Starý príbeh, noví herci
Teraz sa časť tvorcov rozhodla, že Fontánu pre Zuzanu oživia opäť – v podobe muzikálu. Eva Vejmělková však už do rovnakej rieky, pardon fontány nevstúpila, namiesto nej našli tri nové mladé Zuzany – Viktóriu Ševelovú, Lindu Šuhajdovú a Sáru Varšovú. Mamu Kami stvárni Lucia Vráblicová a v príbehu sa objavia aj seniori, ktorých stvárnia Pavol Topoľský či Dan Junas.
„Helena Růžičková, ktorá vo filme hrala postavu mamy Kami, mala neskutočne veľký zmysel pre humor. Nevravím, že ja nemám žiadny, ale nie až taký veľký,“ priznáva Lucia Vráblicová, ktorá mala v čase uvedenia prvej Fontány pre Zuzanu 10 rokov.
Pesničky sa nemusela učiť, lebo si ich pamätá, videla všetky tri filmy, aj niekoľkokrát. Nový divadelný muzikál bude podľa nej iný už v tom, že teraz sa autori snažili zhutniť všetky tri filmy do 90 minút. „Preto bude Fontána pre Zuzanu na javisku rýchlejšia, svižnejšia a všetko bude naživo, pod holým nebom.“
Réžie a choreografie sa ujal Jaroslav Moravčík, ktorého označujú aj za divadelného mága – je známy aj tým, že vytvoril niekoľko programov pre SĽUK, ale aj choreografie pre muzikály, opery či balety v najrôznejších divadlách vrátane SND.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Moravčík má k Fontáne vrelý vzťah. Na našu otázku, či čítal aj pôvodnú knižku Eleonóry Gašparovej z roku 1971, povedal, že samozrejme. „Dvojku Fontány som aj choreografoval a zahral som si v nej aj malú epizódnu postavu. Mám aj platňu Dvaja. Keď sme sa s manželkou zoznámili, bola to naša muzika,“ hrdo dodal.
Aj herečka Lucia Vráblicová režisérovi Jaroslavovi Moravčíkovi celkom dôveruje, jeho prácu pozná už viac ako tridsať rokov, odkedy prišla na Novú scénu, a cení si jeho osobitý rukopis. V muzikáli Fontána pre Zuzanu hrá dôležitú úlohu voda ako symbol života a nácviky choreografie sa robia v hasičskej zbrojnici, kam zvolali aj tlačovú konferenciu. „To mi nenapadlo, je to zábavné, ale v našom muzikáli hrá postavu vody tanečnica, hasičská zbrojnica jej neublíži,“ myslí si Lucia Vráblicová.
Pod veselým, emotívnym a romantickým libretom je podpísaná osvedčená trojica – Karol Hlávka, Dušan Rapoš a Jaroslav Moravčík. Korepetícii sa venuje hudobník Marco Pillo, v modernej kvalite ožijú aj hity Vaša Patejdla. Ten vraj kedysi neveril, že pesničky z Fontány sa stanú megahitmi. „Sú veci, ktoré neviete predvídať a naplánovať, preto som vnútorne šťastný, že ten príbeh a moje piesne prežili celé generácie a majú čo povedať aj dnešnému publiku,“ povedal Vašo Patejdl.
Scénu a kostýmy zverili Petrovi Janků. Tvorcovia sľubujú, že choreografie a skvelá hudba budú hrať prím. Uvidíme už čoskoro, muzikál má totiž premiéru 16. júna v amfiteátri v Hlohovci. Potom sa vydáva na turné, počas leta uvidia diváci predstavenia v desiatich mestách – po Hlohovci nasleduje Terchová, Prešov, Nitra, Banská Štiavnice, Martin, Bratislava, Trenčín, Myjava, Nové Zámky. Na jeseň by sa muzikál hral v halách a potom sa šnúra presunie do Českej republiky s premiérou v Prahe.
Žiadna kópia filmov
Choreografa Jaroslava Moravčíka, ktorý je v muzikálovej verzii teraz aj režisérom, sme sa opýtali na jeho ďalšiu spoluprácu s filmovým režisérom Dušanom Rapošom. Pred rokmi spolu dvojica vytvorila rockovú operu Pietro a Lucia: „Bol to veľký medzinárodný projekt, ozaj veľké plátno s fantastickými hviezdami, ako je Marcello Rota, dvorný dirigent Andreu Bocelliho, spievali nám ľudia z La Scaly, tancovali baletní umelci z najlepších divadiel.
