Krútňava sa na košické javisko vracia po 28 rokoch, pár dní pred 75. výročím jej svetovej premiéry, v úplne novom šate krimi drámy, ktorý jej vdýchol inscenačný tím vedený renomovanou nemeckou režisérkou bulharského pôvodu Verou Nemirovou.
„Chcel by som sa veľmi pekne poďakovať pánovi profesorovi Petrovi Štilichovi a celej rodine Suchoňových. Keď sa dozvedeli, že našu inscenáciu bude režírovať Vera Nemirova ako prvá zahraničná režisérka Krútňavy v česko-slovenskom priestore počas 75 rokov od jej svetovej premiéry, mimoriadne sa ma dotkla veľkorysosť rodiny. Sledujú náš skúšobný proces a plne nás podporujú v našom zámere dostať túto operu na zahraničné scény. Pridáva sa k nim aj svetoznámy operný režisér Peter Konwitschny, ktorého slovenské publikum veľmi dobre pozná a ktorý napísal slovenským novinárom, aby prišli na Krútňavu do Košíc. Už boli oslovení dramaturgovia a intendanti veľkých európskych operných scén a to je to, čo si rodina Eugena Suchoňa cení na našej produkcii. Tá smeruje k tomu, aby toto dielo zaznelo aj mimo česko-slovenského prostredia, keďže rieši univerzálne témy, ktoré nie sú len slovenské,“ povedal riaditeľ Opery NDKE Roland Khern Tóth.
Čítajte viac Slovenská opera ako krimi dráma: Košická Krútňava má svetové ambície
Režisérka Vera Nemirova o Eugenovi Suchoňovi a Krútňave, ktorá čerpá námet v novele Mila Urbana Za vyšným mlynom, veľa nevedela. „Bola pre mňa veľkým objavom svojím silným príbehom. Veľmi dôležitou pre mňa bola aj novela Mila Urbana, ktorá mi pomohla pochopiť veľa vecí. V tomto zmysle nie je podstatné, čie je dieťa, či Janovo alebo Ondrejovo, dôležité je, že toto dieťa má právo na život. A hneď ako som spoznala toto dielo, pochopila som, že ak Ondrej zabije Jana, otca dieťaťa, sám sa stáva jeho otcom a preberá zaňho zodpovednosť. Stane sa zločincom nie preto, že sa tak narodil, ale koná z vášne, stane sa alkoholikom a nedokáže sa vyrovnať so svojou vinou. Dôležité je, že na konci mu obete odpustia. Odpustí mu Katrena, odpustí mu otec, a čo je dôležité, v našej inscenácii je postava mŕtveho Janka, ktorý tiež odpúšťa. Odpustia mu obete, ale neodpustí mu zákon, pred ktorým sa musí skloniť. Takže vychádzame z toho, že bude popravený. Je to preňho cesta do vykúpenia, do svetla. Aby sme mohli tento príbeh takto prerozprávať, aby sme mohli ukázať medziľudské vzťahy, na to potrebujeme priestor, ktorý je abstraktný, minimalistický, ktorý vytvoril Stephan Braunfels. Priestor, ktorý necháva vyniknúť ľuďom, ktorí v ňom žijú,“ priblížila Vera Nemirova.
Foto: NDKE
Centrom scénografie jedného z najznámejších nemeckých architektov a scénografov Stephana Braunfelsa je v Košiciach mlynský kameň, ktorý odkazuje na názov opery, teda vír. „Som veľmi vďačný za to, že som mohol spoznať Košice, ktoré sú krásnym mestom. Aj toto malé operné divadlo bolo pre mňa veľkou výzvou, keďže v Nemecku som staval veľké budovy. Vytvoril som minimalistickú scénu, ktorá ale slúži na uskutočnenie režisérskych zámerov Very Nemirovej, ktorú pokladám za jednu z najlepších režisérok, pokiaľ ide o režírovanie zborov. A aby túto prácu mohla vykonávať, potrebuje pokojný priestor. Bol som fascinovaný ansámblom, špeciálne zborom, ktorý vynikajúco stvárňuje hudbu a tance v rôznych podobách. A hudba Krútňavy je svetovou triedou. Ak sa podarí dostať túto operu na svetové scény, bude to skvelé,“ povedal pár hodín pred premiérou Stephan Braunfels, ktorý je vnukom Waltera Braunfelsa, nemeckého operného skladateľa prvej polovice 20. storočia.
