Nerozhodnosť zabíja. Lukáš Latinák je ako váhavec na smiech, aj je nám ho ľúto

Kokluš váha medzi troma ženami a po štvrtej túži. Jedna má krásne telo, no druhá peniaze a tretia ich má ešte viac. Ktorej má dať prednosť? Nech sa rozhodne pre hociktorú, raz bude určite banovať. Žije tak svoj večne nespokojný život a čoraz viac sa zamotáva do vlastných osídiel. Vyvoláva smiech, ale zároveň nám ho je aj tak trocha ľúto. Nová hra Váhavec v Divadle Astorka Korzo '90 je strhujúci príbeh nabitý emóciami, skvelými hereckými výkonmi aj dômyselnými kostýmami. Začína sa ako terapia na psychiatrii, no pre divákov bude terapiou pre naše bežné ľudské starosti.

16.01.2025 06:30
Vahavec Luikas Latinak Astorka Foto:
Kokluš (Lukáš Latinák) váha medzi troma ženami a po štvrtej túži. Jedna má krásne telo, no druhá peniaze a tretia ich má ešte viac. Ktorej má dať prednosť? Nech sa rozhodne pre hociktorú, raz bude určite banovať.
debata (1)
Lukáš Latinák ako váhavec, ktorý hľadá uspokojenie
Video
Smiech a súcit majú k sebe blízko, hovorí predstaviteľ hlavného hrdinu novej hry Váhavec. / Zdroj: TV Pravda

Nerozhodnosť zabíja

Od samého začiatku je jasné, že Kokluš (skvelý Lukáš Latinák) je tvrdý oriešok, na ktorom si vylámu zuby všetky ženy a dokonca aj najlepší (a jediný) kamarát Lalko (Marián Miezga). Kokluš je smiešny, keď ako dospelý muž pôsobí priam detsky bezbranne, ustráchaný o svoje zdravie, so svojimi večnými pochybnosťami, ponosami a váhavosťou, v područí autoritatívnej matky (vynikajúca Marta Sládečková). Lenže pozor, aj nerozhodnosť môže zabíjať – a v tejto hre zabíja lásku aj priateľstvo a vôbec všetky blízke vzťahy, pre ktoré sme ľudia ľuďmi.

Latinák je ako váhavec na smiechu a je nám ho ľúto

V novej hre Divadla Astorka váha medzi troma ženami a po štvrtej túži.

Fotogaléria
Kokluš (Lukáš Latinák) váha medzi troma ženami...
Lukáš Latinák ako váhavec Kokluš v novej hre...
+3Nová hra Váhavec v Divadle Astorka Korzo ´90 je...

Koklušova váhavosť totiž nie je taká nevinná, ako na prvý pohľad vyzerá, veď raz mu u ženy ide o naplnenie svojich fyziologických potrieb a raz zasa o bezstarostný život s jej bohatstvom, nech by mala hoci aj hrb na chrbte. Váha tak vlastne medzi dvoma slasťami, sexom a majetkom, no neváha obetovať svojim cieľom jediného kamaráta. V Koklušovom svete niet miesta pre skutočnú lásku ani pre skutočné priateľstvo, existuje iba Kokluš. A to už veľmi do smiechu nie je.

Váhavec známeho izraelského autora Chanocha Levina (SND aktuálne uvádza jeho hru Pohreb alebo svadba – čo skôr?) je plný groteskných scén, v ktorých ženy bojujú o muža, ktorý si to ale vôbec nezaslúži. To len jeho matka je presvedčená, že všetky čakajú iba naňho. Komické situácie vznikajú zo sarkastického humoru, ktorým autor nešetrí pri žiadnej z postáv a všetci herci ich podávajú skvelo, od hlavnej postavy až po tie, ktoré majú v celej hre len jednu repliku. Na veselosti pridávajú nápadité kostýmy Kataríny Hollej a masky Martina Blizniaka aj mená jednotlivých postáv – Kokluš, Lalko (Marián Miezga), tri Koklušove priateľky: živočíšna Pajla (Agáta Spišáková a.h.), namrzená Maškanta s vlastným bytom (Zuzana Moravcová a.h.) a bohatá hrbáčka Kišta (Zuzana Konečná), v ktorej drieme vášeň.