To je Dušan, všetko chce veľké a najlepšie, takže to nás spája – obaja chceme urobiť Fontánu pre Zuzanu tak, aby bola veľká a najlepšia. Duška trošku krotím, pekné sú hviezdne sny, ale niekedy realizácia môže naraziť na úskalia. S nadšením a elánom sa však problémy sa dajú prekonať. Obdivujem veľkosť Dušanovej duše a snahu, aby všetko bolo mega.“
Čítajte viac Nová Fontána pre Zuzanu má hneď tri Zuzany, mladé a talentované. Kto dostal rolu Evy Vejmělkovej?
Komu teda napadlo, že by sa z Fontány pre Zuzanu mal spraviť nový muzikál? „Prišiel s tým za mnou Dušan, či by som nezrežíroval Fontánku. Jasné, bol som za, ale viem, že už nejaký pokus bol a neviem, či dopadol najšťastnejšie. Tak som povedal, že skúsim napísať libreto, povyberám piesne, čo by sa doň sedeli a dám ich do logického poradia. Dušanovi som poslal výsledok, kde bolo asi 27 piesní od Jednotky po Trojku a jemu sa to páčilo.
Nečakajte však kópiu filmov. Dušan prizval do spolupráce aj Karola Hlávku, ten pridal dejové linky a situácie, ktoré som prebásnil a potom sme si v trojke posielali nápady a vymýšľame dodnes,“ vraví Moravčík. Príbeh vraj museli zjednodušiť, vynechali bočné línie, čo Rapošovi niekedy bolo aj ľúto. Moravčík však sľubuje „paľbu najväčších hitoviek“.
Za verše môže pandémia
Na tlačovej konferencii k muzikálu Jaroslav Moravčík vtipne poznamenal, že počas pandémie sa premenil na „Jaroslava Shakespeara“. Opýtali sme sa ho na podrobnosti a on vysvetlil, že keď za pandémie zavreli divadlá, práve v SND pracoval na opere Aida. „V generálkovom týždni nás poslali domov a moja nepokojná duša to nezvládala. Bol som zvyknutý robiť 13 premiér do roka, ráno som bol v Prahe, večer v Ostrave, lietal som ako špinavá bielizeň.
Čítajte viac Igor Timko z No Name ako hviezda muzikálu u našich susedov: Považujem to za zázrak, hovorí
Tak som si sadol a na sociálnu sieť som pre kamarátov vyhodil jednu básničku. Za deň získala 300 000 pozretí, čo mi spôsobilo šok. Začal som teda každý deň básniť. Skladateľ Zdeněk Barták, ktorý napísal hit Nonstop pre Michala Davida, mi poslal dve skladby, či by som mu ich neotextoval – poslal som mu texty a povedal, že veľmi dobre. Napísal som napríklad báseň, ktorú som nazval Neskromne.“
Samozrejme, že nás to zaujíma, a tak Moravčík recituje svoju humornú báseň: „Raz, neďaleko neba / stretol som sám seba. A je len logické, že práve tam / túto osobnosť stretávam.“
Písal však aj o šťastí a aj túto báseň na požiadanie precítene prednesie:
Jaroslav Shakespeare (vyslovuje, ako sa píše) – Šťastie.
Oral chlapec, oral pole / vo dne v noci, v jednom kole / hrabal sa v tej čiernej hline / tam v stráňavách pri Žiline./ Sadil do nej svoje šťastie / nech mu tam na poli rastie./ Polieval ho vlastným potom / ohradil vysokým plotom / až do očí mnohým bilo / že mu šťastie vyklíčilo./ Vyklíčilo, rýchlo rástlo / prinášalo chlebík na stôl./ Chlebík plný radostí / pre chlapca i pre hostí./ Mal on naňho taký nožík / ktorým krájal ten dar boží/ a kto prijal kúsok chleba/ poznal šťastie okolo seba./ Až raz ten, kto odmietal ten dar / a poznal okolo seba len svár / a šťastie v žlči utápal / zvalil plot a šťastie pošliapal./ Zobral chlapec, zobral pluh/ a odišiel tam na juh / obrábať tam iné polia / spomienky na prvé bolia./ Až časom chlapec pochopil/ keď už nabral viacej síl / že šťastie nerastie na poli / že všetko raz prebolí / že každý ho nosí v sebe/ vo svojom vnútri, vo svojom chlebe.
Žartovné básne vraj počas pandémie písal každý deň, postavil si na Liptovskej Mare zrub a chodil sa kúpať do Tatralandie. „Vždy, keď som si v horúcej vode sadol, šrotovalo mi to v hlave a vypadla nejaká básnička.“
Tým sa oblúkom zasa cez vodu vraciame k Fontáne pre Zuzanu, do ktorej Moravčík pripísal aj alegóriu vody. Pôjde o tanečnicu, ktorá stvárni Zuzanu a jej emócie v predstavách jej milého Olina. Ako alegória vody sa budú striedať Moravčíkova dcéra Kristína s Viktóriou Pažitnou, Olina alternujú Jakub Janotík a Michal Candrák.
