Vyšlo o ňom množstvo článkov, publicista Ján Čomaj o Kvietikovi napísal knihu Život bez opony. Ľudia teda vedia, že sa narodil 10. mája 1934 v Dolných Plachtinciach, že rodičia boli ochotníci, že chcel byť lekárom, že vyštudoval herectvo na VŠMU a pôsobil najprv v Armádnom divadle v Martine.
Foto: Jozef Vavro
V roku 1959 sa Štefan Kvietik stal členom Činohry Slovenského národného divadla a začala sa dôležitá kapitola jeho života. Neskôr sa stal aj pedagógom, ale po revolúcii prišla zásadná zmena. V rokoch 1990 – 1994 bol poslancom NR SR. Búrlivé deväťdesiate, ale aj tam mu to svedčalo. Takže, život má pestrý, zanecháva veľa stôp, no pre nás je dôležitá jeho herecká tvorba a umelecký odkaz.
Hádzal iskry
Štefan Kvietik hral v kultových filmových dielach, ako je Tisícročná včela, Červené víno, Medená veža, Skrytý prameň, Boxer a smrť a mnohých ďalších. Cez film ho pozná každý, ale on vytvoril aj galériu nezabudnuteľných postáv v divadle, bez ktorých by ani tie filmové neboli asi až také. Hral kráľov aj junákov, zložité psychologické charaktery. Napríklad Kráľ Lear, Dvaja, Vejár, Električka zvaná túžba. Stihol toho dosť. Však som ho videla v roku 1964 v hre Igora Rusnáka Líšky, dobrú noc, kde hral s Božidarou Turzonovovou, a bolo to výborné. Všetko je v pamäti divákov a všetko je zhodnotené v odbornej literatúre.
Spomínam si, ako výborne dopĺňal v mladých časoch Kvietik kompániu výrazných hercov zo SND, z ktorých každý bol osobitý. Krehký Ivan Mistrík, pochmúrny Valach, vyrovnaný Machata, úhľadný Huba, pohodový Pántik, elegantný Dibarbora (ešte sa vtedy chodilo v klobúkoch) a ďalší, od ktorých sa celkom odlišoval samorast Štefan Kvietik. Najčernejšie vlasy, široké plecia a – hádzal iskry. Vedel sa aj zamračiť, aj poriadne usmiať. (To sú moje postrehy z bratislavských ulíc v dávnej minulosti.)
Kvietik bol typ mocného chlapa, „urostlý chasník s uhrančivým pohledem“, ako písali Česi. Však aj s českými umelcami často spolupracoval, dokonca hral vo filme Romance pro křídlovku podľa Františka Hrubína, a to s Jaromírom Hanzlíkom a so Zuzanou Cigánovou. Písalo sa o ňom ako o robustnom chlapovi, ale on je aj robustný charakter. Zostáva svojbytný, je sám sebou. Za svojím si stojí a je aj riadne tvrdohlavý.
Foto: Jozef Vavro
Nepochybuje o živote
Kým bol Štefan Kvietik mladší, zdal sa mi trocha prísny a vedela som si predstaviť, že asi vie byť v živote aj veľmi rázny. Prekvapilo ma teda, keď som s ním robila rozhovory, ako na mňa celkom inak zapôsobil. Bol prívetivý, veselý, rozrečnil sa a pútavo o sebe rozprával. O detstve, o prírode, ako má rád les, o rodine, o divadle. Pili sme kávu, on vlastne pivo (trocha), a bol to pre mňa veľký zážitok. Predpokladala som možno uňho zatrpknutosť z toho, že si zvolil postavenie bokom, že opustil divadlo, a on ma šokoval svojou dobrou náladou, vyrovnanosťou, optimizmom, vtipkovaním až akýmsi huncútstvom.
Foto: Jana Nemčoková
Priznal síce, že mal aj ťažšie chvíle, nevedel, do čoho ide, ale dopadlo to dobre. Je spokojný s tým, že získal slobodu a nezávislosť. Pri našich stretnutiach bol nad všetkým. Vyrovnaný, láskavý. Hoci už mal aj vtedy veľa rokov, pôsobil chlapčensky a jeho chuť do života bola nákazlivá. A ten život – v jeho chápaní – bol príťažlivý, mal veľký zmysel. Práca, umenie, vzťahy, to sa nedá oklamať. Človek mu verí.
On nehrá, hoci priznáva, že hercom vlastne neprestal byť. Stále vychádza z toho, čo cíti. To je jeho podstata. Hovorí, že vtedy, kým účinkoval, vnímal intenzívnejšie skôr svoju rolu, než svoj život. „Ak som mal vtedy radosť z uchopenia duše a srdca dramatickej postavy, tak dnes to uspokojenie cítim v styku s rodinou, s blízkymi ľuďmi, s priateľmi.“
Foto: Jozef Vavro
Myslím na to, keď idem občas okolo ich domu – je to pevný biely dom na hradnom kopci – a cítim tú jeho rozhodnú a tvorivú energiu. Tak nech mu (nám s ním) to ešte dlho vydrží. A Kvietikov príbeh má ešte iné, milé pokračovanie – robili sme už rozhovory pre Pravdu aj s jeho vnukom Matúšom, ktorý je tiež hercom. Je to sympatický mladý umelec, vidno na ňom dedičstvo po dedovi (ale aj stará mama Eva bola herečka!) – inteligenciu i šarm.
Čítajte viac Matúš Kvietik: Začínam vo väzení, potom zamieša karty v mojom živote otec
Teší sa vraj, keď sa príde na neho dedo pozrieť do divadla a je rád, ak ho sleduje v televízii, hoci – Štefan Kvietik nám raz s úsmevom priznal, že najväčšie potešenie má, keď pozerá v televízii anglickú futbalovú ligu. No hlavné je, že diváci stále radi pozerajú filmy a inscenácie so Štefanom Kvietikom. Je legenda, ale svieža.
