Ako sa tancuje múza hneď piatich módnych návrhárov?
Sú to také zmiešané pocity, na jednej strane je to prenádherné, mám krásny kostým a som jediná žena na javisku s piatimi mužmi. Zároveň cítim zodpovednosť. Som totiž zborová tanečnica a nie som zvyknutá tancovať sólo. Moji kolegovia sú však úžasní tanečníci a aj ľudsky si veľmi rozumieme, cítim od nich veľkú podporu. Stačí, že si pozrieme do očí a viem, že tam nie som sama.
Pozrite si tanečníkov SND v kostýmoch slovenských módnych návrhárok Veroniky Hložníkovej, Idy Sandor, Petry Kovacs a Jaroslavy Wurrl Kocanovej pre Fashion Ballet ´24.
Bojíte sa, že zabudnete nejaký kúsok choreografie?
Už som raz v minulosti mala blackout. Hoci má človek všetko nacvičené v sále a myslí si, že to funguje, potom príde na javisko – inak sú nastavené svetlá a je to celkom iný pocit. Zrazu niečo nemusí fungovať a tanečníka to môže rozhodiť.
Počas asi 15 minút trvania choreografie ste stále na javisku. Ako si dokážete pamätať každý krok?
To je asi najmenší problém, pohybovú pamäť cvičíme od útleho detstva. Dôležitejšie je, aby sa nám na javisku podarilo ukázať naše vlastné maximum. Keď niečo nevyjde, tanečník by mal pokračovať akoby nič. Psychika je však zradná, a preto sa tanečník nemôže dať zdeptať. Treba zabudnúť na to, čo sa nepodarilo, aby to neovplyvnilo ďalší výkon.
Foto: Juraj Žilinčár
Vy sa v choreografii Andreja Petroviča Parade striedate s tanečnicou Emou Dobešovou.
Februárové predstavenia som tancovala ja, marcové bude mať Ema. Až do posledného momentu sme cvičili obe, takže sa ani jedna necítila ako druhé obsadenie. Nedá sa však povedať, že jedna z nás je lepšia, takto to vyšlo.
Kostýmy do tejto choreografie navrhla dizajnérka Veronika Hložníková. Šila ich priamo na vás dve?
Veronika si pripravila základný návrh a potom rozšitý model skúšala na nás, špendlila, čo sedí a čo nie. S Emou máme podobné postavy a tancujeme v jednom kostýme. Je prenádherný. Vlani na premiére som mala dokonca červené vlasy, takže o to viac som mala pocit, že červený kostým sa ku mne veľmi dobre hodí.
Aj ste sa rozprávali s dizajnérkou, či sa vám v šatách dobre tancuje?
Počas celého procesu skúšania sme spolu komunikovali, či nás šaty nejako neobmedzujú v pohybe, či nás tanečný partner bude v kostýme vedieť zdvihnúť, všetko prispôsobila našim požiadavkám.
A čo hovoríte na hudbu Vladislava Šarišského, pomáha vám lepšie si zapamätať choreografiu?
My tanečníci sme zvyknutí vnímať frázovanie, kde je prvá doba a podobne, takto si prirodzene zapamätávame kroky. Ale konkrétne hudba k Parade nie je taká ako pri klasickom balete, kde sú v hudobnej partitúre presne ku každej note zapísané kroky. Tu to bolo voľné, choreograf nám dal priestor nájsť sa v pohybe a upraviť si dynamiku pohybu podľa seba. Napríklad ja a Ema, hoci máme tú istú choreografiu, to každá tancujeme inak a každá sme si našli iný hudobný akcent.
Aj sa na seba s Emou pozeráte pri skúškach, ako to ktorá tancuje?
Áno, jedna pre druhú sme si inšpiráciou. Ema mi veľmi pomohla, dala mi korekcie, poradila mi, čo podľa nej vyzerá dobre. Na konzervatóriu študovala o ročník vyššie, ale často sme alternovali tú istú postavu.
Chodia sa na vás pozrieť aj rodičia a sestry?
Chodia a je to krásne. V balete máme veľa cudzincov a mnohí z nich nemajú príležitosť, aby sa na nich prišli pozrieť príbuzní, ja som vďačná, že túto možnosť mám. Inak sa tancuje, keď viem, že tancujem pre niekoho konkrétneho.
Foto: Juraj Žilinčár/SND
Máte niekedy trému, keď tancujete?
