Nebáli ste sa prijať ponuku na post generálnej riaditeľky SND?
Nebála som sa. Priznám sa, že tá ponuka prišla v akomsi zrýchlenom konaní. Bola náhla, veľmi nečakaná, nemala som priestor o nej dlho premýšľať. Divadlo však pre mňa nebola nová záležitosť, pred štyrmi či piatimi rokmi, keď bol konkurz na šéfa divadla, som veľmi silno zvažovala a plánovala som sa zúčastniť. Napokon som na základe viacerých okolností do toho nešla, ale nebolo mi to vzdialené či cudzie.
Vtedy ste váhali, no dnes je situácia v divadle i politike možno ešte komplikovanejšia. Ako ju vidíte vy?
Je to veľmi zložité, nebudem sa tváriť, že ideme ružovou záhradou. Na druhej strane verím, že tie najťažšie chvíle mám za sebou. Začiatky, keď som do tejto pozície nastúpila, boli veľmi hrboľaté. Teraz sa to postupne stabilizuje, vytváram svoj tím ľudí a postupne sa snažím získať si dôveru ľudí, ktorí už v divadle pracujú. Prevádzka ide na plno, uvádzame všetky premiérové tituly, najbližšie to bude Lorcova Krvavá svadba, divadelný projekt Tatarka a baletné Bolero.
Keď hovoríte o svojom tíme ľudí, podľa čoho si ich vyberáte? Od 15. októbra sa šéfom Opery SND stane Rastislav Štúr a šéfom Umelecko-dekoračných dielní Peter Čanecký.
V prvom rade ide o profesionalitu. Rada spolupracujem s ľuďmi ktorí v danom fachu už majú skúsenosti. Okrem profesionality je veľmi dôležitá aj ľudská a morálno-etická stránka. Oboch spomínaných pánov poznám roky a veľmi si ich vážim.
Čítajte viac Novým riaditeľom Opery SND sa stane Rastislav ŠtúrAko to bolo so zrušeným hosťujúcim predstavením Měsíční kámen pražského divadla Studio hrdinů?
Ak dovolíte, vrátim sa k tomu trestnému oznámeniu, ktoré považujem za vykonštruované, zavádzajúce a čisto politicky motivované. Nemôžete zrušiť niečo, na čo nie je podpísaná zmluva, nefiguruje to v programe a nebol predaný jediný lístok. Spolupráca sa vraj dohadovala trištvrte roka, nuž nerozumiem, prečo to nepodpísal môj predchodca. Ja som to na podpis dostala asi dva-tri týždne pred konaním samotného podujatia. To je vysoko neštandardné, takéto zmluvy štatutár si nemôže dovoliť podpísať v takom časovom horizonte, predovšetkým v divadle. Iná vec je, že hra sa mala uviesť v rámci festivalu Queer Drama, ktorý považujem za alternatívnu a menšinovú záležitosť a myslím, že na takéto žánre a festivaly menšieho rozsahu sú vhodnejšie iné platformy ako SND.
Znamená to, že SND už nebude spolupracovať so Studiom hrdinů?
Studio hrdinů môžeme kedykoľvek pozvať na hosťovanie, ak sa dohodneme v patričnom predstihu. S pani režisérkou Polívkovou plánujeme spolupracovať aj v budúcnosti.
A ako to bolo s kauzou okolo chystanej opery Maškarný bál, kde odstúpil inscenačný tím?
Dočítala som sa, že inscenačný tím vraj na protest proti novému vedeniu zrušil účinkovanie a nebude pripravovať túto inscenáciu. Zistila som, že nebola podpísaná zmluva so žiadnym predstaviteľom inscenačného tímu. Iste, existujú aj ústne dohody, ale pri opere akou je Maškarný bál, sa to robí vo veľkom predstihu, aj vzhľadom na záväzky ktoré zahraniční inscenátori majú na niekoľko sezón dopredu. Takže toto odstúpenie považujem za mediálne demonštratívne.
Maškarný bál bude teda škrtnutý, v inom predvedení či nahradený niečím iným?
Maškarný bál v inom naštudovaní teraz urobiť nestihneme, ale máme niekoľko náhradných riešení. Navyše sa medzitým objavili také problémy s Umelecko-dekoračnými dielňami, ktoré spadajú do obdobia bývalého vedenia, že by bolo veľmi otázne, či by sa Maškarný bál vôbec v takom nastavení stihol realizovať.
