Režisér Roman Polák priniesol do trnavského divadla vzdor a apokalypsu

Po takmer 30 rokoch sa do Divadla Jána Palárika (DJP) v Trnave vrátil režisér Roman Polák, aby tu inscenoval román Melanchólia vzdoru maďarského spisovateľa Lászlóa Krasznahorkaia. Román z roku 1989 síce ocenili Man Bookerovou cenou, no sprevádzal ho chýr o neadaptovateľnosti.

20.01.2025 07:00
jedľovský vladimír, michal jánoš, melanchólia... Foto:
Vladimír Jedľovský ako pán Eszter a Michal Jánoš ako János Valuska v hre Melanchólia vzdoru.
debata

Fašizmus či komunizmus? Nie, totalita

Autor Melanchólie vzdoru, rodák z provinčného mestečka Gyula neďaleko maďarsko-rumunských hraníc, je totiž známy svojimi nekonečnými vetami. Veď aj samotná komisia Man Bookerovej ceny o Kraznahorkaiovom jazyku (príhodne kvetnato presne v jeho štýle) napísala: „To, čo čitateľovi ako prvé udrie do očí, sú mimoriadne vety, vety neuveriteľnej dĺžky, ktoré sa skutočne rozpínajú, pričom prechádzajú od slávnostného cez šialený tón k úvahám aj zúfalstvu, idú svojou vlastnou svojráznou cestou, epické vety, ktoré v chuchvalcoch slov zachytávajú najrôznejšie čudné a neočakávané veci, a pritom sa neúprosne hromadia do odsekov, ktoré sú rovnako monumentálne ako strohé a hudobné.“

Na druhej strane je však Krasznahorkai (1954) uznávaný ako majster jazyka či rovno majster apokalypsy – tak ho nazvala esejistka Susan Sontag, ktorý vo svojich dielach často navodzuje atmosféru rozvratu a deštrukcie, píše o manipulátoroch, no nechýba mu temný humor a záblesky nádeje. Preto jeho tvorbu často prirovnávajú k dielam Franza Kafku či Thomasa Bernharda a Gogoľa. Do Krasznahorkaiových diel sa zamiloval aj Béla Tarr, ďalší maďarský génius, ktorý sa stal nielen spisovateľovým priateľom, no aj jeho dvorným režisérom. Sfilmoval Krasznahorkaiovo slávne Satanské tango i ďalšie diela, no práve o Melanchólii vzdoru povedal, že sa nedá adaptovať.

Vladimír Jedľovský ako pán Eszter a obyvatelia... Foto: Robert Tappert
Vladimír Jedľovský, Melanchólia vzdoru, DJP Vladimír Jedľovský ako pán Eszter a obyvatelia mesta v hre Lászlá Krasznohorkaia Melanchólia vzdoru v réžii Romana Poláka.

Dielo síce vzdorovalo, no Tarr si predsa poradil. Zistil, že kľúčové je pochopiť Lászlóovu realitu a našiel k nej vlastný filmový jazyk, ktorý spojil s dejom v knihe. Tak v roku 2000 vznikol film Werckmeisterove harmónie, ktorý BBC zaradila medzi stovku najlepších filmov od roku 2000. Ocenili ho na festivaloch v Berlíne aj v Maďarsku, zaujal kritikov v Cannes aj v Chicagu.

A ako pripomína vynikajúci bulletin z trnavského divadla, Werckmeisterove harmónie sprítomňujú traumatickú historickú skúsenosť s režimom fašistického vodcu Ferenca Szálasiho aj neúspech maďarského povstania proti komunistickej diktatúre v roku 1956. Sám Tarr tvrdil, že Melanchólia vzdoru preňho nie je o fašizme ani komunizme, ale o populizme, ktorý sa prevteľuje do rôznych podôb a prežíva v akomkoľvek spoločenskom zriadení.

filip, jaro filip, DJP Čítajte viac V Trnave majú Filipa. Toho, čo hrával s Dežom. Ako ho hrá Dano Žulčák a 7 ďalších hercov?

Predpoveď sa napĺňa ešte pred premiérou

Prečo si teda Roman Polák vybral práve to, čo sa už Tarrovi zdalo neadaptovateľné? Umelecká šéfka Divadla Jána Palárika Lucia Mihálová v bulletine (nabitom veľmi zaujímavými informáciami i kuriozitami súvisiacimi s hrou) vysvetľuje, že keď sa pred rokom a pol spolu s Polákom začali rozprávať o spoločnom adaptovaní Melanchólie vzdoru, tušili, že práve toto dielo môže byť predpoveďou spoločenského diania v našej krajine. Vraj však netušili, že tá predpoveď sa začne napĺňať ešte pred premiérou.

Aj Polák sám priznáva, že ako prvé si povedal: božemôj, to je dosť komplikované čítanie, vraj mu trvalo, kým sa dostal do myšlienok a jazyka Krasznohorkaia. No potom ho začalo jeho vyjadrovanie fascinovať – dlhé komplikované vety, filozofický rozmer textu, relazivizmus priamo v kazyku, košaté vety plné odbočiek… Zaujal ho však iný pohľad autora a začal to celé brať ako dobrodružstvo. Rozhodli sa z filozofických a nihilistických odbočiek vybrať príbeh, kde ide o mikrosvet malého mesta.