„Najprv som si myslela, že táto hra je neúctivá k ženám, lebo muži sa tu k ženám správajú ako k handrám. Ale potom sa ukázalo, že chudáci sú tu práve muži, lebo nevedia žiť ani so sebou, ani so svojimi ženami. Garde sa otočilo a ja som celkom rada, že z toho muži vychádzajú horšie,“ priznáva s úsmevom Marta Sládečková, ktorá si s chuťou zahrala postavu Koklušovej dominantnej matky Meridene.

Smiech nad plačom

Váhavec nie je jednoduchá hra, začína sa smiechom a končí sa plačom. Váhavec je veľmi vtipný, no veselé scény majú v podtexte smutné posolstvo, takže sa z neho vykľuje skôr tragikomédia. Chanoch Levin napísal nadčasovú hru o medziľudských vzťahoch a herci v Astorke ju pod vedením poľského režiséra Łukasza Kosa parádne rozohrali. Tento kus je pritom pre účinkujúcich náročný, väčšina z nich je celý čas na scéne, bez chvíle oddychu. A to sa k hovorenému slovu počas celého predstavenia pridáva aj živá hudba (Daniel Fischer a.h./Ján Morávek) a v závere dokonca aj tanec! Veď ako inak by prezident USA Dokaki (Peter Šimun) ukázal, aký je život podľa amerického sna, po akom všetci túžia?

„Žijeme všetci vo svojej bubline, ale tu ako v terapeutickej miestnosti máme možnosť vyrozprávať svoje príbehy, aké zažívame – a to je oslobodzujúce. Verím, že sa v tom diváci nájdu a uvidia, že tiež môžu vyjsť zo svojej ulity,“ dodáva Marta Sládečková.

Text je postavený na striedaní dialógov s Koklušovým vnútorným monológom, hlavná postava pred nami zverejní všetky svoje myšlienky, a to diváka magicky vťahuje do hry. Medzi tým, čo sa odohráva na scéne, a divákmi vzniká neuveriteľný pocit blízkosti. „Do hlavy vidíme len hlavnej postave, ale keby sme poznali myšlienky ostatných, aj v tom najsuverénnejšom človeku je nejaká váhavosť. Často sa nevieme rozhodnúť nielen medzi ženami ako v tejto hre, ale aj v iných veciach, či sú správne alebo nie, a to preverí aj pevnosť priateľstva,“ hovorí Marián Miezga, predstaviteľ Koklušovho najlepšieho (a jediného) kamaráta. Váhavca, rovnako ako život sám vníma ako tragikomédiu, v ktorej sa striedajú dobré a zlé veci a na svet sa treba dívať zdravo sarkasticky. „Hra je napísaná v obrazoch, ktoré si viem predstaviť do filmu a preniesť ju na javisko bolo náročné, ale myslím, že sa nám podarilo nájsť kľúč,“ dodáva Marián Miezga.

Hra Váhavec je napínavá, strhujúca dráma, v ktorej sa okrem hlavného hrdinu rozvinú aj osudy ďalších mužských postáv – Koklušovho otca, najlepšieho priateľa, bohatého otca rodiny z Nemecka, ktorý mu núka dcéru za nevestu, mladého advokáta. „Levin mužský svet zosmiešňuje – v jeho hrách ženy dominujú nad mužmi a klamú ich víziou fyzických pôžitkov. To, že ich muži redukujú na úlohu uspokojovateliek telesných túžob, im ženy vracajú aj s úrokmi. Ponižujú ich, vysmievajú sa ich veku, fyzickým nedostatkom a neustále ich obviňujú z impotencie,“ píše o autorovi poľská teatrologička Agáta Dabeková a Levinov jazyk prirovnáva k velikánom satirických hier Aristofanovi, Rabelaisovi či Beckettovi. Dialógy zurčia ako svieži prúd, ktorý si razí cestu do duše a prináša úľavu. Nad Váhavcom neváhajte.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 1 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Divadlo Astorka Korzo '90