Iba muži a „mužské ženy“ môžu byť géniami
Komorná, minimalisticky poňatá scéna a podobne skromné obsadenie v zložení troch hercov môže v divákovi vyvolať nepriaznivú predtuchu, že pôjde o striedanie zdĺhavých monológov o živote titulnej postavy.
Pôvodná slovenská inscenácia s rýmujúcim sa názvom Život je pes Gertrudy S. však ani zďaleka nie je tým prípadom. Dynamická hra naplno využíva potenciál rôznych výrazových prostriedkov i samotných hercov.
V hlavnej úlohe Gertrudy Stein sa predstavila Vladena Škorvagová, ktorá pôsobí v nitrianskom Divadle Andreja Bagara. Stvárnenie významných postáv ľudských dejín pre ňu nie je novinkou, diváci si ju môžu pamätať v úlohe Milady Horákovej či Edith Piaf.
Tentoraz sa jej ušla rola ženy, ktorej protichodné rozhodnutia dodnes vyvolávajú otázky. Tvorcovia inscenácie k nim nezaujímajú jednoznačné stanoviská, divákom dávajú priestor na utvorenie si vlastného postoja.
Americkej spisovateľke a zberateľke umenia Gertrude Stein istý čas trvalo, kým mohla naplno roztiahnuť svoje krídla. Na jednej strane ju vzhľadom na dobu, v ktorej žila (1874 – 1946), limitovalo jej pohlavie, na druhej zasa homosexualita.
Túžila po voľnosti v umeleckom vyjadrení, chcela byť niekým veľkým v centre vtedajšej avantgardy. Lenže z každej strany sa pred ňou zatvárali dvere, nemôžeš toto, nemôžeš tamto…
Jej osobnosť a sebavedomie však boli prisilné na to, aby sa podvolili spoločenským normám. Keď sa jej do rúk dostala kniha Otta Weiningera s názvom Pohlavie a charakter, ktorá vyšla v roku 1906, jej vnímanie samej seba sa ustálilo na pevnom, nespochybniteľnom bode.
Čítajte viac Jakub Rybárik je v novej hre SND psom spisovateľky Gertrudy Steinovej. Ako sa mu to páčilo?
Weininger tvrdil, že ženy na rozdiel od mužov nie sú schopné stať sa géniami a mali by sa zmieriť s rolou matky. No tých, u ktorých prevláda „mužskosť“, ako to bolo aj v prípade Stein, sa to netýka.
Príklon k tejto vyslovene mizogýnnej teórii, ktorá vníma maskulinitu ako podmienku pre dosiahnutie „veľkoleposti“, už v začiatkoch inscenácie naznačuje Steinovej oportunizmus a ochotu „potopiť vlastných“ pre dosiahnutie svojich cieľov.
Paralely s Radclyffe Hall
Gertrudu to ťahalo ku zvláštnym a jedinečným velikánom svojej doby, ku ktorým chcela patriť. Už počas štúdia medicíny ju svojimi myšlienkami a rozhľadom ohúrila Mary Bookstaver, do ktorej sa bezhlavo zamilovala. Vyústilo to do milostného trojuholníka, ktorý pre Gertrudu nemal priaznivý koniec a prinútil ju odísť z univerzity.
Táto skúsenosť bola inšpiráciou pre jej prvý román Q.E.D., ktorý sa stal jedným z prvých coming out príbehov vôbec – vyšiel v roku 1904. Gertruda pokračovala v písaní, vydala knihy ako Tri životy či Krehké gombíky, no najväčší úspech zaznamenala s Autobiografiou Alice B. Toklas, ktorá mapovala osud jej životnej partnerky.
Stein sa čoskoro dostala do pozornosti vtedajšej intelektuálnej a umeleckej elity. Sobotňajšie večierky, ktoré sa konali u nej na parížskej 27 rue de Fleurus, boli legendárne. Stretávali sa tam osobnosti ako Pablo Picasso, Ernest Hemingway, F. Scott Fitzgerald, Élisabeth de Gramont a mnoho ďalších.
