Založili ste nové divadlo, aké je to divadlo, na čo sa bude zameriavať?
Divadlo bez masky sme založili ako neziskové občianske združenie s cieľom uvádzať „neobjavené“ alebo „zabudnuté“ hry zahraničných autorov. Chceme sa orientovať predovšetkým na súčasnú dramatiku, hry žijúcich autorov. To sa nám podarilo našou prvou inscenáciou Marka Ravenhilla Bazén (bez vody), ktorú sme preložili a premiérovo uviedli na Slovensku. Podarilo sa nám angažovať skúsených oceňovaných divadelných tvorcov ako Martin Kotúček, aj mladých tvorcov ako minuloročnú absolventku divadelnej režie Katy Quisovú, výnimočný talent. Aj Vyučovanie Dony Margarity prináša neobyčajné kombinácie, v Paríži žijúca slovenská režisérka Mária Záchenská a Oľga Belešová ako skúsené osobnosti s desiatkami inscenácií na konte a začínajúci divadelní výtvarníci v strednom veku Marina Žiaková a Michal Lalinský, pre ktorého je to divadelný debut. Naším zámerom je robiť poctivé divadelné remeslo a zároveň umenie, ktoré bude baviť divákov.
Pozrite si fotografie z nového predstavenia Divadla bez masky s názvom Vyučovanie Dony Margarity
Prečo ste zvolili názov „bez masky“?
Názov divadla vznikol spontánne, bol to prvý nápad, čo mi prišiel na um. Aby to bolo niečo ľahko zapamätateľné a odlíšilo nás od iných divadiel. Názov má tiež odzrkadľovať našu úprimnosť a fakt, že fungujeme v „nedivadelnom“ priestore, kde nie je plnohodnotné technické vybavenie. Napriek tomu dokážeme robiť dobré divadlo.
Nemáte žiadne „štátne“ finančné zdroje, pokiaľ viem, nebojíte sa rizika?
Požiadali sme o niekoľko grantov. Ako začínajúcemu subjektu bez histórie nám všetky zamietli, okrem drobného grantu z BKIS. Vznik prvých dvoch inscenácií nás stál približne 30-tisíc eur, z toho 5-tisíc sme získali cez crowdfunding od kamarátov a podporovateľov a zvyšok z vlastného vrecka s mojou divadelnou partnerkou Katkou Šúchalovou. Ďalších približne 30-tisíc eur sme dokázali vybártrovať. Veľkú hodnotu má práca mnohých profesionálov, ktorí pre nás pracujú zadarmo – od webmastra až po technika, ktorý nahráva spoty, dohromady sú to stovky hodín. Ja sám divadlu týždenne venujem minimálne 30 hodín práce zadarmo. Zatiaľ si hry na svoje reprízy dokážu zarobiť zo vstupného, ale na vznik nových už budeme potrebovať granty. V októbri plánujeme uviesť hru Slúžky v réžii Soni Ferancovej, ak nezískame aspoň jeden zo štyroch grantov, budeme musieť inscenáciu preložiť na neskôr.
Čítajte viac Oľga Belešová ako učiteľka Dona Margarita vás postaví do pozoru
Zatiaľ hráte dve predstavenia, čo ešte plánujete?
Rozpracovaných máme viacero titulov. Okrem Slúžok Jeana Geneta, na ktoré už máme zložený tím z etablovaných tvorcov (S. Ferancová, R. Ptačin, S. Vachálková, M. Kotúček), na budúci rok pripravujeme dve súčasné hry s dlhými názvami, Griegov Kozmonautov posledný odkaz žene, ktorú kedysi miloval v bývalom Sovietskom zväze a hru austrálskeho dramatika Davida Finningana s ekologickou tematikou Zabíjajte popieračov klimatických zmien!
