Sarah Arató: Kto je hysterka a kto buran? Ktorého českého herca si rada doberá

Sarah, vraj vaše motto je, že robíte veci najlepšie, ako viete. Viete byť zlá?

Sarah: Áno, viem.

Aká zlá je Sarah?

Jakub: Veľmi, trošku si na to budem musieť zvykať. S takou zlou ženou som vlastne ešte neskúšal. Ako sa to prejavuje? Je dosť vulgárna, nadáva, keď jej napríklad ráno neprinesiem napríklad džús, je dosť protivná.

Aký je Jakub krotiteľ?

Sarah: Dobrý, nosí mi džús. (smeje sa)

Je Shakespeare krajší v slovenčine či v češtine, keďže každý hráte vo svojom rodnom jazyku?

Sarah: Jakub určite rozpráva krajšie Shakespeara v češtine.

Jakub: Keď počúvam Shakespeara v slovenčine, musím sa na niektoré výrazy opýtať. Napríklad čo sú „hrče na paprče“, to som naozaj nevedel. Alebo čo je futro. U nás sú to „futrá“ na dverách, ale že je to vnútro saka, to som naozaj netušil.

Sarah: Mňa prekvapilo slovo saň. Stále vravel, že som saň.

Jakub: Viete, čo je saň?

Dračica.

Jakub: Samozrejme.

Sarah: Že samozrejme! A to hovoril o mne. Mne saň pripomínala sánky.

Cítili ste sa ako saň? Ťažko sa hrá zlá žena?

Nie, každá z nás vie, aké to je – byť zlá žena.

Je možné, že v súčasnosti môže táto hra na niekoho pôsobiť rozporuplne? Niekto by ju mohol považovať za protifeministickú, ale nie je to v skutočnosti ukážka toho, ako si aj žena dokáže skrotiť muža?

Jakub: Snažíme sa tam dostať to, že sa nakoniec dohodnú a zvíťazí žena. Ale myslím, že pôvodne od Shakespeara to tam veľmi nie je.

Sarah: Je to nadčasová hra. Keby sme ju hrali v dobe Shakespeara, asi by to tam nebolo. Ale je to na danom človeku či režisérovi, ako si to vyloží. Hlavne záverečný monológ o tom, čia manželka príde na zavolanie manžela prvá.

Vy dvaja ste sa spoznali až pri skúšaní Skrotenia zlej ženy, alebo ste sa poznali už predtým?

Jakub: Prvýkrát sme sa stretli na fotení vizuálu na Letné shakespearovské slávnosti.

Takže už ste zladení, teda skôr správne rozhádaní?

Sarah: Sme super zladení (a ukáže na ich rovnaké biele tričká a čierne nohavice).

Jakub: Myslím, že si celkom rozumieme.

Prečo by si ľudia mali ísť pozrieť Skrotenie zlej ženy?

Jakub: Mali by sa prísť pozrieť na študentov VŠMU.

Sarah: S tým súhlasím, ich energia je nákazlivá.

Videli ste Zefirelliho film Skrotenie zlej ženy z roku 1967 s Elizabeth Taylor a Richardom Burtonom?

Jakub: Nie, videl som len Romea a Júliu.

Sarah: Ani ja som ten film nevidela.

Schválne, aby vás neovplyvnil pri hraní?

Sarah: Stará mama mi navrhovala, aby som si to pozrela. Pýtala som sa na to aj režiséra Michala Vajdičku. Povedal, že nie je nutné si to pozrieť. Asi si to pozriem neskôr, keď to už budeme mať naskúšané. Nechcela som mať žiadnu predstavu o tom, ako sa to dá urobiť.

Keď som si čítala reakcie na Zefirelliho film, zaujal ma jeden z diskutujúcich, ktorý tvrdil, že „ako feminista a manželský poradca tento príbeh nikdy nechápal“. Ako vy chápete tento Shakespearov príbeh?

Jakub: Zdá sa mi dosť machistický. O ženách sa tam hovorí len v smere, že majú byť poslušné, pre manžela urobiť prvé aj posledné, čo mu na očiach uvidia. Dokonca sa o nich explicitne hovorí ako o majetku, prirovnávajú sa k vlastníctvu pozemkov – dobytka. Zdá sa mi to príliš a že to nekorešponduje s dnešnou dobou, keď sa snažíme o genderové vyváženie.