Polák s Mihálovou sa sústredili na vzťah medzi bývalým riaditeľom hudobnej školy pánom Eszterom (Vladimír Jedľovský) a jednoduchým mladým mužom Jánosom Valuskom (Michal Jánoš), ktorý mu nosí obedy a počúva profesorove múdre reči o zániku sveta a spoločnosti. Mladý optimistický rojko je protikladom riaditeľa, ktorý sa uzavrel vo svojom byte a odmieta vychádzať von. V bulletine sa dozvedáme, že autori si adaptáciu rozdelili na polovicu – Mihálová (mimochodom, Polákova žiačka) písala Valuskovu linku a Polák, ktorý vraj dobre chápe skepsu starého človeka, zasa linku Eszterovu.

Táňa Kulíšková ako pani Eszterová, Lukáš Herc... Foto: Robert Tappert
Melanchólia vzdoru, DJP Táňa Kulíšková ako pani Eszterová, Lukáš Herc ako Sivý a Branislav Matuščin ako pán Harrer.

Eszter sa stretáva len s Valuskom, lebo ostatní v meste mu pripadajú nezorientovaní, hlúpi a pokryteckí. Celkom iný vzťah má pán Eszter s vlastnou manželkou, s ktorou už roky nežije, lezie mu na nervy – táto postava je strelesnením machiavelistickej manipulátorky. Všetky postavy žijú v mestečku, kde už nič nefunguje ako má – vlaky meškajú, hodiny na kostolnej veži zastali, je zima, lebo nie je čím kúriť, na uliciach sa hromadia smeti, ktoré nikto neupratuje… Do mestečka nečakane príde cirkus s principálom (výborný Martin Hronský) a s vypchatou veľrybou, z ktorej sú všetci vo vytržení. Akurát Esztera to nevzrušuje a naďalej sa zaoberá hudobnou harmóniou.

Jeho snahu o izoláciu od diania v meste však prekazí pani Eszterová, ktorá sa angažuje v hunutí za vyčistenie ulíc od odpadkov. Veľryba, symbol biblického monštra leviatana, však spôsobí rýchly spád udalostí, obyvatelia mesta sa premenia na sfanatizovaný dav. No premenou prejdú aj Eszter s Valuskom. Vo vtipnej scéne s kladivom (Jedľovský zábavne lamentuje, že nevie, aký je správny smer) sa ukazuje, že intelektuálsky profesor zlyháva v tom najpodstatnejšom – ochrane vlastného života. Zúfalo sa snaží zatĺcť klince a zachrániť sa pred výtržníkmi, no nejde mu to. Použiteľným sa stane až vtedy, keď sa snaží zachrániť svojho najbližšieho priateľa – Valusku, ktorý sa však tiež zmenil a pridal sa k rabujúcim. Profesor v ňom naďalej chce vidieť anjela láskavosti a porozumenia.

kniha svet bezi Čítajte viac Kniha týždňa: Ako beží svet podľa Krasznahorkaia

Najdesivejšou postavou je pani Eszterová (Táňa Kulíšková), ktorá do ochromeného mesta prinesie činy – práve vďaka nej začne konečne normálne fungovať. No za akú cenu prišiel poriadok a silná ruka? Z Eszterovej sa stáva absolutistická tyranka, ktorá má pod palcom starostu (Braňo Mosný) aj policajného kapitána (Tomáš Mosný). Mihálová v rozhovore s Polákom vraví, že na konci hry zaznieva disharmonický akord – nový poriadok je v podstate nová totalita. Polák pripomína, že mnohokrát v histórii ľudia túžili po poriadku, a nie po komplikovanosti demokratického myslenia. Silná ruka im mala ukázať prstom, čo je dobré a čo zlé.

Nuž, aj pri záverečnej ďakovačke režisér Polák zdôraznil, že dielo inscenoval aj ako varovanie. Kto si ho príde do Trnavy pozrieť, toho čaká temný, no silný zážitok. Na dômyselnej, pritom celkom jednoduchej scéne, kde sú len plexisklové panely a kreslo pána Esztera (autorom scény je Juraj Poliak, šikovne na ňu dostal aj veľrybu) uvidíme väčšinu hereckého súboru DJP a dokonca aj Miešaný spevácky zbor Tirnavia – ten v hre diriguje práve pani Eszterová a rozčuľuje tým svojho manžela. Kostýmy navrhol Martin Kotúček. A po skončení hry zazneli aj slová o tom, že vzhľadom na situáciu v iných nezávislých i štátom zriaďovaných divadlách sú v Trnave o to vďačnejší podpore svojho samosprávneho kraja. Znel veľký potlesk.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #divadlo #Roman Polák #Divadlo Jána Palárika v Trnave #melanchólia vzdoru #DPJ #László Krasznohorkai