Ako priznal šéfdirigent Peter Valentovič, už ako študenta ho fascinovala hudobná reč Eugena Suchoňa v tejto opere. „Videl som všetky predstavenia Krútňavy, ktoré sa hrali v Bratislave. Dokonca sa mi podarilo vo Viedni zohnať klavírny výťah, ktorý som podrobne študoval. A bol som fascinovaný tým, ako vytvára rôzne nálady, poézie, dramatickosť. Som nadšený z toho, že som mal teraz možnosť spoznať toto dielo do hĺbky, skúšky ma napĺňali a som šťastný, že môžeme toto dielo priniesť slovenskému publiku v tejto podobe,“ dodal Valentovič.
Podľa dramaturga Stanislava Trnovského 28-ročná prestávka bola dlhom košickej Opery voči Krútňave aj voči Suchoňovi. „Suchoň túto operu skladal osem rokov od roku 1941 do roku 1949, v turbulentných časoch, keď sa všetko menilo. V takýchto časoch uzrela svetlo sveta Krútňava a jej ďalší príbeh bol potom veľmi náročný. Ideologické výhrady boli také zásadné, že Suchoň bol prinútený napísať novú verziu tejto opery. Celkovo sú však verzie až štyri. My sa nevraciame k tej úplne prvej verzii z roku 1949, hráme totiž zmiešanú verziu. Snažili sme sa vrátiť k pôvodnému libretu, ale na niektorých miestach vychádzame i z ďalších verzií. Naším zámerom bolo túto operu odfolklorizovať a ukázať, čo je v nej univerzálne platné v súčasnosti a pre každého človeka na svete, a to tému odpustenia, ktorá je veľmi silná v tejto opere a o ktorú šlo aj Suchoňovi,“ priblížil Trnovský dramaturgické východiská novej inscenácie.
V hlavných postavách sa predstavili:
1. premiéra Štelina: Jozef Benci Jano Štelina: Matej Marušin Ondrej: Titusz Tóbisz Katrena: Eva Katráková-Bodorová Zimoň: Mihály Podkopájev Zimoňka: Viera Kállayová Zalčíčka: Tatiana Paľovčíková-Paládiová Školnica: Jitka Sapara Fischerová Marka: Michaela Várady Zuzka: Myroslava Havryliuk
2. premiéra: Štelina: Gustáv Beláček Jano Štelina: Martin Stolár Ondrej: Michal Lehotský Katrena: Gabriela Hrženjak Zimoň: Mihály Podkopájev Zimoňka: Viera Kállayová Zalčíčka: Tatiana Paľovčíková-Paládiová Školnica: Jitka Sapara Fischerová Marka: Michaela Várady Zuzka: Myroslava Havryliuk
V ďalších postavách diváci uvideli Michaelu Várady, Anetu Hollú, Antona Baculíka, Juraja Hollého, Mariána Lukáča, Mareka Gurbaľa, Kristiána Gutteka, Zuzanu Orlovskú, Filipa Kostruba, Ľubicu Strapáčovú, Alenu Fialekovú, Pavla Spišského, Stanislava Borka, Pavla Kovaľa a Mareka Mochnáča. Spoluúčinkujú Zbor Opery NDKE a mužská časť Zboru Štátnej opery v Banskej Bystrici, Orchester Opery NDKE a členovia Baletu NDKE pod taktovkou šéfdirigenta Opery NDKE Petra Valentoviča.