Sarah: Je úplne jedno, aký tomu dáme záver. Či to berieme tak, že žena to spravila naschvál a hrá hru, aby muža oklamala. V podstate si nemôžu byť rovní, hoci ako partneri si rovní sú, ale ide o vnímanie ostatných mužov: čo urobíš so ženou, ktorá ťa neposlúcha?

Jakub: Ale to už je režisérsky výklad, nie som si istý, či to v Shakespearovej hre tak je. Či naozaj vnímal muža a ženu ako rovnocenných partnerov.

Sarah: Minimálne intelektuálne si rovní sú, vedú zápas – skôr slovný než fyzický. Katarína je inteligentná postava, čo je super, má svoju hrdosť, energiu, nenechá si skákať po hlave…

Jakub: Čo Petruchia prekvapí, že je taká ostrá a zároveň bystrá, s tým nepočítal.

A preto ho asi aj baví, nie?

Jakub: Áno.

To, za čo kedysi Katarínu považovali za čerticu, by sme dnes mohli brať ako jej prednosti, ideál – žena, ktorá sa nezľakne, nebojí sa, má svoj názor…

Sarah: Hm, ale najsmiešnejšie je, že za Shakesperových čias to hrali muži. Aj zlú ženu hral muž. Ale aj vtedy sa asi dalo uvažovať, či je tá žena zlá alebo nie. Ale text sme nemenili, ešte stále je to inteligentne napísané.

Takže ste sa potešili postave zlej ženy, keď ste ju dostali?

Sarah: Jasné, to je super rola, kráľovská.

Aj ste o nej snívali?

Sarah: Určite je to jedna z rolí, ktorú som chcela hrať.

Jakub, a čo vy a váš Petruchio?

Jakub: Som rád, že som dostal túto rolu. Všeobecne mám totiž so Shakespearom trochu problém a mám pocit, že Skrotenie zlej ženy je jedna z mála komédií, kde sa dá vykresať humor.

Ale pritom vy ste hrali aj v Shakespearovom Richardovi III.?

Jakub: Áno, ale to bol Richard III. od Davida Drábka. To znamená, že z Richarda III. zostane hrubá kostra a David na ňu nabalí svoj vycibrený humor.

David Drábek sa preslávil svojou hrou Koule o guliarke Fibingerovej. Divadelné spracovanie škandálnej rozhlasovej hry, ktorá rozpútala lavínu súdnych žalôb, sa stalo najsťahovanejšou na internete. V ankete poslucháčov z nej bola rozhlasová hra roka.

Jakub: Áno. V našom Richardovi III. hrali samí chlapi, len kráľa Richarda III. hrala Pavlína Štorková.

Viete si predstaviť aj tu vymenené roly, že Sarah by hrala Petruchia a vy Katarínu?

Sarah: To hraničí s domácim násilím.

Jakub, na stránkach Švandovho divadla, kde pôsobíte, sa o vás píše, že ste od detstva hrali v divadle Radar v súbore Hrobeso, ktoré v roku 2022 získalo cenu Pavla Dostála za prínos českému amatérskemu divadlu. Študovali ste pantomímu na HAMU a potom činoherné herectvo na DAMU, ktoré ste v druhom ročníku „pre nedostatok talentu“ opustili. Kto cítil nedostatok talentu, profesori či vy?

Jakub: Dôležité je povedať, že Švandovo divadlo ma poprosilo, aby som o sebe niečo napísal v pár vetách. To som písal sám. (Sarah sa smeje) Takto to bolo. Naozaj ma na začiatku tretieho ročníka vyhodili, ale nepovedali mi do tváre, že je to pre nedostatok talentu. Skôr sa im nepáčilo, že som nechodil na hodiny pohybu a javiskovej reči.

Kam ste chodili?

Jakub: Keď som nechodil do školy? Nikam ďaleko, do kúpeľne či do chladničky. Alebo na akrobaciu, to bola časť výučby, čo ma bavila.

Sarah, vidíte u Jakuba dostatok či nedostatok talentu?

Sarah: Akrobaciu robí super.

Využijete akrobaciu aj v Skrotení zlej ženy?

Jakub: Už som zoskočil tam z toho druhého schodu dolu a urobil som výmyk na maringotku, to je zatiaľ všetko.

Práve šiesteho júna ste mali narodeniny. Je Shakespeare dobrý darček?

