Na jeho narodeninovej show znela opera aj pop.
„Narodeninový koncert je kombinácia najväčších hitov, klasiky a populárnych piesní, muzikálu a crossoverov. Veríme, že sme programu venovali dostatok starostlivosti, aby sme potešili aj tých, ktorí na mojom prvom koncerte už boli, ale aj tých, ktorí tam budú po prvýkrát,” uviedol Plachetka pred koncertom. Hala bola takmer vypredaná.
Mená hostí sa podarilo do poslednej chvíle utajiť, dalo sa však očakávať, že si Plachetka pozve hostí z oblasti opery aj z popovej scény. Malou nápovedou na sociálnych sieťach speváka boli krátke upútavky so Štefanom Margitom a Vojtechom Dykom. V priebehu večera ďalej vystúpili mezzosopranistka Markéta Cukrová a sopranistka Markéta Kódová (obe dámy sú narodené rovnako 4. mája ako sám hostiteľ koncertu). V druhej časti programu sa na pódiu objavil Vojtech Dyk a ako prekvapenie večera Ondřej Brzobohatý.
Basbarytonista Plachetka prišiel už od začiatku s predstavou, akým smerom sa bude koncert uberať a s opernou režisérkou Magdalénou Švecovou (Prodaná nevěsta, Lazebník sevillský, Figarova svatba, Bohéma a iné) narodeninovej šou vdýchli viac divadelnú podobu. Prvá časť sa stala prechádzkou operným svetom, druhá polovica bola vyhradená pre popový a muzikálový repertoár a oslavu narodenín interpreta.
Foto: THOMAS GAZDA
Produkčný a umelecký tvorivý tím riešil predovšetkým realizáciu myšlienky, ako preniesť do moderného, a naviac obrovského priestoru divadelného ducha a útulnosť.Halová show pritom nie je divadlo, je jednorazovým podujatím a neposkytuje šance na reprízy. Tvorcom sa podarilo obstáť so cťou, a to najmä vďaka scéne Davida Janoška – tri horizontálne ustupujúce roviny, ktoré u ľavého a pravého portálu prepojilo schodisko. Symfonický orchester Českého rozhlasu bol priznaný a polozapustený v prednej časti spodnej scény.
Foto: THOMAS GAZDA
Pôvodná idea o vytvorenie špecifického prostredia operného sveta sa podarila veľmi dobre. Predovšetkým vďaka poctivej práci na animáciách a projekciách, využitie horných a bočných obrazoviek na projekcie portálov divadla podčiarklo ilúziu reálneho divadelného priestoru. Obi časti koncertu spájala téma Plachetkových narodenín, aj vo vtipných predtáčkach s využitím rokokových „slúžtičiek“ (Studio MagNifique, akrobat Matěj Petrák) na obrazovke aj na scéne. Naživo boli originálnou zložkou celej show – predstavujú „sprievodkyne“ večera.
Čítajte viac Svet opery a muzikálu k sebe ešte nikdy nemal tak blízko
Adam sobě
Samotný interpret a oslávenec v priebehu koncertu spieval operné árie, muzikálové či swingovo a jazzovo ladené piesne, ale aj dirigoval a celý koncert i sám moderoval. Symfonický orchester českého rozhlasu hral pod taktovkou Jana Kučeru a po predohre z Mozartovej Figarovej svadby prišla prvá Plachetkova narodeninová ária Non piú andrai z rovnomennej opery. Scéna sa pomocou vizuálnej projekcie premenila na plnokrvné divadlo v zlatej a červenej farbe. Nápis Adam sobě dával tušiť, že koncert bude pretkaný humorom, ktorý je spevákovi vlastný.
Foto: THOMAS GAZDA
Mozarta vystriedala Smetanova Predaná nevesta a duete so Štefanom Margitom Znám jednu dívku sa na zadnom pláne zjavila pohybujúca sa truhlica, do ktorej padajú dukáty. Na áriu z opery Andrea Chenier Nemico della patria nadväzovala projekcia interiéru vysokého gotického kostola a v 4. časti Berliozovej Fantastickej symfónie – Pochod na popravisko prišli vo finále skladby ku slovu pyrotechnické efekty a projekcia padajúcej gilotíny, hala sa pomocou svetiel zafarbila do krvavo červenej.