Aký problém s dielňami ste museli riešiť?
Každý sa ma pýta na repertoár a moje vízie, ale prvé týždne ma najmä zamestnávali prevádzkové otázky. Bola som nemilo prekvapená, keď som musela riešiť nešťastné presťahovanie Umelecko-dekoračných dielní do priestorov bývalého obchodného domu v Lamači. Ukázalo sa, že priestory naozaj nie sú vhodné na mnohé činnosti, ktoré s výrobou scény a kostýmov súvisia.
Údajne tam boli plesne.
Tie sa prekryli vraj veľmi kvalitnými materiálmi. Bohužiaľ, už prvé dažde spôsobili veľké zatekanie, zavlhnutie, chlad a celkovo neuspokojivé podmienky na takú špecifickú prácu, akou je kostýmová a scénická výroba. V dielňach pracuje okolo 120 ľudí, ktorí vykonávajú vysoko kvalifikovanú a minucióznu činnosť – kostyméri, vlásenkári, patinéri, strihači atď. Bola som nemilo prekvapená, že s týmito ľuďmi sa sťahovanie a pracovné podmienky nekonzultovali, resp. že ich námietky sa ani nebrali do úvahy.
Vzhľadom na túto situáciu a už aj časový sklz vo výrobe sme boli nútení časť dielní presťahovať do budovy SND, čo samozrejme spôsobuje aj mnohé problémy v rámci prevádzky. Chvíľu hrozilo, že by činohra prišla o Modrý salón, takmer došlo k vzbure, ale ľudí z dielní sme napokon presťahovali do rôznych priestorov v budove divadla, ktoré sa im museli pouvoľňovať. Stavebno-dekoračná časť ostala v použiteľných priestoroch v Lamači.
O divadle sa hovorí viac ako kedykoľvek predtým, no často aj pre odchody ľudí ako bývalý generálny riaditeľ Matej Drlička, bývalý šéf opery Martin Leginus či šéfka baletu Nina Poláková, ale chodí doň aj viac divákov? Viete, čo ich tam láka?
Myslím, že koncom augusta bola situácia naozaj krízová a diváci boli na vážkach, či sa bude pokračovať, či sa vôbec bude hrať. Boli šumy, že sa budú rušiť predstavenia, našťastie sa nič také neudialo. Teším sa, že sme sezónu odštartovali v plnom nasadení. Ľudia do divadla chodia, predstavenia sa predávajú. Nedávno sme odpremierovali Janáčkovu operu Příhody lišky Bystroušky a s veľkým úspechom uviedli reprízy baletu Labutie jazero ako aj Balet&SĽUK/Tancom k sebe. Činohra sa tiež teší veľkému záujmu.
Takže nechodia len pre všetky tie škandály a že sú zvedaví, ako to je?
Určite zohrávajú rolu aj tieto záležitosti. Mediálny rozruch okolo Lišky Bystroušky vzbudil záujem o túto inscenáciu. Aj kontroverzná reklama funguje.
Čítajte viac V SND bojuje o slobodu Liška Bystrouška. Adriana Kučerová sa rozhodla radšej spievať než mlčaťBoli ste na premiére?
Nie, lebo mám veľmi chorú mamu a ten čas som strávila bohužiaľ v nemocnici.
Práve na sobotnej prvej premiére Lišky Bystroušky odzneli príhovory režisérky Slávy Daubnerovej a predstaviteľky Líšky Adriany Kučerovej. Patria do divadla príhovory tvorcov?
Pri premiérach sa niekedy zvykne niečo povedať, väčšinou na konci a týka sa to samotnej umeleckej prevádzky. Osobne si myslím, že toto vhodné nebolo. Považujem to za zneužitie možností a veľkorysého priestoru, ktorý tvorcovia v SND dostali. Vážim si tím, ktorý túto inscenáciu naštudoval, na druhej strane, priznám sa, toto vystúpenie pre mňa bolo veľkým sklamaním a považujem ho za neprofesionálne. Na scénu Národného divadla takéto prejavy nepatria.
V príhovoroch sa hovorilo o slobode a o tom, že väčšou slobodou je hrať a spievať, než mlčať. Čo vy na to?
