Kam povedie prekrúcanie pravdy?
Nová hra Pavučina lží, s ktorou Divadelné centrum pôjde po školách po Slovensku, hovorí o tom, ako fungujú totalitné režimy na princípe obrovskej pavučiny lží – a do akých lží sa môžeme dostať na internete a na sociálnych sieťach dnes. O tom, kam až môže viesť prekrúcanie pravdy. Na hre Jána Šimka v dramaturgii Zuzany Palenčíkovej odborne spolupracovali Zuzana Juráneková a Marek Madro (IPčko) a Ľubomír Morbacher (ÚPN).
Dezinformácie sú dnes módne slovo, no boli tu aj včera, aj dávno v histórii. A rovnako ako vtedy, aj dnes vedia ľudí zmanipulovať natoľko, že dokážu ničiť životy. Autor hry a súčasne režisér Ján Šimko preto siahol po období fašizmu na Slovensku a použil autentické súdne záznamy výpovedí členov Hlinkovej gardy, ktorí vraždili nevinných ľudí, medzi nimi aj deti. (Najmasovejšie vraždenie civilného obyvateľstva v rámci Slovenska sa odohralo v Kremničke a v Nemeckej. V Kremničke popravili 747 ľudí, počet zavraždených vo vápenke v Nemeckej sa odhaduje na 450 až 900 ľudí.)
Vražda je nepochybne silný motív aj pre divadlo, ale dať ju do súvisu s manipuláciou a prekrúcaním pravdy vôbec nie je „od veci“. Vražda ako plánovaný teroristický útok sa stala aj pred rokom na Zámockej ulici v Bratislave a tiež zomreli nevinní ľudia iba preto, že ich niekto z väčšinovej spoločnosti chce vytesniť.

"Považujeme za dôležité ukázať, ako v súčasnosti funguje propaganda, ako dochádza k manipuláciám, šíreniu fake news a radikalizácii na sociálnych sieťach. A tiež, ako fungovala propaganda v minulosti. V čase, keď viac mladých získava informácie o svete zo sociálnych sietí ako z overených médií a trávi o tretinu viac voľného času on-line ako off-line, je to obzvlášť dôležité,“ objasňuje tému inscenácie jej autor a režisér Ján Šimko.
Pavučina lží ukazuje, ako fungovala propaganda za fašistickej Slovenskej republiky 1939–1945 a ako teraz dochádza k manipuláciám, šíreniu fake news a radikalizácii na sociálnych sieťach. Prečo obsah na sociálnych sieťach nie je regulovaný, prečo prevádzkovatelia nechcú zabrániť šíreniu fake news, pôsobeniu trollov a ďalším manipulatívnym praktikám. Keď sú spochybňované tradičné štátne a verejné inštitúcie, ako sú školy či médiá, dostávajú priestor práve dezinformácie a manipulácia.

Hra Pavučina lží je práve o tom, ako dezinformácie negatívne zasahujú aj do off-line životov ľudí a celých komunít. „Až 69 percent užívateľov Facebooku, ktorí v reálnom živote vykonali nejaký radikálny čin, nemusel to byť hneď teroristický útok, sa radikalizovalo vďaka algoritmom Facebooku,“ konštatujú tvorcovia hry.

Každý „ide svoje“
Pavučina lží je dokumentárna inscenácia, čerpá z faktov a kombinuje autentické výpovede s útržkami životných príbehov. O to náročnejšie je to pre hercov, no Henrieta Virágová, Miloš Kusenda a Michal Rosík si dokážu udržať pozornosť mladého publika. Pomáha im v tom aj striedanie javiskovej reči s videoprojekciami. Silným motívom v hre je aj dialóg radikalizovaného chlapca, ktorý popiera holokaust, so svojím otcom. Ukazuje vzájomné odcudzenie v rodinách a túžbu po živote v bubline, kde má každý rovnaký názor.

Ako sa študentom páčila hra na bratislavskej premiére? „Bolo to pravdivé, čo tam ukázali, ale neviem, čo sa s tým dá robiť,“ reagovali často. Aj keď zďaleka nie všetci sa vo svojom okolí stretli s extrémistickými názormi a radikalizáciou, väčšinou potvrdzujú jedno: nevieme jeden druhého počúvať, ani medzi generáciami. „Ja som sa s tým stretla u svojho starého otca. Chcela som sa s ním porozprávať, ale on ma vôbec nechcel počúvať, stále si "išiel svoje“. Bolo mi z toho smutno a radšej som ten rozhovor ukončila," hovorí študentka, zrejme za mnohých ďalších.
Po skončení predstavenia mladí neostanú s ťažkou témou sami. Vždy je pripravená beseda s tvorcami a aj so psychológom z centra pomoci Ipčko a pracovníkom Ústavu pamäti národa, ktorí s rešpektom odpovedia na všetky otázky.