Viacerí účinkujúci si pochvaľovali, že ich režíruje činoherný režisér. Vám sa režírujú ľahšie operní speváci alebo činoherci?
To sa asi nedá porovnať, operný svet je absolútne odlišný od činoherného. Do skúšania opery som šiel až so strachom, pretože zo všetkého, čo človek robí prvýkrát, má isté obavy. Našiel som tu však nielen medzi hosťujúcimi sólistami a sólistkami, ale aj v domácom súbore príjemných ľudí, s mnohými som už dnes kamarát. Možno prvý týždeň, kým som sa aklimatizoval na operný svet, to bolo pre mňa ťažké, ale potom to bolo veľmi fajn.
Pozrite si zábery z najnovšej inscenácie opery Madama Butterfly v SND.
Mali ste strach, či naozaj zvládnete operu? V čom ste videli úskalia?
Opera má iné pravidlá, štruktúra skúšobného procesu v opere a činohre je iná. Tu sme viac ako tri týždne ťahali vyše sedem hodín skúšania denne, potom v generálkach. Do klavírnej generálky musí mať režisér urobenú celú operu, pretože vtedy sa jeho práca končí a pri orchestrálnych skúškach môže skúšku zastaviť iba dirigent. Režisér má priestor na zásahy iba pred a po nich. Tým, že ide o veľkú masu účinkujúcich, striktne sa dodržiavajú prestávky, po hodine a pol musí byť niekoľkominútová pauza. Pravidiel je niekoľko. Ak sú tu zahraniční sólisti, treba komunikovať v cudzom jazyku, navyše aj libreto je v inom jazyku – čiže sumár nových vecí človeka prekvapí.
Čítajte viac Madama Butterfly v SND. Čo spája Pucciniho operu o japonskej gejši a sexturizmus?
Medzi spevákmi je Kórejčan i Maďarka, ako spolu hovoríte? Máte tlmočníkov?
Rozprávame sa po anglicky, Csilla Boross vie aj slušne po česky, pretože účinkovala v Česku, hovorí siedmimi jazykmi.
Na tlačovke ste spomenuli, že milujete hudbu Antonína Dvořáka. Aký vzťah máte k Giaccomovi Puccinimu?
Hovorí sa, že klasickú hudbu sa treba naučiť počúvať. Slovensko nie je operným národom, máme v republike tri operné domy, kamenných divadiel hrajúcich činohru je nepomerne viac. Školský systém neposkytuje taký veľký vhľad do klasickej hudby už od základnej školy, ako to možno robia v krajinách, kde je napríklad viac skladateľov. To vnímam ako problém. Aj priemerný vek operného diváka na Slovensku je oveľa vyšší ako inde vo svete. Aj ja som sa ku klasickej hudbe, ktorá je náročná a sám potvrdzujem, že sa ju treba naučiť počúvať, dostal až počas vysokej školy. Až vtedy som sa stal jej milovníkom a systematicky ju počúvam.
Samozrejme, keď počujete hudobne náročné dielo päťstýkrát, dokážete si vychutnávať Pucciniho hudobné nuansy a zdajú sa vám nádherné. Dvořákovu opernú literatúru a jeho žalmy som počúval z opery ako prvé, možno preto je pre mňa tento český skladateľ mimoriadny. Keď som kývol na to, že budem režírovať Pucciniho Madamu Butterfly, mal som tam obľúbené miesta s krásnou orchestráciou vo forte. Na začiatku sa mi niektoré miesta nezdali až také dobré, nevedel som, ako k tomu pristúpim, pretože niečo sa mi zdalo až nudné, ale to bola len moja poslucháčska neskúsenosť. Dnes nič nudné v tej opere nevidím.
Od réžie úspešnej inscenácie Kým prídu Stouni ste sa dostali až k opere. Budete v režírovaní opery pokračovať? Aká to bola skúsenosť?
Skvelá, som za ňu vďačný, a keď bude príležitosť, znova sa rád vrátim k opere.
Pobavilo vás, keď Kórejčan Kyungho Kim povedal, že sa mu jeho postava amerického dôstojníka Pinkertona zdala taká negatívna, až ju chcel odmietnuť? Vedeli ste to?
Nie, Kyungho Kim je z iného kontinentu, pochádza z inej kultúry, o ktorej vieme dosť málo. Jeho vnímanie príbehu tak môže byť celkom iné ako naše.
Napokon Kima presvedčila na účinkovanie práve prekrásna Pucciniho hudba.
Áno, tá hudba má silu.
