Nová hra v Divadle Aréna si posvieti na ľudskú krutosť a boj o moc.
Mac a Beth
Shakespearov Macbeth patrí k divadelnej klasike. Tragédia o túžbe po moci a kráľovražde v Divadle Aréna však dostala nové šaty, čím sa nadčasový Shakespeare sa stal ešte aktuálnejší. Režisér a autor Škótskej hry Roman Polák sa zahráva s motívmi ľudskej krutosti, predhadzuje nám obete mocichtivých vrahov a na povrch nechá vyplávať všetky šťavy, ktoré ich dusia. Divák to cíti o to silnejšie, že v tejto hre vystupujú len traja herci, akoby sa dusili vo vlastnej bubline, v ktorej mátoží túžba po moci aj šialenstvo.
Krutosť tu má dve tváre, ktoré sa navzájom prelínajú. Namiesto Macbetha a Lady Macbeth sú tu Mac (Róbert Sipos) a Beth (Alena Pajtinková), navzájom prepojení ako jedno telo a jedna duša. Nezáleží na tom, kto s myšlienkou zabiť kráľa prišiel skôr, vražednú dýku akoby viedla jedna ruka. Tu sa Roman Polák pridŕža predlohy, hoci „vyrovnáva sily“ medzi mocou mužov a mocou žien. Obaja môžu byť silní, obaja môžu byť slabí. Ruky majú od krvi a nevedia sa zastaviť. A obaja sú nešťastní.
Dvaja mladí herci na javisku predvádzajú všetko, čo k tejto hre patrí: bolesť, strach aj chamtivosť, pohŕdanie… Silný vojak a slabá žena si môžu vymeniť úlohy, môžu si dokonca aj vymeniť repliky, lebo sú jedno. V každom ich monológu, vo vzájomných dialógoch akoby si hovorili: „Treba ísť na doraz, na hranu, vtedy hra vzrušuje, vtedy hra zabúda, že je hra a stáva sa na okamih skutočnosťou“. Ako postavy hrajú svoju hru o moc, ktorú napokon ako v Shakespearovi prehrajú, ako herci hrajú o priazeň divákov a vyhrávajú na celej čiare. V každom geste, v každom výraze tváre sa odrážajú všetky silné emócie, ktoré prežívajú duše ich postáv. Sú strhujúci v intímnych rozhovoroch aj keď sú ponorení do svojho vnútra, v rozhovore sami so sebou. Vďaka vynikajúcim hercom Róbertovi Siposovi a Alene Pajtinkovej, ktorým skvelo asistuje Michal Noga, sa divák do hry celkom ponorí a prežíva celú drámu spolu s nimi.
Foto: Bára Podola
Kostýmy Daše Krištofovičovej nápadito prepájajú minulosť so súčasnosťou, Mac postupne zvlieka vojenské brnenie a vymieňa ho za oblek, Beth renesančné šaty nahradí spoločenskými a je to také prirodzené ako tok času. Veď to aj je cieľom tejto hry, prepojiť históriu s dneškom a svojím dielom k tomu pomáha aj scéna a projekcie (András Cséfalvay). No najviac tento odkaz nesie samotný obsah hry, ktorú vytvoril Roman Polák. Aj keď narážky na posadnutosť telesnosťou a sexom netvoria to najdôležitejšie v jeho obraze súčasnosti, práve preto by nemuseli zaberať viac priestoru než je nutné – a to nemá nič s prudérnosťou.
Čítajte viac Milenci v zlobe doby. V Divadle Aréna uviedli hru Hirošima, moja láska s Táňou Pauhofovou a Robertom Rothom
Moc a krutosť
Škótska hra je hra o moci a o morálke, o ľudskej krutosti aj ľudskom nešťastí, ktoré ju plodí. Pretože moc nie dielom náhody. „Každý, kto sa dostal k moci, musel pochopiť mechanizmus svojej doby, využiť jej slabosti a v pravý moment zasadiť rozhodujúci úder. Diktátori neprichádzajú tam, kde fungujú inštitúcie – moc si berú v čase krízy,“ varujú tvorcovia. Ako pripomínajú, diktátori bývajú citovo chladní, nemajú schopnosť empatie, ale majú extrémnu potrebu kontroly a často trpia paranojou. Stalin vyrastal s otcom, ktorý ho kruto bil. Lenin videl popravu vlastného brata. Francov otec rodinu opustil. Mussoliniho zas otec podporoval v agresívnom správaní. Súkromné traumy jednotlivcov však môžu spôsobiť skazu celým národom.
Foto: Bára Podola
Ani Mac zo Škótskej hry na začiatku možno po moci až tak netúžil, rovnako ako jeho predobraz Macbeth sa skôr dal opantať ambíciami svojej manželky. O čo jej vlastne išlo? O majetok? O postavenie? O pomstu? Lenže moc človeka mení. Aj Beth z Polákovej hry sa zmieta v extrémnych pocitoch, miestami je nešťastná žena a obeť, miestami je cynická a citovo chladná až zvrátená vrahyňa. Keď smúti za uhynutými králikmi, ktorým sama nedávala žrať, hovorí: „Povzbudzovala som ich, nech veria, že ich moja láska zachráni, že ich vylieči… ale nepomohla, zdochli.“ A my si na mieste tých králikov môžeme predstaviť hoci zástupy ľudí v táboroch smrti a na mieste Beth diktátora. Áno, dejiny ľudstva sú krvavé, a práve preto musíme byť ostražití. Polákova Škótska hra svojím spracovaním vnáša nové napätie aj do večnej témy so známym koncom a určite prekvapí. Jej prekliatím môže byť iba ak zostane nepochopená.
Čítajte viac Nepriateľ ľudu v Aréne bojuje o život