Takmer vždy, ale to je pred predstavením a trvá to do momentu, ako nastúpim. Sú viac a menej stresujúce čísla.
V koľkých choreografiách projektu Fashion Ballet ste tancovali?
Vlani v Parade, rok predtým ma obsadili do choreografie Clique Dominika White Slavkovského, kde sa využili farebné kostýmy zo staršej kolekcie Lenky Sršňovej nazvanej Colorcode. (Koncept bol o digitalizácii súčasného sveta a návrhárka vychádzala z farebných štvorcov ako digitálnych pixelov, kde využila celú škálu farieb.
Názov Clique podľa choreografa evokoval zvuk fotoshootingu, cvakanie fotoaparátu, klikanie klávesnice počítača, pokladníc v obchodnom centre, platobných kariet – pozn. red.) Tu som tancovala v žiarivo žltých šatách a potom som sa v rovnakom roku objavila v čiernom kostýme aj v miniatúre Chic Noir, na ktorej spolupracovali choreografi Ladislav Cmorej a Monika Prikkelová s dizajnérkou Teréziou Feňovčíkovou. (Tancujú v nej štyri ženy, ktoré sa chystanú na nablýskanú párty. Cmorej vytvoril zábavnú choreografiu čerpajúcu z komerčnejších a zo zábavnejších tanečných štýlov, v zmesi rôznych žánrov vrátane baletu sa objavil aj štýl vogue – pozn. red.)
Foto: Juraj Žilinčár/SND
Čo vám bolo najbližšie?
Nedá sa to veľmi porovnať, lebo pohybový slovník je v každom čísle úplne iný, každý choreograf má iný rukopis a štýl práce s tanečníkmi, ale všetky boli pre mňa obohacujúce. Som vďačná za každú príležitosť tancovať na javisku, či už som v poslednom rade v zbore, alebo mám sólo. Proste milujem javisko a bola som šťastná, že som mohla byť súčasťou projektu Fashion Ballet.
Foto: Juraj Žilinčár
Je to úplne iné, ako keď v SND tancujete baletnú klasiku?
Áno, lebo toto nie je čistý, klasický tanec, na ktorý sme primárne zameraní. Fashion Ballet je akousi mozaikou rôznych tanečných štýlov. Zatiaľ čo klasický tanec je v niečom veľmi náročný a striktný – všetko musí byť na svojom mieste, vo Fashion Ballete sme mali istý priestor aj na improvizáciu. Zdanlivo by to malo byť jednoduchšie, ale nie je, lebo nie sme zvyknutí, že choreograf zrazu povie: teraz si to musíš užiť, je to tvoj moment, môžeš improvizovať. To bola v niečom obrovská výzva. Aj preto bol pre mňa projekt Fashion Ballet veľkým obohatením. S Andrejom Petrovičom sa vynikajúco spolupracovalo, je veľmi tvorivý, intuitívny a naklonený inšpirovať sa aj nami tanečníkmi. V istých momentoch sme hľadali pohyb spolu.
V koľkých tituloch v SND tancujete?
Vo väčšine repertoárových predstavení.
Foto: Juraj Žilinčár
Je Fashion Ballet aj fyzicky náročný?
Parade nie je najľahšie číslo na kondíciu, ale je to zvládnuteľné. A keďže moje číslo je prvé, tak si ho odtancujem a môžem si ísť oddýchnuť.
Keďže vo Fashion Ballete hrá svoju rolu aj móda, musím sa opýtať, aké oblečenie rada nosíte v bežnom živote?
Som schopná ísť von v teplákoch a roztrhanom tričku, ale inokedy sa rada „nahodím“, podľa nálady nosím obyčajné alebo extravagantné veci. Opätky nenosím rada, tie sú nepohodlné, oveľa radšej nosím tenisky.
A čo obľúbené farby? Ako ste sa napríklad cítili v žiarivo žltých šatách Lenky Sršňovej?
Dlhé roky som obľubovala čiernu, ale už od nej upúšťam. V tých žltých šatách som sa cítila výborne, mám rada farby.
A prečo ste zmenili farbu vlasov na červenú?
Experimentovala som, lebo moje prirodzene hnedé vlasy ma prestali baviť. Prišla červená, teraz ryšavá, ale vrátim sa aj k svojej pôvodnej hnedej, lebo peroxid ničí vlasy.
