Kým padla synagóga
Autorka a režisérka Valeria Schulczová si zvolila na vyjadrenie života mesta počas normalizácie javy, ktoré sa týkali nielen Bratislavy, ale celého Slovenska. Námet si našla vo svete televízie, ktorú vtedy sledoval skoro každý a okolo ktorej sa krútil život. Na Rybnom námestí v Bratislave stála, dnes už len z historických fotiek známa, neologická synagóga v maurskom štýle (postavená v rokoch 1893–4, zrúcaná v roku 1969), v ktorej na konci jej existencie sídlilo televízne štúdio. Práve toto obdobie, konkrétne je to február 1969, spracovala Valeria Schulczová v prvej časti inscenácie Prešporské porno.
Bola to veľká anomália, dnes sa človeku ani veriť nechce, ale skutočne to tak bolo – v synagóge sa nakrúcalo, boli tam šatne a maskérne, skrátka – kým synagóga celkom padla kvôli výstavbe Mostu SNP – plynul v nej pracovný i súkromný život. Do tohto prostredia vstupujú diváci Prešporského porna, aby sa ocitli pri príprave televíznej inscenácie Hviezdoslavovej drámy Herodes a Herodias.
Pozrite si zábery z inscenácie Valerie Schulczovej nazvanej Prešporské porno
Valeria Schulczová nápadito a šikovne spojila svoj autorský vklad s Hviezdoslavovým základom a rozvinula príbeh o mocenskom boji, o vášňach, slabostiach i sile človeka zachovať sa čestne. Je síce pomerne náročné sledovať prelínanie oboch príbehov, ale stojí za to rozmotávať ich. Vďaka premyslenému textu, ako aj vďaka vynaliezavým divadelným postupom divák vytuší logiku diania a posolstvo tejto dramatickej montáže. Montáže ušľachtilého nízkeho, ako to už život zvykne namixovať.
Spolupôsobia výkony hercov kostýmy, hudba, scéna, svetlá a významnú rolu hrá humor, ktorý pointuje situácie. Bez humoru by to nebolo ono. Na javisku odtancuje svoj tanec aj Salome v baletnej sukničke, parí sa z odrezanej hlavy obete vo vedre, drsné sa spája s krásnym, dávne s aktuálnym. Na diváka to príjemne dramaticky doľahne, aj keď je trocha otrtúlený a musí uvažovať o zmysle toho, čo videl.
Deformácie deformujú
Hoci ide o fragmenty, z postáv sa dajú vydedukovať rôzne príbehy umelcov i občanov vtedajšieho Československa. Snaha uplatniť sa v deformovanom prostredí deformuje správanie sa ľudí. Valeria Schulczová s dramaturgičkou Terezou Hladkou dostali na scénu rôzne bežné javy z toho obdobia (popíjanie alkoholu, sexovanie), ale aj tie vážnejšie, morálne prehrešky (podkladanie sa kvôli kariére, donášanie, zbabelé prispôsobovanie sa a pod.).

Samozrejme, nie sú to javy, ktoré by sa dali ohraničiť len istým historickým obdobím (však to naznačuje aj spoluúčasť Hviezdoslava), ale v tejto hre ide predsa len o konkrétne obdobie a dobre, že Valeria Schulczová naň zamierila reflektory. Šialený osud synagógy hovorí za všetko. To si diváci uvedomia možno až po predstavení, prečítajú si príbeh synagógy a lepšie pochopia históriu aj súčasnosť.
Vtipkovanie za stovku
Druhá polovica predstavenia Prešporské porno sa vníma ľahšie, je „zábavnejšia“. Pripomína populárnu reláciu Vtipnejší vyhráva, na ktorú dodnes diváci nezabudli, takže bude mnohým blízky. Samozrejme, tu nejde o nostalgiu. Autorka a režisérka pranieruje projekt, ktorý sa vysielal z pracovísk, závodov, družstiev a bol reklamou na šťastný socialistický život. Odhaľuje, ako herci i diváci s nadšením prijímali gýčovú reláciu, v ktorej sa skutočne ostré vtipy nemohli uplatniť a všetko vyznievalo sladkasto. Opäť to, našťastie, urobila tak, že parodovanie nemieri iba na túto jedinú reláciu, ale ironizuje všetky podobné televízne relácie a šou. Pre našinca budú ale aj tak najpôsobivejšie konkrétne narážky na našu „telku“, na našu naivitu, na naše hriechy.

Herci veľmi dobre pochopili svoje úlohy a šikovne stvárnili ľudí oných čias, dôverčivých, uchichotaných, túžiacich po niečom veľkom, ale odsúdených žiť v malých pomeroch. Mnohí namietnu, že umelci sa snažili aj v tejto ére niečo dokázať a odovzdať divákom hodnoty, no Valeria Schulczová má na mysli niečo iné. Obáva sa spomienkového optimizmu a maľovania minulosti na ružovo, ako to podľa zákonov psychológie býva. Chce pripomenúť normalizáciu nie ako pohľad do rodinného albumu, ale ako moderné divadlo, ktoré vníma situáciu komplexne, kritickou optikou.
Na javisku je veselo, herci majú čo hrať, sú karikujúci i ľudskí, divák sa baví, s účasťou prežíva dej. Opäť je tu výborná hudba (Marcela Cmorejová) – však hrá kapela Chemických závodov Juraja Dimitrova Tri mamy so speváčkou Marcelkou, ktorá v televízii debutuje. Je to veľmi zábavné, kritické a zároveň také milé, že divák sa naozaj rozjarí a spontánne tlieska, priam vstáva zo sedadla. Škoda, že sa toho nadšenia tvorcovia možno až zľakli a na záver pridali trúchlivé minimonológy usmerňujúce divákov, ako chápať roky normalizácie, aby náhodou neodišli z divadla príliš rozjarení a pomýlení.
Toto podcenenie úsudku publika však tvorcom odpúšťame, lebo celkovo naštudovali pozoruhodné a miestami až strhujúce predstavenie s rôznymi polohami a s rôznymi možnými výkladmi. Herci dostali priestor ukázať, čo vedia, a tak v Prešporskom porne upúta – a aj sa akoby nanovo – predstaví tím inak známych tvárí: Anikó Vargová, Bronislava Kováčiková, Annamária Janeková, Kristína Tormová, Martin Madej, Milo Kráľ, Marcela Cmorejová ako aj Martin Hasák a Martin Dohňanský. Pripomeňme si ešte raz aj režisérku a autorku Valeriu Schulczovú, vitálnu hľadačku a dramaturgičku Terezu Hladkú, rozvážnu a vnímavú. Dobre vyšla gýčovo hravo a pochybne patetická výprava Pavla Andraška i originálna hudba Marcely Cmorejovej. Javisko ponúka naozaj veľa podnetov, čo patrí k štýlu tohto divadla.
Potlesk pre porno
Niektorí ľudia hovoria, že názov Prešporské porno je zavádzajúci, niektorých slovo porno odradí, iných pritiahne, ale na tlačovej konferencii po generálke reagovala režisérka aj na túto pripomienku. Význam slova porno je širší , než na aký sme bežne zvyknutí my – čiže filmy pre dospelých. Porno môže znamenať aj obžerstvo, pozeranie sa na niečo hrubé a nevhodné, čo nemusí byť len sex. Čiže Prešporské porno nám síce ukáže, čo nebolo práve najkrajšie v našej minulosti, ale keď sa to pretaví na umenie, môžeme tomu aj tlieskať. To sú tie paradoxy života, ktoré ponúka aj premiéra v DPOH.