Foto: Bara Podola
Spracovať taký bohatý život, aký viedla Gertruda, muselo byť poriadnou výzvou, no autorka Tereza Trusinová si s tým poradila. Vyhla sa prvoplánovosti aj informačnej presýtenosti, osobnosť Stein vykreslila v celej jej komplikovanosti, ukázala jej zvláštnosti (nepoužívala čiarky, pretože podľa nej človek vie, kedy sa nadýchnuť, aj bez nich), unikátny talent aj do očí bijúce chyby.
Namiesto toho, aby sa ako príslušníčka nejednej menšiny vzbúrila voči systému, našla si v ňom svoje miesto, a tým de facto zradila samu seba. Vyvrcholilo to jej spoluprácou s vichystickým režimom.
Existujú jasné paralely medzi životom Gertrudy Stein a britskej spisovateľky Radclyffe Hall, s ktorou sa dokonca poznali. Súčasťou zachovanej korešpondencie z roku 1928 je list adresovaný Stein, v ktorom jej Hall píše o svojej knihe Studňa osamelosti.
Obe autorky sa prezentovali prostredníctvom svojho „mužského princípu“, Radclyffe si dokonca nechala hovoriť „John“. Obe napísali na svoju dobu kontroverzné romány, ktoré sa celkom otvorene zaoberali homosexualitou, a ktoré boli inšpirované ich vlastnými životmi. A obe mali nanajvýš problematické názory – Hall istý čas sympatizovala s fašistickým Talianskom.
Čítajte viac Lesbický román Studňa osamelosti vyvolal veľký škandál, knihu zakázali
Kto má právo určovať hodnotu umenia?
Režisérku inšpiroval jej obdiv k „zvláštnej“ literatúre Gertrudy Stein a inscenácia, ktorá z toho vznikla, je pre diváka silným podnetom k bližšiemu naštudovaniu si tejto osobnosti a jej diela.
Život je pes Gertrudy S. je plný kreatívnych nápadov, scéna je napriek svojej jednoduchosti „plná“. Svetelná inštalácia, ktorá sa na nej nachádza, ponúka priestor na interpretáciu jej významu – niekto si nájde súvis s „elektrickým svetlom“, o ktorom sa v hre hovorí, iný v ňom môže vidieť napríklad pokrútenú kancelársku spinku.
Skvelej a charizmatickej Vladene Škorvagovej sa podarilo zreprodukovať Gertrudin typický smiech, hoci to podľa jej slov bolo ťažko zapracovateľné. Mala obavu, aby neskĺzla do karikatúry, no to sa, našťastie, nestalo.
Foto: Bara Podola
Škorvagovej sekundovala rovnako výborná Edita Koprivčević Borsová, ktorá stvárnila Alice B. Toklas, občas vystupujúcu v roli Gertrudinho svedomia, a všestranný Jakub Rybárik, ktorý mal hneď niekoľko úloh: Gertrudinho brata Lea, maliara Pabla Picassa, vichystického úradníka Bernarda Faÿa a psa Basketa s nezvyčajne výstrednými spôsobmi. Zobrazenie Gertrudinho života očami jej nemého spoločníka bolo nečakanou, no originálnou voľbou, ktorá poskytla zaujímavý uhol pohľadu.
Na inscenácii ďalej spolupracovali dramaturgovia Mário Drgoňa a Peter Kočiš, o hudbu sa postaral Miro Tóth, scénu a kostýmy navrhla Anita Szöke a na svetelnom dizajne spolupracovali Ján Ptačin a Sára Krajčíová.
Život je pes Gertrudy S. kladie mnoho otázok, vrátane tej, ktorá je v týchto dňoch mimoriadne aktuálna – kto má právo určovať hodnotu umenia? Ide o autentickú, kvalitne napísanú hru, ktorá zaujme nevšednou témou aj atmosférickým spracovaním. V súčasnosti ide o jedno z najlepších pôvodných diel v repertoári SND. Dať priestor tvorcom z nezávislých divadiel sa naozaj vypláca.
HODNOTENIE: 5 hviezdičiek z 5
Život je pes Gertrudy S. / Slovenské národné divadlo 2025 / r. Jana Wernerová, h. Vladena Škorvagová, Edita Koprivčević Borsová a Jakub Rybárik.
