Bol vo forme a v rozhovore žartoval, že telo ho poslúcha a dakedy ešte aj hlava. Bol naozaj duchaplný aj v pokročilom veku a ľutoval iba, že prišiel o čuch. Nebude sa vraj môcť opájať vôňou agátov, ktorú veľmi miloval. Prekvapilo ma, že sa v rastlinách vyznal a že poznal názvy rôznych kvetov. Mal napríklad rád frézie a gerbery. A mal rád sladké. Menoval presne tie jedlá, čo aj mne chutia – žemľovka, ryžový nákyp, ovocné gule zo zemiakového cesta a palacinky s tvarohom.
Má svoj dub
Manželka Alenka mu ale pripravovala radšej zdravé ovocné a zeleninové šaláty, ktoré tiež obľuboval. Ona vniesla do života Ladislava Chudíka systém, optimizmus a, samozrejme, lásku. On bol skôr uzavretý, zahĺbený do sveta umenia, povedzme, že rojko, Alenka bola zasa komunikatívna, rýchla, všestranná a vecná. On vysoký, vážny, ona večne usmiata a siahajúca mu asi po ramená, vždy však akoby o krok vpredu pri chôdzi.
Boli zohratá dvojica a mali bohatý život. Bývali v paneláku v Petržalke, byt bol útulný, veľká pohoda – Ladislav Chudík tam vo svojom kresle – ušiaku – pôsobil ako kráľ. Z okna bolo vidieť les, bol to už na okraji sídliska, kam sa herec rád chodil prechádzať. Teraz je pred domom na Starhradskej ulici, kde manželia žili spolu 33 rokov, Lúka vďaky, pamätný parčík, v ktorom je zasadený aj dub Ladislava Chudíka. A pri ňom tabuľka s menom v podobe zmenšeniny liatinového mosta, vyrobeného v jeho rodnom Hronci v roku 1810. V hájiku sú totiž stromy rôznych osobností a všetky sú označené.
Legenda bez balzamu
Ladislav Chudík mal rád Petržalku, ale nikdy nezabudol práve na svoj rodný Hronec. A rodáci nezabudli na neho. Však aj pripravili oslavy jubilea, na ktorých sa zúčastní aj Alena Chudíková a Patrik Lančarič, režisér filmu o majstrovi Chudíkovi. Deň pred 100. výročím jeho narodenia vystúpilo na Chudíkovu počesť Divadlo Jána Chalupku z Brezna s hrou hru Všetko je naopak. V rámci osláv sa pamätníci vybrali aj na Hájny grúň, kam Ladislav Chudík rád chodil a kde je dnes jemu venované pamätné miesto.
Čítajte viac Vďaka čomu sa Ladislav Chudík dožil 91 rokov? Prezradí manželka Alena vo videuAsi sa už dnes nikomu ani veriť nechce, že keď prišiel Ladislav Chudík na svet (27. mája 1924)), svietilo sa u nich ešte petrolejkou. Slovensko prekonalo obrovský vývoj a pričinil sa o to aj Ladislav Chudík, ktorý má už dnes prívlastok legenda. Je to však legenda neformálna, nenabalzamovaná legenda.
Sila jeho osobnosti stále pôsobí. Spomínam si, ako som raz počas predstavenia v Štúdiu L + S sedela (náhodou) vedľa Ladislava Chudíka. Bolo to zvláštne znepokojujúce. Skôr ako dianie na javisku som ho úkosom pozorovala a bola som zvedavá, kedy tlieska, kedy sa smeje, ako reaguje. On priťahoval pozornosť a zároveň niečo vyžaroval. Aj sama som tŕpla, aby mi nezaškŕkalo v bruchu alebo niečo podobné, človek pred ním chcel tiež dobre pôsobiť a nejako „vyzerať“.
Radšej primár ako minister
Pôsobil veľmi jednoducho, a zároveň pateticky. Skrátka, osobnosť. Však nie pre nič za nič sa stal prvým ministrom kultúry po revolúcii v roku 1989, a nie náhodou si ho vybrali, aby prevzal rolu primára Sovu po Karlovi Högerovi. Bol to človek s čistým štítom a milovaný, no kým seriál Nemocnica na kraji mesta žije dodnes, ministrom bol iba pár mesiacov.
Viem si predstaviť, že taký človek ako on v tom prostredí politických krážov musel byť stratený a znechutený. On kultúru a umenie robil, riadiť túto oblasť je však niečo celkom iné. Hoci navonok vo funkcii pôsobil dobre, odišiel na vlastnú žiadosť, skôr, než by ho to zničilo. Takisto sa radšej vrátil z emigrácie vo Viedni, vedel, že to je pre iné povahy a povolania. On sa tak sám rozhodol, rovnako ako Werich – chcel najmä tvoriť umenie, a to pre ľudí, ktorí mu dobre rozumejú.
K storočnému jubileu Ladislava Chudík sa chystá mnoho akcií. V SND je napríklad výstava fotografií Ladislava Chudíka, ktorá vznikla v spolupráci s Divadelným ústavom (redizajn z roku 2014). Ide o prierez jeho celoživotnou tvorbou. Autorkou výstavy je Ľubica Krénová, ktorá o hercovi napísala aj knihu. Výstava potrvá do 22. júna. Pri príležitosti jubilea si televízni diváci môžu pozrieť film Patrika Lanačariča o umelcovi, ktorý bude v pondelok o 20.35 vysielať Dvojka, hneď potom nasleduje záznam slávneho divadelného predstavenia Tančiareň z roku 2013. Na to sa teší aj Alena Chudíková, ktorá bude v tom čase v umelcovom rodisku v Hronci.
A na záver ešte jedna milá spomienka – možno už aj každý vie, lebo sa o tom veľa písalo, že Alena Chudíková pletie vlnené pončá. Tvorí ich ako výtvarné diela, skladá farby, dáva poetické i vtipné názvy, každé pončo má svoj príbeh. Musím sa pochváliť, že svojho času som bola tiež modelkou na jednej z prehliadok na petržalskom nábreží Dunaja a že to bol zážitok. Pončá predvádzalo plno známych tvárí, chodili sme po pontóne kotviacej lode, bola tam fantastická atmosféra. A vrchol bol, že pánske pončo predvádzal aj sám majster Chudík.
Neverila som, že sa na to dá, ale on mal aj veľký zmysel pre humor a čo by neurobil pre svoju Alenku. A ona mu zasa uplietla to najkrajšie pončo na svete – modré, v rytierskom štýle, celú módnu prehliadku jeho výstup umocnil, ľudia sa bavili a bol to krásny podvečer. Niektoré chvíle sa takto vynárajú z minulosti, aby nás potešili a posilnili svojou prostou radosťou. Majster Chudík bol v tom naozaj majster.