Jakub: To ste si všimli dobre. A darček je to skvelý.

Na herca s nedostatkom talentu hráte v niekoľkých zaujímavých divadlách a máte tam dosť pozoruhodné tituly…

Jakub: Chcel som svoj medailónik v Švanďáku trochu zhodiť a som rád, že to nesie svoje ovocie a všimli ste si to.

Hráte naraz v Klicperovom divadle v Hradci Králové aj v pražskom Švandovom divadle? Dá sa to stíhať?

Dá, v Klicperovom divadle už len dohrávam, bol som tam 15 rokov, prešiel som do Švanďáku. Človek vezme celý svoj čas a venuje ho štyrom divadlám naraz.

Aj ste sa boli pozrieť na Sarah, ktorá má tiež pekné roly v divadle Astorka?

Jakub: Bol som sa pozrieť na predstavení Komúna a veľmi sa mi to páčilo. Padlo to presne do mojej nálady, keď prichádza, hrá Led Zeppelin, to je moja obľúbená kapela a celé sa to nesie v duchu vecí, čo ma zaujímajú a dotýkajú sa ma.

Konkrétne?

Sarah (smeje sa): To si si na seba ušil búdu.

Jakub: Konkrétne v otvorenosti vzťahov medzi mužom a ženou.

Čítala som, že hráte skvelú tanečnicu v Klietke bláznov.

Jakub: Sme tam štyri tanečnice, tanečníci dragu, to bola jedna z najlepších prác v tejto sezóne. Strávili sme dva mesiace so skvelým choreografom Martinom Talagom zo Slovenska a ten do nás nalial to, aby sme objavili v sebe svoju vnútornú ženu a naučili sa perfektne hýbať ako ženské.

Je úloha, ktorej by ste sa zľakli?

Jakub: Z hlavy neviem, asi by to muselo prísť, aby som o tom začal pochybovať.

Shakespeara sa nebojíte, keď sa to musí aj rýmovať? Je rozdiel hrať Shakespeara než iných autorov?

Jakub: Záleží na tom, ako prísne niekto bazíruje na dodržiavaní blankversu. Mám pocit, že tu, našťastie, sa to príliš nedeje, čo mi je blízke.

Sarah: Ja mám tú možnosť hrať Helenu v Shakespearovom Sne noci svätojánskej a to je jeden z textov, ktorý sa rýmuje viac než Feldekov preklad Skrotenia zlej ženy. Mne sa ľahšie učí verš, jednoduchšie sa mi v ňom rozpráva. Tu mám trochu problém, že záverečný monológ je dlhý a niekde v strede je jeden rýmovaný verš, celý zvyšok je voľný rým. To sa ťažko učí, ale Shakespeara mám rada. Je to výzva, hrať starý text a hľadať v ňom nový význam, prípadne pochopiť ten starý a ešte udržať prirodzenosť reči v rámci verša.

Aké to je, keď jeden z vás hrá v češtine a druhý v slovenčine?

Sarah: Super.

Jakub: Normálne to nezažívame, ale je to skvelé. Užívam si to.

Sarah: Ešte to podčiarkuje tie dva rozdielne svety, jednak mužský a ženský, každý pochádza z inej rodiny, aj z iného mesta, preto hovorí iným dialektom, čo nám prišlo vhod. Mňa to veľmi baví.

Jakub: Petruchio je z Verony.

Sarah: Ale hovoríme mu, že je z Brna.

Jakub: Pritom som z Prahy.

Vidím, že ste sa dokonale zladili. Vráťme sa ku Skroteniu zlej ženy. Ktosi z divákov hlavnú dvojicu charakterizoval tak, že Katarína je hysterka a Petruchio je buran. Súhlasíte?

Sarah: Stopercentne, ale občas je aj Petruchio hysterka a Katarína je buran.

Jakub: Na Petruchia buran sedí, ale o Kataríne by som úplne netvrdil, že je hysterka. Tú si predstavujem inak. Katarína je skôr veľmi ostrá, príkra žena. Čo na srdci, to na jazyku.

Sarah: Vlastne nie je hysterická. Hystéria totiž vzniká, keď človek stráca kontrolu, ale Katarína nestráca kontrolu. Dobre hovorím?

Jakub: Áno, Petruchio sa však v druhej časti snaží, aby Katarína stratila kontrolu a tam je trošku hysterická.

