V týchto dňoch vás diváci môžu vidieť v dvoch veľmi odlišných dielach o láske – v kinách hrajú novú komédiu Marty Ferencovej V dobrom aj zlom, v divadle Aréna ste práve odpremiérovali hru Hirošima, moja láska. Vítate takéto striedanie polôh?
To je korením našej hereckej práce, keď to nie je rutina a stereotyp. Teším sa, keď prichádzajú príležitosti, ktoré preverujú moju kondíciu a rôzne formy, to ma veľmi baví.
Pozrite si zábery z inscenácie Hirošima, moja láska s Táňou Pauhofovou a Robertom Rothom v Divadle Aréna.

Ako ste sa pripravovali na Hirošimu? Koľkokrát ste čítali scenár francúzskej spisovateľky Marguerity Durasovej k rovnomennému filmu Alaina Resnaisa z roku 1959?
Na tomto scenári sme pracovali veľmi detailne a intenzívne, bolo to nesmierne inšpiratívne, naozaj dôkladné. Bol to dlhý proces, ktorým sme žili až do premiéry 20. decembra tu v Aréne.
Na javisku ste vynikajúca, podávate naozaj strhujúci výkon, preto ma zaujíma, koľko trvá dopracovať sa k tomu.
Mám pocit, že sme skúšali šesť týždňov. Rozhodne je to pre mňa výnimočná rola – svojím obsahom, formou, prácou s režisérom Martinom Čičvákom aj kolegom Robertom Rothom a s fantastickým Violette Quartetom. Bolo to úžasné a zároveň veľká, náročná výzva. Nič v štýle prídem, odrozprávam a odídem. Po premiére mám pocit, že som tým veľmi intenzívne vnútorne žila a teraz to zo seba postupne musím dať preč, sú sviatky.
Veď vy ani nemáte roly v štýle odrozprávam a odídem!
Nemám, vďakabohu, také by ma nebavili. Ale táto je výnimočná tým, že hoci metrážou nejde o dlhé dielo, vyžaduje nesmierne sústredenie. Hráme presne do hudby, ktorú hrá kvarteto – je to vlastne symfónia so slovom, treba to obsahovo naplniť. Tam človek musí dať veľký kus seba.
Ako sa vám páčil nápad inscenovať hru tak, že na scéne súčasne hrá Violette Quartet?
Bola som nadšená, Schubertova skladba Smrť a dievča je jedno z mojich najmilovanejších diel. Bolo to o vzájomnej trpezlivosti a nastavovaní, aby to bolo presné.
Riaditeľ Arény Juraj Kukura vravel, že túto hru určite treba vidieť. Na čo nalákate divákov?
Bola by som rada, keby si ľudia prišli po zážitok – verím, že im ho vieme sprostredkovať. Je to výborná hra o vášni, láske a pamäti. Zároveň sme si akosi zvykli, že každý deň žijeme v strašení treťou svetovou vojnou a tým, že niekto na niekoho hodí atómovú vojnu. Hoci tu to nie je explicitne pomenované, je to veľmi dôležitá časť našej inscenácie. Je dobré si pripomenúť, k čomu by sme sa už nikdy nemali vrátiť.
Je pre vás iné hrať v zrekonštruovanom Divadle Aréna a v SND?
Slovenské národné divadlo je už veľa rokov mojím domovom, ale ani v Divadle Aréna nie som prvýkrát. Sú tu skvelí ľudia, skvelý tím, je to pre mňa návšteva, ktorá vyjde.
Na rolu v Hirošime vás oslovil režisér Čičvák či riaditeľ divadla Juraj Kukura?
Hm, áno, režisér Martin Čičvák – veľmi dávno, preto som si hneď nebola istá, ktorý z týchto dvoch pánov to bol. Hneď som kývla.