebude právnikom, ale spisovateľom.
Mladý herec Marek Koleno tak na javisku v CO kryte divadla, ktorý má pripomínať temnú atmosféru ľudskej mysle, hrá v bielom overale lekára Jekylla. Ten vo svojom temnom laboratóriu stále mieša rôzne farebné bublajúce elixíry. Stôl má plný skúmaviek a chemických baniek, z ktorých si sem tam upije a potom sa premieňa na hororového pána Hydea v čiernom plášti. Koleno stvárňuje všetky postavy hry, plazí sa v čiernych celuloidových pásikoch, vytvára najrôznejšie zvuky, pôsobivo mení hlasy, kostýmy a medzitým počujeme desivé vety. Napríklad Henryho Jekylla: „Vždy som tušil, že človek nie je len jeden. Má iba jedno telo, ale v ňom sa skrývajú dve rozdielne entity. Dve osobnosti, ktoré sú v neustálom spore, protirečia si, súperia spolu, je medzi nimi permanentné napätie.“ Raz je doktorom, ktorý nechápe obavy svojho roztraseného sluhu Poola, inokedy sebavedomým londýnskym šľachticom na večierku.
Foto: Katarína Bubeníková
Riaditeľka DPOH Valeria Schulczová k inscenácii povedala: „My sami často pomáhame zrodu monštra, ktoré poväčšine nebýva rozpoznateľné na prvý pohľad. Jeho desivá tvár býva skrytá. Tak ako je pán Hyde ukrytý v tele doktora Jekylla. Ich podivný prípad je hororom nielen z minulosti.“ Umelecký šéf divadla Gejza Dezorz ju dopĺňa: „Vieme, že téma našej novej inscenácie nie je nová. No spracovanie inscenačného tímu je inovatívne a veľmi atraktívne. Vydali sme sa cestou monodrámy za sprievodu zvukov a ruchov, aby sme najmä mladým divákom a diváčkam ponúkli nevšedný divadelný zážitok.“
Čítajte viac Kto naučil Jamesa Bonda bojovať zblízka? Bratislavčan Lichtenfeld
Mágia so zeleninou
V bulletine k inscenácii režisérka Lucia Mihálová divákom prezradí, že s Markom Kolenom spolupracuje už od čias štúdia na Vysokej škole múzických umení. Keď chcel pred pár rokmi Marek spraviť monodrámu pre stredoškolákov založenú na zvukoch a ruchoch, čomu sa odborne hovorí foley art, ona chcela napísať horor. Dvojica istý čas premýšľala nad Alfredom Hitchcockom, no keď prišla pandémia korony, vyhral vraj Stevenson a jeho fenomenálna metafora človeka s dvoma protikladnými identitami. Takže spojili Mihálovej nápad dramatizovať Dr. Jekylla a Mr. Hyda s Kolenovou ideou využiť foley art. „Doktor Jekyll sa nestal závislým len od nejakého podivného elixíru, ale najmä od toho, že mohol byť niekým iným – pánom Hydeom. Inscenáciu sme vytvorili pre mladých ľudí, lebo tí často prechádzajú podobnými pocitmi a dostávajú sa do rôznych pokušení. Veríme, že majú viac pevnej vôle ako doktor Jekyll,“ hovorí Mihálová.
Foto: Katarína Bubeníková
Koleno objasnil, ako sa myšlienka na monodrámu vyvíjala: „Pôvodne sme chceli s projektom chodiť po slovenských školách, bolo to vymyslené ako taká mobilná inscenácia, bez divadelného svetla a tmy. Pôvodne sme chceli urobiť niečo na pomedzí scénického čítania a rozhlasovej hry, už tam malo byť foley, ja sám som mal hrať niekoľko postáv, mal som meniť hlasy. Keď sme sa neskôr dohodli s DPOH, začali sme premýšľať nad divadelnou mágiou, veľa postáv sa vyškrtlo oproti originálu aj pôvodnej úprave, celkovo forma sa zmenila, aby to bolo divadelnejšie. A tak sme si sami zháňali kostýmy, scénu, sám si robím zvuky, nahrávky, strih, má to svoje čaro.“
Čítajte viac Divadlo P. O. Hviezdoslava je prvou mestskou divadelnou scénou Bratislavy
Azda najzaujímavejšou časťou inscenácie je práve foley art – teda ruchy, ktoré vidíme vznikať v priamom prenose. (Foley art je pomenované podľa priekopníka zvukárskej profesie Američana Jacka Foleyho, ktorý žil v rokoch 1891–1967 a vytvoril unikátnu metódu tvorby zvukových efektov počas živého premietania). Je fascinujúce sledovať, ako Marek Koleno pomocou predmetov, ako je tácka, kúsok látky, či rôznych druhov zeleniny verne napodobňuje zvuky – pomocou plastových pásikov vytvorí zvuk praskajúceho ohňa i padajúceho dažďa, nafúknutím gumových rukavíc a ich naťahovaním imituje vŕzganie snehu, no najdesivejšie je, keď rukou rozmliaždi papriku a rozpráva, ako Hyde jeho profesorovi rozmliaždil lebku. Potom celou silou láme stopkový zeler a rozpráva o praskajúcich rebrách…
Nuž, v čase umelej inteligencie je napokon najväčším zážitkom pre divákov zvuk vytvorený naživo pred nimi – obyčajným ničením zeleniny! Ale aké je to pôsobivé. Mladí diváci pri týchto scénach ani nedýchali.