Sarah: Hej, keď stráca pôdu pod nohami. A o to mu ide, aby žena stratila kontrolu.

Viete si predstaviť, že by ste mali v skutočnom živote partnera, ktorý sa správa ako Petruchio či partnerku ako Katarína? Dá sa žiť s takým človekom?

Sarah: Si v živote Petruchio?

Jakub: Nie, lebo to je o nerovnom vzťahu a manipulácii a to sa ma netýka.

Sarah: Tiež si to neviem predstaviť. Jedna vec je mať silného partnera či partnerku, človeka na rovnakej mentálnej úrovni, ktorý je vám sparing partner, rozumie vám, a druhá vec snažiť sa druhého zlomiť a zmeniť na kohosi, kto vám vyhovuje.

Ale v skutočnosti ešte takéto partnerstvá určite existujú, nie?

Jakub: Mám pocit, že pokiaľ sú partneri vyrovnaní, dokážu sa rešpektovať… Veď čo na srdci, to na jazyku je výhoda. A aj vedieť manipulovať je výhoda. Ale nesmú to robiť voči sebe, nech to využívajú na okolie.

Sarah: V reálnom svete sú určite Kataríny, ktoré nemajú Petruchiov a sú Petruchiovia, ktorí nemajú svoje Kataríny. Ak je taká Katarína a Petruchio spolu, tak sa potom rešpektujú.

Keby si reálne Petruchio zobral dobrú Biancu, asi by to nefungovalo, nie?

Sarah: Bianca by ho nechcela.

Apropo, neviem prečo som si Bianku predstavovala ako blondínu. U vás ju hrá tmavovlasá Dominika Žiaranová.

Sarah: Možno preto, lebo ste si ju predstavovali ako jemnú bytosť. V skutočnosti je Bianca vypočítavá mrcha, ktorá to zakrýva jemnosťou. Chce sa len vydať, ale aj Katarína sa chce vydať, pretože nemá inú možnosť. Nemohla ísť vtedy študovať vysokú školu a robiť manažérku vo veľkom korporáte… Buď zostane pri otcovi, alebo sa vydá.

Jakub, ako sa vám hrá na Bratislavskom hrade? Už ste to tu prebádali?

Jakub: Bol som ešte len na nádvorí, hrad som ešte nevidel.

Sarah: Sme takí pohrúžení do skúšania… Moja stará mama robila kedysi na hrade sprievodkyňu.

Jakub: Ja som prvýkrát v Bratislave, občas sa učím text na hradbách alebo si urobím nočnú prechádzku po meste, rád si pozriem, čo s mestom urobili komunisti.

Sarah: Ja sa musím učiť doma, zavriem sa, aby ma nič nevyrušovalo.

Jakub: Včera sme sa učili spoločne, ale chvíľami to skĺzavalo do rozhovorov o našom živote. A navyše v tej kaviarni, kde sme boli, bežal v televízii tenis. Ku ktorému inak vôbec nemám vzťah.

Sarah: Ani k televízii nemáš vzťah.

A viete, že Sarah hrá v úspešnom seriáli?

Jakub: Naozaj? Ty hráš v nejakom seriáli? (tvári sa prekvapene) To som nevedel.

Sarah: V hoteli si to pusti.

Však aj vy ste hrali v nejakých krimi seriáloch?

Jakub: Hej, epizódne roličky. Podozrivých, nejakých vrahúňov…

Sarah: Obeť si určite nebol.

Na obeť Jakub nevyzerá.

Sarah: Ja som napríklad hrala obeť.

Jakub: Bol tam dlhý záber na tvoje ležiace telo?

Sarah: Nie, zadusili ma. Myslím, že to bolo Kriminálka Ostrava.

Jakub: Ale nerozprávala si, však?

Myslíte si, že by Sarah nezvládla češtinu?

Jakub: To nie.

A vy by ste zvládli slovenčinu?

Jakub: Neviem, zatiaľ som sa o to nepokúšal. Asi by to bolo dosť humorné, myslím, že Slovákom by krvácali uši. Ale po slovensky rozumiem. Ak to teda nie sú „hrče na paprče“.

Sarah: Vy nemáte hrče? Ani paprče?

Jakub: Žeby kopyta? Alebo pařáty? Pazoury? To nie je necht, pazoury sú ruky.

Sarah: Máte divnú reč.

Myslím, že budete skvelí Petruchio s Katarínou.