Drlička ho uviedol slovami: „Lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť.“
Novinári vo videu mohli vidieť stav nákladných javiskových výťahov, z ktorých vraj žiaden nefunguje, javiskové ťahy, ktoré dvíhajú kulisy na ručný pohon a patria vraj skôr do múzea, celkovo podľa oboch bývalých riaditeľov stará technológia vrátane kľúčovej divadelnej točne nespĺňa bezpečnostné štandardy. Do mnohých priestorov zateká, v skúšobných priestoroch cítiť pach zatuchliny.
Bošňák prešiel časovú os divadla od jeho postavenia v roku 1886 až do súčasnosti, spomenul rekonštrukciu z roku 1972, až sa dostal k roku 2019, keď sa začali procesy prípravy najnovšej rekonštrukcie. Konštatoval: „Chceli sme byť rýchlejší ako komunisti, ktorým rekonštrukcia trvala deväť rokov, ale zdá sa, že boľševika neporazíme.“
Dodal, že zásadný pre uzavretie historickej budovy je stav technológií, „stav budovy nie je havarijný, teda život ohrozujúci, ale nie je dobrý. Po štyroch či piatich tristných rokoch sme sa vrátili znova do roku 2019, keď ani nevieme, či ideme rekonštruovať budovu, to považujem za arogantné od ministerstva kultúry“.
Bývalého generálneho riaditeľa Drličku sme sa opýtali, či jeho tlačovka môže niečo zvrátiť a čo vlastne bolo jej cieľom. Obhájiť, že bývalé vedenie SND nekonalo svojvoľne? Bojíte sa, že rekonštrukcia sa neuskutoční?
"Cieľom bolo informovať verejnosť o stave historickej budovy, o procesoch, ktoré sa udiali. Ja ako štatutár som zodpovedal nielen za bežnú prevádzku, ale aj za kapitálové investície. Plánovali sme takúto konferenciu v čase, keď by sme boli spustili verejné obstarávanie na projektovú dokumentáciu. A keďže sa to neudeje, považovali sme za dôležité urobiť to teraz.
A druhou dôležitou vecou bolo dementovať tvrdenia ministerky Šimkovičovej, ktorá tvrdí, že budova je v úplne normálnom stave a môže fungovať. To je niekde medzi klamstvom a dezinformáciou, alebo je to možno iba nepochopenie problematiky, aký je stav budovy."
Zaujímalo nás, či video o katastrofálnom stave rôznych technických zariadení videla aj ministerka. "Ministerstvo má všetky podklady. Nikdy nemôžeme hovoriť o osobe – Národné divadlo nie je Matej Drlička a ministerstvo nie je Martina Šimkovičová.
Tak ako sa na pozícii štatutára menia ľudia, preberajú celú agendu a musia sa s ňou oboznámiť, lebo je to ich zodpovednosť, to isté platí aj o ministerstve kultúry. Ministerstvo disponuje všetkými podkladmi, možno nie týmto videom, ktoré sme plánovali pustiť neskôr, ale všetkým, čo bolo súčasťou procesu."
Na záver sme sa Drličku spýtali, či si trúfa povedať, čo sa stane ďalej – s budovou aj pokiaľ ide o neho samého. „Pri aktuálnom vedení ministerstva kultúry si netrúfam predikovať čokoľvek,“ odpovedal.