Súhlasím, presne, slobodou je hrať a spievať a oni to predstavenie odohrali a odspievali. Takže na čo boli zbytočné prejavy pred predstavením? Malo takú réžiu a koncepciu, akú si želali, hoci mňa zvlášť neoslovila a diváckou verejnosťou je prijímaná rozporuplne. Liška Bystrouška síce nie je rozprávková, ale napriek tomu je to opera, na ktorú by mohli chodiť celé rodiny. Vzhľadom na obsahovú zmenu, kde sa Bystrouška nezamiluje do lišiaka, ale do líšky a na javisku sa odohráva milostný vzťah dvoch žien, sme museli dať pre divákov vekové ohraničenie 16 rokov. To vnímam ako nešťastné pre divadlo, okliešťuje nás to v promovaní aj návštevnosti.
Pozrite si fotky z opery Liška Bystrouška
Postavu Zlatohřbítka však tradične u Janáčka vždy spievali ženy, pretože postava Lišiaka je napísaná pre mezzosoprán.
To ale neznamená, že sa jednalo o lesbický vzťah. Aj jedna zo sólistiek v akomsi rozhovore vravela, že túto postavu spievala viackrát na zahraničných scénach, ale vždy v „tradično-rozpávkovom“ poňatí.
Matej Drlička tvrdil, že newyorský kritik inscenáciu Lišky Bystroušky veľmi vychválil.
Keď nás tam pozvú hosťovať, budeme radi.
Takže opera už viac nebude v repertoári SND?
Nuž bolo to zvláštne naplánované, pomerne drahá záležitosť na päť predvedení. Čo sa týka záležitostí dramaturgického a prevádzkového plánovania, tým sa určite chcem do budúcnosti venovať oveľa viac. Z ekonomického hľadiska sa mi nezdá šťastné, že sa naštuduje finančne náročná inscenácia, odohrá sa päťkrát a potom sa stiahne z repertoáru, prípadne sa uvažuje o nasadení až v ďalších sezónach. Moje predstavy sú iné, ale budem ich napĺňať len v súlade s jednotlivými súbormi. Nechystám sa byť autokratickou vládkyňou.
Podobné to bolo aj s operou Svätopluk, ktorý bol uvedený štyrikrát, po úspechu sa ešte asi trikrát vrátil a už sa v repertoári nenachádza…
Stiahla sa a ja by som ju rada do repertoáru vrátila.
Čítajte viac Opera SND uvádza Svätopluka poslednýkrát v tejto sezónePredošlý riaditeľ Matej Drlička deň po svojom odvolaní hovoril, že sa obáva zásahov do dramaturgie. Budete ich robiť alebo kto vlastne ovplyvňuje dramaturgiu divadla?
V podstate ma nezaujíma, čoho sa obáva pán Drlička. Dramaturgiu divadla si nastavujú šéfovia jednotlivých súborov, teda opery, baletu a činohry. Malo by sa to však rodiť vo vzájomnom dialógu a pri úvodnej rozprave k dramaturgickému a finančnému nastaveniu ročného plánu. Čo sa týka činohry, často počúvam, ako sa chystám zasahovať do dramaturgie. Neplánujem to, ale uvítala by som na repertoári viac predstavení po ktorých diváci bažia a ktoré máme vypredané aj tri mesiace dopredu. Napríklad inscenáciu na motívy Timravy Deti, na ktoré sa do konca roku nedajú kúpiť lístky, hráme jeden- či dvakrát v mesiaci.
Takže by ste radšej chceli vyradiť menšinové predstavenia?
Tie majú svoje iné scény, okrem veľkej činohernej sály máme aj dve menšie. Nejde o to, že by sa niečo muselo rušiť, skôr o inú skladbu predstavení.
Hlavne herci z činohry zdôrazňujú, že divadlo musí byť slobodné. Je slobodné či nie? Od koho tá sloboda závisí?
To je pre mňa stále záhada. Hrajú repertoár, ako bol od začiatku naplánovaný, premiérujú sa tituly tiež tak, ako boli plánované, nikto im nič necenzuruje ani nezakazuje. Napriek tomu po SLOBODNE odohratom predstavení zvyknú čítať akési prehlásenie o slobodnej kultúre. Čo samotné je v rozpore s pracovno-legislatívnymi normami aj Etickým kódexom samotného divadla. Myslím si, že divadlo má prinášať predovšetkým umelecké zážitky, ľudia by mali prežiť niečo čo ich vnútorne obohatí či akýsi pocit katarzie. Nemyslím si, že do divadla chodia na politické agitky. Na to sú námestia, každý si môže vyjadriť svoj názor, môže mať iný názor na súčasnú vládu, na ministerstvo aj na mňa, ale nepatrí to na javisko.
