Naši predkovia na úsvite ľudských dejín nič nevedeli o psychoanalýze ani o neurovede. Nevedeli ešte ani poriadne používať reč, ale už vedeli, že vďaka snom a smrti majú dušu. Ich starejšinovia a vedmy vedeli aj to, že existuje vzácny čas mimo času, taký v ktorom obvykle prebývajú bohovia, a my ľudia len občas, v noci alebo ráno, keď sen ešte jemne drží prst na viečku ale zároveň si už hore.
Je to priestor medzi svetmi, ten ktorý s ľahkosťou navštevujú deti a šamani a my ostatní sme doň len občas hodení. Je to miesto, kde hierarchia svetov nefunguje, kde vedľa seba rovnocenne leží náš vedomý denný život a svet snov, a oba platia rovnako.
Čítajte viac Talentovaný slovenský tanečník vďaka UNESCO vyštudoval prestížnu školu v Monaku
“Téma si ma našla úplne prirodzene, väčšina z nás sníva, približne tretinu života strávime spánkom počas ktorého snívame, prežívame ďalšiu realitu, v snoch sa zjavujú nevedomé stránky udalostí ktoré prežívame,” hovorí o ta-nečnej inscenácii SEN režisérka a choreografka Lucia Holinová.
“Niekedy až príliš reálne, niekedy symbolické alebo až absurdné. Prežívala som práve obdobie plné snov, v ktorých mali veľké zastúpenie aj nočné mory, tak mi prišlo zaujímavé sa tým inšpirovať do tvorby ďalšieho predstavenia.
S nápadom urobiť predstavenie o snoch a snívaní som sa zverila Zuzane Očenášovej Vasičákovej, s ktorou som spolupracovala ako tvorkyňou námetu už v mojich dvoch predchádzajúcich predstaveniach, po spoločných rozhovoroch Zuzana napísala námet predstavenia. Zároveň som sa zaoberala teoreticky témou.”
Lucia Holinová začala výskumom s tanečníkmi už minulý rok, zaoberali sa telesnými vnemami pri bdení, zaspávaní a samotnom snívaní a improvizovali na dané témy. K spolupráci oslovila tanečníčky a tanečníkov, ktorí patria k špičke súčasného tanca a streetdanceovej scény – Lukáša Bobalíka, Daniela Račeka, Paulínu Šmatlákovú a Katarínu Čillíkovú, čím vznikla zaujímavá fúzia. Tanečníci sa navyše stávajú aj hudobníkmi hraním na krištáľové misy.
Čítajte viac Red Bull Dance Your Style sa vracia do Bratislavy
“Choreografia Sen je podľa mňa zmyslovým zážitkom. Prepája rôzne zaujímavé obrazy, ktoré nevieme uchopiť, ale pripomínajú nám poznateľné charaktery, situácie a svoju realitu z inej perspektívy,” hovorí Katarína Čillíková, ktorú oslovila aj určitá abstraktnosť sna a snívania a tiež mnohovýznamovosť témy, ktorá zahŕňa biologické procesy, kogníciu človeka a aj množstvo príbehov, ktoré sú niekedy iba okamihmi, ktoré zažívame v spánku.
“Pre mňa ako tanečníčku z relatívne iného tanečného prostredia to bola vo všeobecnosti nová skúsenosť, najmä čo sa týka procesu vytvárania pohybového materiálu a jeho koncipovania do choreografie. Celý proces bol pre mňa veľmi inšpiratívny a myslím si, že ma obohatil o nové podnety ako rôzne a ako inak môžem pracovať na pohybových témach. Pracovalo sa mi dobre, cítila som sa bezpečne pri zdieľaní v rámci kolektívu.”
Aj pre Daniela Račeka to bola nová skúsenosť. “Stretol som nových ľudí. Z iných oblastí tanca ako som zvyknutý. To je pre mňa vždy veľmi inšpirujúce.” V procese tvorby si začal sny viac uvedomovať a cvičiť sa v ich zaznamenávaní. “Sen prichádza akoby z budúcnosti a ja sa tým pádom viem pripraviť na niečo čo ešte len príde. Alebo mi dáva návod na moju reakciu tak aby mi uškodila čo najmenej.”
Čítajte viac Slovenská tanečná platforma uvedie deväť predstavení, ktoré najviac upútali
Zvukovú zložku tanečnej inscenácie SEN vytvorila Nina Pixel, ktorá sa práci so snami a so spánkom venuje už niekoľko rokov, cez skladanie hudby pre tzv. spiace koncerty, kde ľudia strávia celú noc, často v pyžame. “Sen vnímam ako bránu do iného sveta,” vysvetľuje Nina Pixel.
“Keď snívame, vkročíme do reality, kde je lietanie, chodenie cez steny alebo návšteva miest, ktoré sme nikdy predtým nevideli, úplnou samozrejmosťou. Sny nám prinášajú regeneráciu ale pre mňa sú aj zdroj poznania, učenia sa, hľadania. Často v nich počujem hudbu alebo nachádzam veci, ktoré zrovna hľadám, či už objekty alebo odpovede. A kto vie, čo ak naša zobudená realita je stále sen, a nie je rozdiel medzi svetom snov a tým, kde zrovna nespíme?”
A aký bol proces tvorby? “Hľadanie výslednej hudby je ako konverzácia. Niekedy je to dialóg, často skupinová diskusia. Moje návrhy musia tanečníci a režisérka, choreografka odskúšať, ako keď šijete kostým alebo šaty. Najskôr vytvoríte hrubý návrh, často ani nie z finálneho materiálu, aby ste zistili, či taký „papierový strih“ pasuje.
Keď to sedí, hudba sa viac dočisťuje, zvuky sa pridávajú alebo uberajú, až kým to celé sadne. Snažím sa pochopiť čo má tvorca inscenácie na mysli a na srdci pri každej časti, pri každom obraze, a podľa toho zložiť hudbu. Tá sa stáva jazykom, ktorý pomáha vnímať inscenáciu na emočnej a fyzickej úrovni.” Okrem toho Nina Pixel využila aj niekoľko upravených trackov zo svojich predošlých vydaných prác a albumov.
SEN bude mať premiéru 27. 5. o 20.00 v A4 – priestor súčasnej kultúry.
