Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Čo ste zamýšľali dosiahnuť, keď ste pred šiestimi rokmi odštartovali projekt Shakespeare s deťmi?
Janka Zednikovičová: Chceli sme vytiahnuť rodičov s deťmi z obchodných centier a prilákať ich k nám na Shakespeara. Ľahkou formou rozprávok v dekoráciách našich hier spolu so súťažami sme im popri rozprávke chceli predstaviť aj autora, tituly a ukázať, aké môže byť divadlo v netradičnom open air priestore hradu. Tento rok posúvame projekt smerom k vlastnej tvorbe, aby sme Shakespeara a deti prepojili nielen dekoráciami z jeho hier a priestorom hradu. Autor a režisér Róbert Mankovecký nám napísal rozprávku pre deti od 4–5 rokov s názvom Klamár Jago, ktorá vychádza z textov Shakespeara tak, aby to bolo pre deti prijateľné. A podobne ako projekt Shakespeare koncert aj rozprávku plánujeme hrať aj mimo nášho festivalu a v iných verejných priestoroch.
Pán Mankovecký, ponuku na tvorbu rozprávky ste dostali preto, že sa predtým v Divadle P. O. Hviezdoslava osvedčila vaša rozprávka Tri prasiatka?
Róbert Mankovecký: Asi áno. Treba pripomenúť, že hosťujúce rozprávky sa doteraz uvádzali počas festivalu vždy v nedeľu v scéne hry, ktorá sa v sobotu večer predtým hrala. Takže niekedy sa tá shakespearovská scéna k rozprávke hodila viac, niekedy menej, ale vždy to bolo zaujímavé. Nešlo len o rozprávku, rozprávali sme sa s deťmi a ich rodičmi aj o scénach zo Shakespeara, deti odpovedali na otázky o divadle a vyhrali nejakú hračku. Teraz som dostal zadanie vytvoriť rozprávku, ktorá by vychádzala zo Shakespeara. Lenže on žiadnu rozprávku nenapísal, aspoň o tom nemáme vedomosť. Vo Foliu vydanom v roku 1623 žiadna rozprávka nebola, bolo tam 33 úplne iných hier. A tak som za základ zobral Zimnú rozprávku.
Pozrite si, čím lákajú tohtoročné Letné shakespearovské slávnosti v Bratislave.
No vidíte, aspoň v názve sa predsa len u Shakespeara rozprávka objavila…
RM: Základný príbeh tej hry je rozprávkový. Samozrejme, v texte pre deti sa nemohol objaviť celý Shakespearov príbeh o dvoch kráľoch – kamarátoch. Jednému sa narodí dcéra, tak kamaráta pozve na krst, no potom má pocit, že žena mu práve s kamarátom bola neverná. Preto kamaráta vyženie, dá pokyn dieťa zmárniť a ženu zavrie do veže. My sme si z príbehu zobrali dvoch kráľov – sicílskeho a českého. To je inak u Shakespeara jedna z najsmiešnejších vecí, ktorú napísal – okrem scény v hre Dvaja páni z Verony, kde idú z Verony do Milána loďou, nikto nevie prečo a ako, lebo to sa reálne nedá. V Zimnej rozprávke zasa vystupujú dvaja kamaráti z detstva, český a sicílsky kráľ, ktorí sú cez more susedia. No deti hádam zemepis ovládajú lepšie. Aj v našej rozprávke sa títo králi stretnú, narodí sa dcéra, ktorú otec tiež dá pokyn zmárniť a kamaráta vyženie.
Líniu o nevere ste kvôli detským divákom vynechali?
JZ: Riešili sme to tým, že postavy z viacerých Shakespearových hier sa prelínajú. Takže v našej rozprávke máme zákerného Jaga, ktorý našepkáva kráľovi so zlým úmyslom, aby začal byť podozrievavý.
RM: Máme na to právo. Totiž v našej rozprávke skupinka piatich postáv nájde na hrade divadelnú scénu a hovorí si: Jéj, tu bude divadlo. Nájdu kufor s kostýmami a scenármi. A keďže každá postava má iný scenár, budú sa takto prepletať postavy z rôznych hier aj v rozprávke. Zlý pobočník Othella Jago sa teraz stane sluhom nášho sicílskeho kráľa zo Zimnej rozprávky, český kráľ má tiež svojho sluhu, ktorým je rytier Falstaff – pôvodne z hry Veselé paničky windsorské. U nás sa košík z dieťaťom, ktoré sluha nedokázal zmárniť a nechal ho v lese, zázračne ocitne pred chalupou, kde sa zjaví Titania, bohyňa lesa…
A máme tu štvrtú Shakespearovu hru, Sen noci svätojánskej.
RM: Presne tak, Titania si dieťa chce nechať, objaví sa Oberon a škriatok Puk. Chceme, aby sa v našej rozprávke vyskytli všetky tieto známe postavy. Veríme, že príbeh bude pre deti pochopiteľný. Máme skvelých hercov – kráľa Leonta a pastiera bude hrať Martin Kaprálik, Jaga, Oberona a Falstaffa stvárni Dávid Hartl, kráľa Polixena a Puka – Adam Jančina, Florizel a komorník sú postavy pre Vlada Plevčíka. Ženské postavy Perdidu, komornú a Titaniu sme zverili Barbore Palčíkovej. Každý z hercov sa už Shakespera dotkol, Barbora hrá Oféliu a Adam Jančina hrá Laerta v Hamletovi, Dávid Hartl je Romeo a Maťo Kaprálik hral kedysi Hamleta v muzikáli. Apropo, Kaprálik a Hartl hrali v rozprávke Tri prasiatka, mám s nimi dobrú skúsenosť.