Nakoľko vám ministerka zasahuje do vašej práce?
Bude to možno znieť prekvapivo, ale absolútne mi do práce nezasahuje. Samozrejme, záležitosti týkajúce sa rozpočtu, obsadenia riaditeľských postov, budúcnosti historickej budovy, či iných strategických zámerov s ministerstvom kultúry konzultujem. Ale keď sa teraz rozhodnem robiť akékoľvek zmeny alebo diskutovať o tom, ako si inak predstavujem fungovanie niektorých záležitostí, v tom momente sa určite dozviem, že „mi to nakázali z ministerstva“. Nie je to šťastná pozícia, lebo samozrejme mám aj svoje predstavy a víziu, ako by sa SND malo vyvíjať do budúcna.
Aké predstavenia, ktoré poskytujú hlboké umelecké zážitky, by sa vám páčili? Okrem spomínaných Detí na motívy Timravy?
To by bol dlhý zoznam. Pre mňa veľkým počinom bolo napríklad keď pred niekoľkými rokmi pripravil režisér Roman Polák Rok slovenskej klasiky kde sa uvádzali slovenské diela vo výnimočných režisérskych poňatiach. Lenže teraz sa môžeme obávať názorov, že to, čo je slovenské, národné či folklórne, je vlastne dané príkazom zvrchu.
A čo tvorba pre deti? Získať vstupenky na predstavenia pre deti je problém, okamžite sa vypredajú…
Máte pravdu, to je neobsadený priestor, rada by som ho naplnila. Aj detská opera Muflón Ancijáš je stále vypredaná a diváci čakajú na ďalšie predstavenia pre deti.
Na aké predstavenia sa tešíte najbližšie?
Na už spomínanú Krvavú svadbu, ktorú som už videla veľakrát, ale som zvedavá, ako ho inscenátori poňali dnes. Rovnako aj na baletnú premiéru Bolera. Zvlášť ma potešila správa o znovuzískaní licencie na uvedenie baletného diela Onegin s autorským rukopisom legendárneho Johna Cranka, ktorá bola naplánovaná na jar roku 2025. Táto bola SND odobratá po odvolaní Niny Polákovej z postu riaditeľky baletného súboru, ale s jej návratom a po jej intervencii sa licencia vrátila a dielo uvedieme.
Čítajte viac Šéfka Baletu SND Nina Poláková, ktorú odvolal Drlička: Šírenie rečí o šikane má zakryť úspechy súboru pod mojím vedenímTakže aj situácia v balete sa stabilizovala? Čo obvinenia Niny Polákovej, že šikanovala niektorých tanečníkov?
Balet je o tvrdej disciplíne a drine, určite sa s tým spájajú aj nepríjemnejšie zážitky a každý to znáša individuálne. Ninu vnímam ako veľkú profesionálku, ktorá časť života pôsobila na zahraničných scénach a absolútne jej dôverujem. S pojmami ako šikana treba narábať veľmi opatrne a zodpovedne a nezneužívať ich.
Máte riadiace a manažérske skúsenosti z televízie, je to v divadle podobné či ťažšie? Čo viete zužitkovať na aktuálnej pozícii?
Je to oveľa ťažšie. Nikdy by som to nepredpokladala, ale je to možno aj vec rutiny. V televízii som pracovala 20 rokov takže je to asi logické. Divadlo je výnimočné v tom, že je tu množstvo silných umeleckých a kreatívnych osobností, každý je veľmi senzitívny a každá oblasť má svoje špecifiká. Manažérsky by som v televízii postupovala oveľa razantnejšie ako postupujem tu. Musím byť oveľa diplomatickejšia.
Vyštudovali ste divadelnú vedu, aj ste učili na VŠMU. Aký predmet ste prednášali?
Prednášala som dejiny svetového divadla, ale v rámci mojich skúseností to myslím bolo predčasné. Bola som čerstvo po skončení VŠMU. Mala som úžasných pedagógov od pána profesora Boora, Palkoviča, Záborského, Chudíka, chodila som na hodiny herecko-režijnej tvorby k režisérom ako boli páni Pietor, Haspra, Zachar… Každé meno bol pojem. A každý večer sme chodili divadla.