Martin Čičvák: Deti sa ma pýtajú, či na nás Rusi zhodia atómovú bombu. Aj preto režírujem hru Hirošima, moja láska

Po premiére bol režisér Martin Čičvák priam v eufórii. Radostne nám porozprával, ako inscenácia Hirošima, moja láska vznikala a prezradil aj to, že keď videl výkon Táne Pauhofovej, tiekli mu od dojatia slzy.

28.12.2024 06:00
Martin Čičvák Foto:
režisér Martin Čičvák
debata (61)

Prečo ste si vybrali hru Hirošima, moja láska?

Odkedy náš sused začal chrastiť jadrovými zbraňami, rozhodli sme sa, že sa pozrieme na scenár Marguerite Durasovej. Ona je veľká spisovateľka, tento filmový scenár je napísaný tak, že aj scénické poznámky sú poéziou. Píše napríklad: on jej dá facku alebo ju objíme, alebo nič. Režisér filmu sa potom rozhodol, akým spôsobom s tým bude pracovať. Takže sme mali obrovskú slobodu v tom, ako to budeme stavať. Pamätám sa, že ako dieťa som sa v noci zobúdzal a šiel som k mame s otázkou, či na nás Američania hodia atómovú bombu. A teraz ku mne chodia moje deti a pýtajú sa ma, či teraz na nás hodia Rusi atómovú bombu.

Hirošima, moja láska v Divadle Aréna

Pozrite si zábery z inscenácie Hirošima, moja láska s Táňou Pauhofovou a Robertom Rothom v Divadle Aréna.

Fotogaléria
Táňa Pauhofová v hre Hirošima, moja láska.
Táňa Pauhofová v hre Hirošima, moja láska.
+2Táňa Pauhofová a Robert Roth v hre Hirošima,...

Takže vás motivoval strach?

Áno, strach z toho, že človek človeku je schopný urobiť niečo také, že za deväť sekúnd máte dvestotisíc mŕtvych a tie obrovské následky, o ktorých hovorí Táňa v hre. Durasová je neuveriteľne zdatná spisovateľka a opisuje úžasne to zobúdzajúce sa mesto, ktoré má obrovskú vôľu žiť 20 rokov po výbuchu – v Hirošime znova premáva metro, znova sa tam deti hrajú, veď to je ambícia prírody – ísť ďalej. Vesmír sa rozpína, všetko chce ísť ďalej, aj žena v podaní Táne Pauhofovej, ktorá si nesie traumu, a vyzenovaný Japonec, ktorého s obrovskou bravúrou hrá Robo Roth – lebo tá figúra musí doniesť ticho na javisko. Všimnite si, že Táňa má kvantá textu a Robert občas niečo opatrne, jemne povie.

Hirošima, moja láska, Táňa Pauhofová Čítajte viac Táňa Pauhofová: Do Hirošimy som dala veľký kus seba. Čo prezradila o svojom návrate do divadla?

Hneď ste vedeli, ktorú dvojicu hercov obsadíte?

Vedel som určite, že ak Hirošimu budeme inscenovať, musí v nej hrať Táňa – mal som to s ňou spojené. Viete, že je na materskej dovolenke a museli sme hľadať moment, kedy by to bolo možné. Keď som ju oslovil, napísala mi správu: Poďme sa okamžite stretnúť, lebo si vôbec neviem predstaviť, čo s tým chceš robiť. Keď sme vedeli, že Táňa do toho ide, spýtali sme sa Roberta, či by ho to zaujímalo. Som šťastný, že to vyšlo. Aj hudba je v tom celku nesmierne dôležitá a autentické zábery z Hirošimy. My sme sa nakoniec rozhodli pre Schuberta, lebo v divadle sa pracuje trochu inak ako vo filme.

Hirošima, moja láska, Táňa Pauhofová, Robert Roth Čítajte viac Milenci v zlobe doby. V Divadle Aréna uviedli hru Hirošima, moja láska s Táňou Pauhofovou a Robertom Rothom

Vo filme máte strih, kedy sa rozhodnete. Divadlo má jednu situáciu, môžete len meniť kulisy. So scénografom Hansom Hoferom sme hľadali tú metaforu – má to byť beckettovský priestor, kde sú dvaja ľudia uväznení v jednej situácii, ona pred odletom a hotelovou izbou, pretože ako Francúzka je v Japonsku cudzinkou, točí tam film. Zrazu mi prišiel na myseľ Schubert – Smrť a dievča. Bolo úžasné, keď sme zistili, že v Bratislave pôsobí Violett Quartet, v zložení Jana Gubková, Andrea Benická, Alice Karbanová a Ewa Barciok, ktorý by to pre nás ochotne naštudoval. Jeho členky neváhali strihať hudbu tak, aby sedela k textu hry.

Koľko sa pripravuje takáto inscenácia? Herci skúšali šesť týždňov, ale koľko trvala vaša režisérska práca?

Každú inscenáciu pripravujem rok. Potrebujete preklad, ten robila Elena Flašková, potom sa rozhodujete pre muziku. Isté veci v texte sme museli prispôsobiť hudbe, celé to muselo byť v trochu iných úsečkách. Keď Táňa opisuje, čo sa stalo v Hirošime, hľadali sme, ako to urobiť tak, aby to bol trochu hip hop. To je zas iná práca. Stále nad tým premýšľate. Keď sa začne skúšať, scéna sa už musí vyrábať, kostýmy šiť, aby sa to za tých šesť týždňov v generálkovom týždni celé stretlo. Krídlo lietadla, po ktorom Táňa a Robert stále behajú, to sme dostali týždeň pred premiérou.

Ako ste to vymysleli?

S Viedenčanom Hansom Hoferom pracujem roky, on to takto vymyslel, ja som sa nadchol a on dal do vraku lietadla ešte štyri televízory, v ktorých sa premietali určité scény. Neviete si predstaviť, čo sa tu dialo, kým sme to dali dokopy. Všetky tie káble! Dvaja herci, a pritom toľko roboty.

Ako ste spokojný s premiérou?

Som nadšený, už generálky ma nadchli, premiéru som nepozeral, chodil som vzadu a len počúval, lebo som strašný nervák. Dúfam, že to má na publikum taký účinok ako na mňa. Na generálke som im vravel, že riešim svetlá, ale tiekli mi slzy, keď som videl Táňu, tak ma to pohltilo. Myslím si, že jej výkon je uhrančivý a oplatí sa to vidieť. Keď uprostred predstavenia púšťame dokumentárne zábery z Hirošimy, bavil som sa s dramaturgičkou Sašou Sarvašovou: preboha, toto ideme ľuďom púšťať pred Vianocami, ale je dôležité, aby sme nezabudli na tú neľudskosť, na to, že vojna je nezmysel.

Každý, kto chrastí jadrovými zbraňami, je strašný. Oni sa naozaj v tej ruskej televízii každý deň rozprávajú: mali by sme to hodiť na Berlín, nie, na Paríž. Čo tam vyrastie za generáciu? Čo to budeme mať za rohom za ľudí? Jednu obrovskú Severnú Kóreu plnú nenávisti a zloby?

Ako odpovedáte svojim deťom na otázku, či na nás Rusi hodia atómovú bombu?

Máme chatu 30 km od Prahy, tečie tam malá riečka Kocába a ja im odpovedám: My budeme na Kocábe, deti. Mám tri deti, najstarší má 18, ten sa to nepýtal, ale potom mám štvrtáčku a druháka a tí majú strach. Veď teraz sú na planéte tri obrovské vojnové konflikty.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 61 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #divadlo #hirošima #Divadlo Aréna #Martin Čičvák