S Markétou Cukrovou a Markétou Klaudovou sa diváci pri Mozartovmu tercete „Soave il vento“ (z opery Cosi fan tutte) pomocou projekcií preniesli na palubu plávajúcej lode na mori. V árii s manželkou Kateřinou Kněžíkvou z Dvořákovho Jakobína Plachetka vtipne odkázal na film Kulový blesk, v strujúcom výkone znela pred projekciou dedinskej krajiny v zlatom zdobenom historickom ráme. Pri árii z Popolušky sa v projekci obrazárne na zámku postavy objavujú a miznú ako v Harrym Potterovi, bola to však fascinujúca kulisa pre Popolušku v zlatých šatách a jej princa.
Čítajte viac Slovenská opera ako krimi dráma: Košická Krútňava má svetové ambície
Na scénu prišla časť Polonézy z Rusalky, kde sa taktovky ujal sám oslávenec a venoval si tak dirigentský debut. Na scéne sa objavila torta v nadživotnej veľkosti a vizualizácia sa zmenila na sokolskú telocvičňu, s visiacimi gymnastickými kruhmi a rebrinami. Z torty vyskočil Vojtěch Dyk a začal duet Naše těla, ktorý vtipne narážal na oslávenca. Text k piesni si napísal sám Plachetka, o svieži swingový rytmus sa postaral dirigent Jan Kučera. Na scéne tancovali „slúžtičky“ v negližé a v popredí sa odohrávalo inscenované pánske boxovanie.
V ďalšom kuse sa Jan Kučera ujal hudobnej zložky a Adam Plachetka sa ukázal ako zdatný textár. Pieseň Jednosměrná ulice mala podtext mementa mori, ale i carpe diem. Predovšetkým (ale nielen), v umeleckej oblasti platí text piesne: „Život je jednosměrná ulice a není možné se vrátit zpátky, může to někdy kruté být, musíš počítat se zadními vrátky. Život je jednosměrný kolotoč, zběsile se s tebou točí a ty ani nevíš proč, ta jízda najednou skončí…“
Plachetkova jazda O2 arénou ale stále neskončila, narodeninová show graduje.Plachetka už svojím výberom muzikálových piesní na CD The Music Man (2020) a Impossible Dream (2017) dal najavo, že si rád z operného sveta odskočí do ľahšieho žánru. Pieseň z muzikálu Jekyll a Hyde This Is The Moment sa stala jednu z vrcholných piesní večera, spolu s projekciou fasády muzikálového divadla a sviečky na jeho streche naznačila, že je ten pravý moment na blahoželania a sfúknutie sviečky na torte.
Čítajte viac V SND bojuje o slobodu Liška Bystrouška. Adriana Kučerová sa rozhodla radšej spievať než mlčať
Vizuálny ohňostroj a konfety vystriedala ária Finch'han dal vino z Mozartovej opery Don Giovanni. Na záver koncertu na scénu vpadol Ondřej Brzobohatý v sprievode statných mužov z ochranky akoby „nepozvaný a nevítaný.“ S oslávencom si zaspievali pieseň Tóny, ktorá glosuje prepájanie hudobných žánrov a s gustom si uťahuje s popovo-operných duet.
Záverečnou bodkou dvaapolhodinového koncertu bola posledná bilancujúca pieseň autorského dua Plachetka-Kučera Kam jde cesta. Na potemnelej scéne osvetlenej len bodovým reflektorom stojí spevák sám a v priebehu piesne za ním na obrazovke bežia, či skôr „padajú“ fotografie z Plachetkovho detstva, súkromného a pracovného života, ktorý mu priniesol účinkovanie v najlepších operných domoch sveta, ale i doma. Dojemné vyznanie chvíľami vyznelo ako lúčenie s umeleckou kariérou, no keď zaspieval „…jde se dál, jde se dál…“, berme to ako umeleckú hyperbolu.
Plachetkovi O2 aréna pristane. Jeho narodeninový koncert bol dôstojný a elegantný, charizmatický oslávenec dokázal so svojim tímom z večera vyťažiť maximum. Publikum ocenilo interpretov a orchester zaslúženým potleskom v stoji.