Budú v rozprávke aj pesničky?
RM: Samozrejme, pesničiek je šesť, všetci naši herci spievať vedia, majú skúsenosť s muzikálmi.
JZ: Podmienkou obsadenia bolo, aby všetci herci vedeli spievať, lebo rozprávku sme chceli odľahčiť pesničkami a pohybom. Nie je to však muzikál.
RM: Pesničky sú nevyhnutnou súčasťou rozprávky, pretože dnešné deti si potrebujú chvíľu oddýchnuť od textu, od príbehu, aby to zvládli vnímať. Rozprávky spred 40 rokov, ktoré mám v Martine na dramaturgii, neviem dočítať ani ja, neviem si predstaviť, že by sa na ne deti dnes pozerali. Napríklad taký Gašparko stále len rozpráva, to by deti uspalo.
Sú pesničky a text vo veršoch, keďže ide o Shakespeara?
RM: Pesničky sú obyčajne vo veršoch, ale postavy nehovoria shakespearovské vety. Zo Shakespeara sme skôr zobrali situácie. V lese, keď Oberon pošle Puka s dieťaťom, zaznejú asi tri vety zo Shakesperovho Sna noci svätojánskej. Máme aj scénu, kde sa postavy stretnú s Pukom a on mení hlas, ako keď v Sne svätojánskom Hermia a Lysander blúdia v lese a on rozpráva ich hlasmi. U nás Puk mení hlas, aby sa kráľ dozvedel pravdu o zákernom Jagovi. Rozprávka sa končí šťastne, na konci Jago konštatuje, že takýto koniec je strašne gýčový, že dnes je moderné postdramatické divadlo a šťastné postavy nikoho nezaujímajú.
Čítajte viac Od Brna prepínam do slovenčiny, hovorí známa česká herečka Tereza Kostková
JZ: To je autorov odkaz nám dospelým. Chceme vzdelávať deti, ale pri rozprávkovom projekte sa učia aj rodičia – keď sa bavíme o autorovi, občas zistíme, že ani rodičia nevedia vždy odpovedať. Chápeme to, keď máte malé deti, prirodzene sa niekoľko rokov venuje celkom iným záležitostiam než divadlu.
RM: Takže chceme jemne vzdelávať, ale bude to smiešna, zábavná rozprávka, ktorá nemá ambíciu dostať divadelnú cenu Dosky ani zaujať odbornú kritiku. Možno sa rozprávka nebude páčiť vôbec nikomu, okrem všetkých divákov, ako povedal anglický dramatik Ray Cooney. Ale vtedy budeme šťastní.
Rozprávka by mala mať aj zaujímavú výtvarnú stránku, vraj chcete využiť ilustrácie Henriho Rousseua?
RM: Henri Rousseau pekne maľoval stromy, jeho bizarnosť a farebnosť sa nám hodia na scénu nočného lesa. Rousseau nám bude pasovať aj ku kostýmom Evy Farkašovej. To, čo bude namaľované na paravanoch, sme dali na vytlačiť aj na látku kostýmov.
Mal by Shakespeare radosť, keby videl vašu rozprávku Klamár Jago?
JZ: Podľa mňa by napísal štyri ďalšie rozprávky, keby zistil, že to pre diváka funguje.
RM: Presne o tom máme záverečnú pesničku: „Rozprávka sa končí no a dobro v nej vždy zvíťazí, možno že sa hore v nebi William Shakespere urazil. Určite má na to svoje dramatické dôvody: čo robíte s mojím textom, veď sa to tam nehodí. Shakespearove práva na hry dávno sa už skončili, keď ich kradne dnešný autor, ako nič sa pomýli. Komédie, tragédie, robí si v nich, čo len chce, Thália ho za tento hriech určite raz potresce.“ A potom ešte zaznie: „Rozprávka sa skončila tak naivne a hlúpo vraj, každý večer na Hrade však býva Shakespeare naozaj, stačí si len dobre vybrať hru LSS v programe, povedzte rodičom doma, že ich večer čakáme. Trolejbus 44 na kopec ich dopraví, rifle, tričko, ľahká bunda, žiadne veľké prípravy. O divadle rozprávajte tatinovi aj mame, povedzte im, že na Hrade už len na nich čakáme.“
Čítajte viac Ľuboš Kostelný: Ako Hamlet budem synom Terezy Kostkovej
Takže čo všetko ponúknete toto leto milovníkom Shakespeara?
JZ: V programe bude šesť inscenácií. Začneme s tragédiou Romeo a Júlia v réžii Doda Gombára, ktorú sme vlani nehrali a bude to jej finálna derniéra. Hráme štyri predstavenia, kto ju doteraz nevidel, má poslednú možnosť, dekoráciu už čaká finálna demontáž. Taký býva osud dekorácií divadelných hier. Okrem inscenácie Hamlet, za ktorú vlani Ľuboš Kostelný získal Dosky, uvedieme ešte naše inscenácie Komédia omylov a Dvaja páni z Verony. Pozveme si aj českých hostí, a to s premiérovou inscenáciou Jakuba Kroftu Macbeth. Po minuloročnom úspechu zopakujeme inscenáciu Búrka režisérskeho tandemu SKUTR, teda Lukáša Trpišovského a Martina Kukučku. My vyrazíme hosťovať na dva české hrady – s Hamletom na Nejvyšší purkrabství Pražského hradu a s Dvoma pánmi z Verony na Moravskoslezský hrad v Ostrave.
