Nová hra v Divadle Aréna si posvieti na ľudskú krutosť a boj o moc.
Prečo ste si vybrali práve Shakespeara a prečo práve teraz?
Hru som napísal počas korony, teda asi pred piatimi rokmi a odvtedy som na nej nezmenil nič. Bol som vtedy nahnevaný na svoj pocit výnimočnosti, že sme umelci, keď všetkých umelcov „vyčiarkli“, skončilo skúšanie, hranie, študentov som videl on-line, tri-, štyrikrát som začínal robiť inscenáciu a vždy sa to zastavilo. Umelci si museli požičiavať, aby prežili. Bola to zvláštna doba. A vtedy som si spomenul na svoju inscenáciu Macbetha v roku 1992, ktorú som robil v Chicagu s americkými hercami a zrazu Macbeth začal žiť v iných konotáciách. Začal som sa voľne hrať s témami a motívmi a vytvoril som si svoju verziu. Aj Shakespeare sa nechal inšpirovať – ako sa inšpirujú všetci autori – od antiky a tá čerpá z mýtických príbehov. V divadle má teda motív moci, boja o moc, krutosti, keď ľudský život neznamená nič, iba úder mečom, svoju kontinuitu. Sú to naše tritisícročné dejiny. U mňa vznikol počas korony pocit absurdnej nezmyselnosti a z toho sa zrodila táto Škótska hra.
Čítajte viac Krvavá Škótska hra prekvapí
Shakespeare nestráca na svojej aktuálnosti…
Ale ani táto Škótska hra za tých päť rokov na aktuálnosti nestratila. Bohužiaľ nás utvrdzuje v tom, že shakespearovské dejiny moci sa týkajú aj našej súčasnosti. Politické vraždy a ľudia, ktorí zomreli len preto, že niekto si myslel, že je nepostihnuteľný, sa dejú aj u nás, aj inde vo svete. Čo by v takej komplikovanej dobe malo byť základnou osnovou, ako sa máme správať?
Čo?
Môžeme povedať, že je to Mojžišovo Desatoro, ktoré nám poslal od Boha. Je to morálka, etika, ktoré dnes pôsobia takmer ako komické slová. Máme mnohé demokratické inštitúcie, ale máme aj ľudí, ktorí chápu, že základom má byť istý morálny charakter, aby tá inštitúcia mala význam? Plavne sa pohybujeme v rôznych sférach a neuvedomujeme si, čo je podstata. Čudujeme sa, že ľudia sú dezorientovaní, hľadajú istotu. A keď ju nenájdu v zmysluplnom fungovaní demokracie, hľadajú iné modely, hľadajú vodcov. A vodcovia vždy na to svoje vodcovstvo doplatia, ak smerujú iba k pozdvihnutiu seba samých.
V závere hry sa zopár takých vodcovských portrétov objaví. Mohli ste sa vyhnúť tomu, aby ste takto konkrétne pomenovali osoby, dobu, činy – nemali ste zábrany?
Nie, nemal. Mohol som sa tomu vyhnúť, hra by mala význam aj bez toho dodatku. Ale práve v dobe, keď sú ľudia dezorientovaní, je dobré ukázať pokope tých, ktorí vytvorili problémy v histórii 20. a 21. storočia a zamyslieť sa, či je toto naša cesta.
Čítajte viac Mocní už nie sú iba muži, ale aj ženy
