„Nezameniteľné herectvo a šarm pani Evy Rysovej sme desiatky rokov obdivovali nielen na divadelných javiskách, kde stvárnila vyše 200 charakterovo aj žánrovo rozmanitých postáv, ale aj v mnohých televíznych inscenáciách, seriáloch a filmoch. Dlhé roky spolupracovala s rozhlasom a dabingom, vďaka čomu si jej charizmatický hlas budeme môcť aj v budúcnosti pripomínať z rozhlasového archívu. Ako pedagogička na VŠMU a Cirkevnom konzervatóriu vychovala celé generácie mladých umelcov. Je nám to veľmi ľúto a v mene všetkých bývalých kolegov z Divadla Nová scéna vyslovujeme rodine i blízkym úprimnú sústrasť,“ hovorí generálna riaditeľka divadla Ingrid Fašiangová.

Umelecký riaditeľ Divadla Nová scéna Karol Čálik tiež prijal správu so zármutkom. „Odchod každého človeka je bolestivý. Pre nás je to o to bolestivejšie, že odišla vynikajúca herečka, nezabudnuteľná kolegyňa s veľkým srdcom. Pokorná služobníčka Thálie. Milá naša Evička, nikdy na Teba nezabudneme, ako aj tvoji verní diváci, ktorí Ťa milovali, tak ako aj my. Česť Tvojej pamiatke!“
Herečka stvárnila v Slovenskom národnom divadle mnoho výrazných ženských postáv
Eva Rysová študovala na VŠMU v Bratislave v triede Júliusa Pántika. Okrem neho Evu Rysovú počas štúdia ovplyvnili takí pedagógovia ako Andrej Bagar, Viliam Záborský, Ladislav Chudík alebo Mikuláš Huba. Hereckú cestu začínala ako ochotníčka, po zavŕšení štúdií nastúpila mladá herečka do Armádneho divadla SNP v Martine (1955 – 1960). Jej prvou rolou bola Hanka v Karvašovom Pacientovi 113.

Ďalších päť rokov účinkovala v Krajskom divadle v Trnave a jeden rok v Krajskom divadle Nitra. Počas desiatich rokov v mimo bratislavských divadlách vytvorila veľkú paletu rozmanitých postáv, v ktorých uplatnila svoj talent, zmysel pre komiku, krásu i šarm: Agnesa (Škola žien, 1955), Colomba (volpone, 1957), Helena (Sen noci svätojánskej, 1961), Rosaura (Prefíkaná vdova, 1962) či Beatrice (Sluha dvoch pánov, 1963).

V roku 1966 nastúpila do činohry Novej Scény, kde za 40 divadelných sezón vytvorila množstvo dramatických ženských postáv: Oľga (Tri sestry, 1972), Gertrúda (Hamlet, 1974), Irina Arkadinová (Čajka, 1976), uplatnila však aj svoj zmysel pre komiku a grotesku: Pokorná (Jožko Púčik a jeho kariéra, 1979, Belorítka (Kocúrkovo, 1982), Vybubnovaná (Najdúch, 1983), Ženíchová matka (Malomeštiakova svadba, 1985). Eva Rysová sa predstavila aj v mnohých televíznych inscenáciách a filmoch (Americká tragédia, Portrét Doriana Graya, Eden a potom, Olejkár), veľkú popularitu jej prinieslo účinkovanie v seriáli Búrlivé víno televízie Markíza.